Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

194 – Duchovná domovina človeka: jeho vnútro ako zhromaždište života. Cesta na Kis, ku Kisjonovi. Otec, Syn a Duch Svätý. Pán požehná Kisjonu.

Pýtajú sa Ma učeníci na mori: „Kam, ó Pane, sa teraz obrátime?“ Hovorím Ja: „Priamou cestou domov!“ Hovoria učeníci: „Pane, tak to potom nepochodíme najlepšie! Lebo farizeji Tvojej pozemskej matke veru všetko zobrali, takže s domovinou to podľa našej mienky vyzerá trochu povážlivo, aj keď dobre vieme, že Ty si vlastne všade doma.“194,1

Hovorím Ja: „Už by ste predsa mali byť oboznámený s rečou ducha! Chcem ísť teda do Nazaretu, keď hovorím, že teraz pôjdeme priamou cestou domov?! Pochopte to už raz! Keď rozprávam o návrate domov, myslím a rozumiem tým vnútro človeka, ktoré je pravým duchovným zhromaždišťom života, sily, moci a všetkej múdrosti. Takže tam teraz ideme! Potrebujeme vnútorný duchovný pokoj, a to je ten pravý domov, v ktorom – nie však kvôli Mne, ale kvôli vám – nájdeme, čo je nám ako vonkajším ľuďom z mäsa a krvi treba predovšetkým! Rozumiete tomu?“194,2

Hovoria učeníci: „Áno, Pane, teraz tomu rozumieme!“194,3

Hovorím Ja: „Pozemsky však teraz ideme naspäť ku Kisjonovi! V jeho dome sme v bezpečí; lebo je to slobodný dom, za čo platí cisárovi vysokú daň, a farizeji tak zostanú mimo. Ale po pár dňoch naozaj pôjdeme do pozemskej domoviny a pokúsime sa tam narovnať to, čo sa teraz stalo veľmi pokriveným.“194,4

Hovorí Kisjona: „Pane, nie pár dní, ale radšej pár mesiacov alebo aspoň týždňov by si mohol so všetkými Tvojimi stráviť v mojom dome, ktorý je však podľa pravdy vlastne úplne Tvojím domom. Lebo v Nazarete, pokiaľ nenecháš z neba pršať oheň a síru, nájdeš len malé alebo žiadne prijatie, hlavne u farizejov a zákonníkov, ktorí začínajú čoraz viac usilovať o Tvoj život!“ 194,5

Hovorím Ja: „Priateľu, zahoď takéto starosti, lebo ku Mne sa môžu dostať a ublížiť Mi len do takej miery, do akej to dovolí Môj Otec, ktorý je vo Mne – tak ako Ja v Ňom. Ale o všetkom tom, čo bude dopustené pre spásu všetkých ľudí a naplnenie Písma, som vedel vopred už od večnosti! A všetci tí proroci by nikdy neboli schopní prorokovať, keby som vopred nevedel, že rovnaký Duch, aký vo Mne prebýva v celej plnosti a teraz k tebe prehovára, prehováral k prorokom práve tak, ako to bolo napísané a ako si to ty čítal! Keďže je to ale ten istý Duch, musí teraz tiež naplniť to, čo Sám zo Seba cez prorokov predpovedal! A preto si nerob žiadne starosti! Lebo tento všemocný duch už bude vedieť, ako si pomôcť!“194,6

Kisjona Mi porozumie, mlčí, po nejakej chvíli sa trikrát udrie do hrude a povie: „Ja vôbec nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, buď ale ku mne, úbohému hriešnikovi, milosrdný a milostivý a zostaň, pre môj pokoj, zopár dní u mňa!“194,7

Hovorím Ja: „Ohľadom toho buď pokojný! Lebo u teba budem Ja a všetci, ktorí sú so Mnou, bývať, kým budem mať na tejto Zemi prácu – tvoj dom bude pre Mňa miestom odpočinku. Často ho síce budem opúšťať kvôli Mojej práci; ale duchovne ho neopustím nikdy!“ (pritom položím Svoju ruku na Kisjonove srdce)194,8

Čítať ďalej O titule