Po tomto zdĺhavom poučení obaja povedia: „Pane! Odpusť nám naše hriechy! Lebo teraz jasne vidíme, že sme vlastne pochybili len my a ľudia nie až natoľko, a s tvojou milosťou a pomocou podľa možnosti všetko zase napravíme!203,1
Až teraz pociťujeme pravého ducha Tvojho svätého učenia a takto ho budeme s najväčšou usilovnosťou šíriť aj medzi ľuďmi! Akurát, že mnohí už prešli k pohanom – tých už len sotva privedieme naspäť! Čo máme robiť?“ 203,2
Hovorím Ja: „Robte s nimi to, čo Ja robím s pohanmi, a spolu s pohanmi sa stanú vašimi učeníkmi.203,3
Pozrite sa, tento dom je teraz tiež pohanský a už značný čas sa hlásil k učeniu gréckych svetských mudrcov, a teraz je na Mojej strane viac ako ktorýkoľvek iný dom v židovstve! Vy to tak tiež urobte a čoskoro vás obklopí viac pohanov ako Židov!203,4
Lebo ten, kto má prázdny žalúdok, bude jedlo pojedať s väčším zápalom ako človek s plným žalúdkom – najmä ak je ten žalúdok navyše už dosť pokazený, ako sú žalúdky farizejov a zákonníkov!“203,5
Povedia obaja: „Čo sa teda udeje s tými, ktorí preklínali Tvoje meno, aby neprišli o svoj majetok?“203,6
Hovorím Ja: „Kto spadol, toho zdvihnite a priveďte ho na dobrú cestu; a veďte ho tak, aby dospel k poznaniu svojho hriechu a oľutoval, že sa ho dopustil! To bude vašou povinnosťou!203,7
Ja som ale neprišiel tento svet súdiť a ničiť ho, ale hľadať to, čo bolo stratené a naprávať to, čo upadlo! Keď to teraz viete, tak choďte a konajte podľa tohto!“203,8
Po týchto slovách sa Mi obaja čo najhlbšie uklonia a prosia Ma, či by nemohli zostať pár dní po Mojom boku.203,9
Ja som im to dovolil a povedal som: „Keď som vám predtým povedal, že sa máte hneď vrátiť domov, chcel som tým skôr odkázať na ochotu vašich sŕdc a ich porozumenie, ako vám v časovom zmysle oznámiť, že máte odtiaľto hneď odísť do Sychar; takže tu kľudne môžete pobudnúť tých pár dní, ktoré tu ešte strávim s Mojimi priateľmi.“203,10
Obaja, úplne spokojní s Mojím rozhodnutím, Mi vzdali vďaku a úctu, a Jonael v najhlbšom pohnutí hovorí: „Ó Zem! Ty prestarnuté pole buriny, tŕnia a bodliakov! Ty tmavý hrob života, ty stará nositeľka hriechu a smrti! Si vôbec hodná toho, aby Pán, tvoj Boh a Stvoriteľ, kráčal po tebe Svojimi presvätými nohami, dýchal tvoj morový vzduch a prijímal do Seba tvoje zlé plody?!203,11
My, ľudia, spolu so zvieratami a rastlinami nie sme hodny ani toho, aby On na nás čo len pohliadol! Všetko je to nekonečná milosť a zľutovanie! 203,12
Preto nech všetko povstane a povždy ho chváli a velebí!203,13
A vy, hviezdy, tam hore na vysokom nebi, zahaľte svoje nesväté tváre, lebo je to Boh, váš stvoriteľ, na ktorého zo svojej výšky pyšne zhliadate! 203,14
Ó Zem, čo sa z teba stalo?! Akého mena sa ti má dostať – nie kvôli tebe, ale kvôli Tomu, ktorého ty, nehodná, teraz nosíš?!203,15
Och, čím dlhšie premýšľam, kto je On, ktorý teraz prebýva medzi Svojimi vyvolenými, tým viac a viac mi zviera hruď! Ako by aj ohraničené malo byť schopné pochopiť Toho, ktorého nie sú schopné pochopiť nebesá a všetci anjeli!?203,16
Ó, ty najsvätejší čas časov tejto Zeme, kde teraz prebýva Ten, ktorý dal Slnku a Mesiacu svetlo a predpísal im, aby putovali veľkou cestou Jeho lásky a múdrosti, a dávali Zemi čas a noc a deň!203,17
Preto velebte všetci Pána slávy zo všetkých nebies, lebo len Jemu samotnému náleží všetka chvála, všetka česť, všetka úcta a všetka láska večnej nekonečnosti!“203,18
No učeníci, ktorí tieto vyhlásenia počujú, hovoria: „Pane, či nepočuješ, ako Ťa Jonael velebí a chváli, akoby doň vošiel Dávidov duch?!“ 203,19
Hovorím Ja: „Jeho chválu počujem a mám z toho naozaj radosť; ale od vás sa Mi ešte ničoho takého nedostalo. Vôbec by vám nezaškodilo, keby ste si raz v sebe správne uvedomili, kto je Ten, ktorý sa teraz s vami rozpráva! – Zachovávajme však teraz trochu ticho, lebo polnoc je už dávno za nami!“ 203,20
Po týchto slovách na kopci všetko ihneď utíchne, a väčšina sa poddá spánku; len Jonael a Jairuth sa ponoria do všelijakých úvah a velebia Ma v tichosti.203,21