Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

193 – Pán so Svojimi počas búrky utíši more. Ahabove svedectvo o Mesiášovi.

My sme sa však z Jesairy plavili úplne iným smerom, a opäť sa muselo stať, že aj my sme boli uprostred mora zasiahnutí búrkou, a pri tejto príležitosti boli zase všetci učeníci, spolu so všetkými, ktorí boli na lodi, zachvátení veľkým strachom – ako sa už raz stalo aj predtým – a od strachu a hrôzy začali kričať, aby som ich zachránil, inak všetci zahynú. 193,1

A Ja som rozkázal – ako som to už predtým raz urobil – vetru a moru, na čo sa vietor i more okamžite utíšili a všetci na lodi nahlas rozprávali: „Kto je to, že ho počúva vietor i more?“193,2

Avšak Ahab, ktorému sa táto otázka nepozdávala, povedal učeníkom a viacerým iným: „Priatelia, to bola zase raz jedna úplne nevhodná a hlúpa otázka; a hlúpy údiv! Ste pri Ňom a okolo Neho už dlho a čudujete sa tu, ako keby to bolo prvé znamenie, ktoré ste videli! Ja medzi vami nie som ani celý jeden deň, a všetko mi je také pochopiteľné, aké len človeku môže byť! Ak On je tým veľkým zasľúbeným Mesiášom, ktorý podľa Dávida nie je nič viac a nič menej ako samotný Jehova pôsobiaci v tele a krvi, bude predsa pre Neho ľahké utíšiť nejakú morskú búrku, keďže mu určite neprišlo nejaké zvlášť ťažké stvoriť celý svet! Ak je to ale nespochybniteľne tak, a vy ho poznáte, ako môže vo vašich srdciach vyvstať takáto otázka a takýto údiv?!“ 193,3

Hovorí Judáš, trochu dotknutý Ahabovou poznámkou: „Priateľu, takže sa už vôbec nemáme čudovať tomu, čo Pán činí pred našimi očami, lebo sme takého a mnoho iného z Jeho strany už videli?“193,4

Hovorí Ahab: „Bratu, to určite nie! Myslel som to len takto: My všetci by sme sa vo všetkej pokore našich sŕdc mali diviť, že On takéto činí pred našimi očami a nás, ako nepríliš hodnotné tvory, považuje za natoľko hodných Svojej lásky, múdrosti a moci, že pred našimi očami a našimi zmyslami činí takéto skutky! Ja sa, prinajmenšom sám za seba, nepovažujem ani za najmenej hodného tohto! Ale keďže vieme, kým je, a divíme sa, že On, kto stvoril nebesá a Zem, vykonal nezvyčajný čin, akoby ho vykonal nejaký človek, potom ho ako Pána nakoniec nepovažujeme za nič viac ako nezvyčajného človeka! A myslím si, že takýto údiv, aký ste teraz po náhlom utíšení búrky Pánom prejavili, vôbec nie je na mieste!193,5

Nebolo by smiešne začať sa teraz rovnako čudovať Slnku, Mesiacu, všetkým hviezdam, a najmä všetkým tým úžasne uspôsobeným a stvoreným tvorom, ktoré sú predsa tiež Jeho prácou – tak ako toto mimoriadne utíšenie silnej morskej búrky?! Ak sa však už máme niečomu diviť, divme sa jedine tomu, že všemocný Jehova, neuchopiteľný, bol ochotný zo svojich večne nezmerných Výšin zostúpiť tak nekonečne hlboko a prísť k nám smrteľným, nevýslovne slabým ľuďom. Bolo by to takmer neuveriteľné, keby to už od Adama, Henocha, a všetkými prorokmi až po úbohého Zachariáša a jeho syna Jána nebolo predpovedané tak, ako to teraz je a ako sa to v plnej pravde deje. 193,6

Že toto všetko je tak, ako to stovky prorokov jednohlasne predpovedali, mi samotné príde ako ten najväčší zázrak! To, čo sa teraz stalo, nie je ničím iným ako úplne prirodzeným dôsledkom prvého, najnezvyčajnejšieho zjavenia na tejto Zemi, konkrétne: predpovedaného zjavenia Jehovu v tele a krvi!“ 193,7

Dokonca aj dvanásti apoštoli Mi hovoria: „Pane, odkiaľ tomuto prichádza takáto reč a taká jasná múdrosť?“193,8

Hovorím Ja: „Nedali mu to jeho telo a krv, ale jeho duch, ktorý je v ňom veľmi prebudený, takže mu k plnému znovuzrodeniu ducha chýba už len veľmi málo! Ale vskutku to nie je žiadna veľká česť, že on je vaším učiteľom namiesto toho, aby ste ním boli vy jemu; aj keď má pred vami veľký náskok kvôli tomu, že sa veľmi dobre vyzná v Písme, a Ja ho mám tak rád ako vás, lebo v jeho srdci je veľa pokory!“193,9

Čítať ďalej O titule