Hovorí teraz Mária: „Môj Pán a syn! Čo Ti teraz tento mladý muž povedal, je čistá pravda, a ja, keďže som bola kvôli Tebe z môjho domu doslova vyhnaná, som prišla za Tebou práve preto, aby som Ti o tom povedala. Čo mám ale teraz robiť s Tvojimi bratmi a sestrami, myslené, pravdaže, len pozemsky? Lebo ja dobre viem, že na Zemi nemáš žiadnych príbuzných, okrem Svojich učeníkov v srdci.190,1
Náš malý majetok je fuč – zlí farizeji sa ho zmocnili a našu chyžu spolu s dobre obrobenou záhradou predali cudzím! Pozri sa, ja a Tvoji bratia a sestry už nie sme takí mladí, aby sme denne lopotili; a keby sme to aj chceli, títo zlí chrámoví papaláši všetkým Židom pod hrozbou ťažkého trestu zakázali dať nám akúkoľvek prácu alebo čo len almužnu! Čo máme teraz robiť, a z čoho máme žiť?!“190,2
Hovoria súčasne Baram a Kisjona: „Veľavážená matka, ktorú Boh poctil takou nekonečnou milosťou, že dovolil, aby sa cez ňu do tohto zlého sveta zrodil najvyšší syn všetkých nebies, len sa s týmto netráp! Pozri sa, my, po prvé, zo štátneho hľadiska už nie sme žiadni Židia, ale navonok Gréci, hoci v srdciach úplní Židia podľa Mojžiša! My obaja sme – všetka sláva Pánovi! – bohatí; preto poď so všetkými svojimi príbuznými ku nám a nič Ti nebude chýbať!“190,3
Hovorím Ja: „Priatelia! Váš návrh je balzam naliaty na Moje srdce! Na Mojom požehnaní a Mojej milosti budete mať naveky podiel. Zatiaľ však pôjdem domov a pozriem sa, akým právom tí darebáci matku, právoplatnú ženu Jozefovu, okradli o ten malý a ťažko nadobudnutý majetok.190,4
Potom prehodím pár slov aj s Jairusom; lebo jeho dcéra má opäť ochorieť a on za Mnou príde. A vtedy sa s ním porozprávam. No teraz, keďže je to naozaj zlé a tá zlá pekelná banda nám všade nastražila pasce, okamžite vyrazíme a vydáme sa na more – tam na nás žiadna pasca nečaká!190,5
Avšak predtým, a síce z mora, odhalím ľuďom cez obrazy viaceré veci o Nebeskom Kráľovstve, aby sa raz nikto nemohol vyhovárať a hovoriť: ,Ako som mal tomu veriť a dodržiavať to, keď som o tom nikdy nepočul?!‘ Keď prídu tí starí darebáci, ľudia by im nemali odopierať prístup, aby sa oni mohli raz vyhovárať ešte menej.190,6
Ale ty, priateľ Kisjona, choď a priprav svoju veľkú loď, lebo ju pravdepodobne budeme potrebovať!“ Kisjona sa spolu so svojimi zodvihne a ide, aby vyplnil Moje želanie.190,7
Baram Ma však prosí, keďže už viac nechcem alebo nemôžem zostávať v jeho dome, či by Ma mohol odprevadiť.190,8
A Ja hovorím: „Tak ďaleko, a tak dlho, ako len chceš! Lebo Ja som ešte nikdy neodmietol poctivú a pravú žiadosť, ani ju nenechal nevypočutú!“ Nato si Baram zorganizuje veci v dome; žene a deťom pridelí úlohy, ktoré majú medzitým robiť, a ako sa vysporiadať so zákernými prenasledovateľmi. Potom si so sebou zoberie nejaké zlato a ide s nami všetkými k moru, a pešo nás nasleduje nesmierne množstvo ľudí. (Matúš 13,1) 190,9
Nechýbali ani tí starí farizeji; akurát sa zamaskovali, aby ich ľudia nespoznali. Keď dorazíme k moru, ľudia sa za neustáleho volania „Sláva Synovi Dávidovmu!“ na pobreží tak tlačia, že Ja s Mojimi príbuznými sa už nemám kde postaviť, takisto ako aj všetci Moji učeníci, pre ktorých by sa už vôbec nenašlo miesto, keďže ich bol už veľmi veľký počet.190,10
Preto som Kisjonovi povedal: „Daj na breh spustiť schody; musíme na loď, lebo na zemi je nám pritesno!“ Kisjona dal rýchlo spustiť schody a my sme hneď nastúpili na loď. (Matúš 13,2) No keď Ma ľudia videli stáť na lodi, mysleli si, že hneď odídem. Preto Ma začali nahlas prosiť, či by som im mohol dať to sľúbené učenie o Nebeskom Kráľovstve!190,11