Keď sme toto dopovedali, boli sme akurát na brehu, a to priamo v Kisjonovom prístave, odkiaľ sa cez jeho veľké a pekné záhrady dalo dostať k priestranným budovám a Kisjonovým domom, v ktorých už bolo všetko pripravené na náš príchod. Lebo Kisjona sa už v Baramovom dome tajne dozvedel, že opäť pôjdem k nemu domov, a tak za pomoci menšieho plavidla vyslal domov poslov, ktorí niesli jeho konkrétne pokyny.195,1
Koho sme tam však ešte stretli? – Jairutha, bohatého obchodníka zo Sychar, ktorý obýval a vlastnil starý Ezauov zámok, a Jonaela, už známeho veľkňaza rovnakého mesta. Oboch tam priviedol anjel, lebo so Mnou potrebovali prebrať naozaj dôležité veci. A to bolo vpravde veľmi príjemné prekvapenie skutočne nebeského druhu.195,2
Keď Ma títo dvaja zbadali, úplne predchnutí najvnútornejšou radosťou neboli schopní dostať spomedzi svojich pier ani slovo; na hruď si položili ruky trasúce sa od najhlbšieho dojatia a radosti, a tak Ma pozdravili so všetkou láskou svojich sŕdc.195,3
Ja som im však povedal: „Moji drahí priatelia a bratia! Ušetrite si námahu svojich jazykov, lebo reč vašich sŕdc znamená pre Mňa v jednom slove viac ako tisíc akýchkoľvek pekných slov vyslovených jazykom, o ktorých srdce často veľa nevie!195,4
Najprv si oddýchnite po vašej ďalekej a ťažkej ceste; až potom vám oznámim, čo všetko máte doma robiť proti veľkňazovi a vykonávateľovi ničotnej, slepej služby na Garizim, ktorého popri tebe, Môj Jonael, ustanovili arci-Samaritáni. Avšak, ako bolo povedané, predovšetkým je pre vás potrebný pokoj a odpočinok, takže najprv sa postarajte o to!195,5
Ale ty, Môj brat Kisjona, im prines občerstvenie a využi služobníka týchto dvoch, zo Sychar prichádzajúcich priateľov; lebo tento nie je unavený, a poskytne ti rýchle a dobré služby; a s tvojím domom je oboznámený tak, akoby bol v tvojich službách už po mnoho rokov prvým sluhom. Preto úplne bez starostí využi jeho služby a dovoľ svojím unaveným ľuďom, aby si trochu vydýchli; veď deň sa už takmer skončil, a tvoja domácnosť tým nijako neutrpí, ak sa unavení odoberú dnes na odpočinok skôr ako zvyčajne, lebo tento služobník ich určite všetkých zastúpi.“195,6
Hovorí Kisjona: „Pane, že Tebe sú možné všetky veci, o tom som úplne živo presvedčený a v tomto celkom zdieľam názor a vieru nášho mladého farizeja Ahaba; ale ako tento najnežnejší, skôr chlapec ako mladík, vybaví všetky mnohé zostávajúce práce a všetkých obslúži, keď je nás počtom niekoľko stoviek, to, Pane – hoci o tom ani v najmenšom nepochybujem – je pre mňa trochu záhadné!“195,7
Hovorím Ja: „Priateľu, máš doma málo mlieka, syra a masla, ale v tvojich horách je toho veľká zásoba. Nechaj najprv tohto chlapca priniesť z hôr všetky tvoje zásoby – bude lepšie, keď budeš mať zásoby tu, ako hore vo vrchoch, ktoré budú dnes v noci prehľadané hordou divokých Skýtov, ktorí budú chcieť zistiť, či tam nie je niečo, čo by sa dalo ukradnúť.“ 195,8
Hovorí Kisjona: „Á, teraz mi začína svitať! Tento chlapec bude určite jeden z tých troch, ktorí nám poslúžili na hore?“ Hovorím Ja: „No áno, len sa už dlho nevypytuj a nešpekuluj, aby nebolo neskoro!“195,9
Kisjona sa teraz rýchlo poberie za mladým mužom a veľmi priateľsky mu oznámi svoje želanie. Hovorí mladík: „Buď úplne pokojný, milý priateľ Môjho Pána a Boha; o pár okamihov bude všetko v najlepšom poriadku, lebo pre mňa je tu, tam a kdekoľvek všetko jedno, a pod mocou mojich nôh, aj keď som jedným z najslabších, sa aj tak musí triasť celá Zem!“195,10
Tieto slová Kisjonu nesmierne udivili a takú možnosť si vôbec nedokázal predstaviť; a od toľkého údivu ledva postrehol, že mladík po svojich posledných slovách opustil miestnosť, aby vykonal jeho pokyny.195,11
Kisjona však so svojím údivom nebol ešte dlho hotový a práve sa Ma chcel opýtať, ako je niečo také možné, keď tu mladík už stál šikovne pred ním a s úsmevom mu hovoril: „No teda! Ty sa ešte čuduješ, ako je niečo také možné, a pozri sa, ja už som všetko vybavil! No a tvoji pisári – keďže na colnici dnes mali silný deň – neboli ani pri všetkej ich najpoctivejšej usilovnosti schopní všetko zaznamenať do denných a účtovných kníh, preto som vo všetkej rýchlosti pomohol aj im, takže teraz majú voľno a nezostala im žiadna práca!“195,12
Kisjona, úplne omráčený, vôbec nevie, čo si má o tom všetkom myslieť, a celkom ohromený hovorí: „Ale drahý môj, ako je to možné?! Veď si sotva odišiel z miestnosti a už teraz si mal urobiť viac, ako sú schopní vykonať všetci moji ľudia za týždeň, a to pri všetkej usilovnosti? To mi príde predsa len trochu neuveriteľné! To by si musel mať aspoň tisíc rúk a byť rýchly ako blesk!“195,13
Hovorí mladík: „Choď teda von a o všetkom sa presvedč!“195,14