Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

191 – Kázeň na lodi. Podobenstvo o Nebeskom Kráľovstve, o rozsievačovi a semene. Pánovo vysvetlenie podobenstva.

Keď sme boli všetci na lodi a schody boli vytiahnuté, povedal som ľuďom, aby sa správali potichu a usadili sa na brehu. A ľudia sa upokojili, utíšili a usadili sa na brehu; akurát starí farizeji sa neusadili, ale zostali stáť neďaleko brehu v blízkosti svojej lode, lebo si zaumienili, že Ma už viac nespustia z očí, a boli preto tiež plne pripravení nasledovať nás na more.191,1

Ja som sa však usadil na veľmi priestrannej palube lode a začal som k ľuďom prehovárať pomocou rôznych obrazov; v obrazoch preto, aby im hlúpi farizeji nedokázali porozumieť. No ľudia, ktorí mali prebudenejšieho ducha, rozumeli, čo som im hovoril.191,2

Predovšetkým a ako prvé som sa prirovnal k rozsievačovi a povedal som: „Počúvajte a prijímajte!191,3

Hľa, vyšiel von rozsievač, aby zasial (Matúš 13,3) dobré, zdravé obilie. A ako rozsieval, niektoré zrná spadli na cestu; tu prileteli vtáky a pozobali ich. (Matúš 13,4) Niektoré spadli na skalnatú pôdu, ktorá nemala veľa zeme, tie preto rýchlo vzišli, keďže nad sebou nemali veľa a ťažkej zeme; (Matúš 13,5) keď ale vyšlo slnko s veľkou žiarou svojich lúčov, semená, ktoré vzišli počas vlhkej a chladnej noci, hneď uschli, lebo nemali žiadne korene, a nezarodili. (Matúš 13,6) Niektoré spadli do tŕnia, to ale rástlo mocnejšie ako obilie a udusilo ho. (Matúš 13,7) A niektoré padli nakoniec na dobrú pôdu a priniesli úrodu – niektoré stonásobnú, niektoré šesťdesiatnásobnú a niektoré tridsaťnásobnú. (Matúš 13,8) Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ (Matúš 13,9) 191,4

Tu som chcel bez prerušenia ďalej pokračovať v reči; ale keďže samotní učeníci viacerým týmto obrazom nerozumeli, pristúpili ku Mne a hovorili: „Prečo k nim zrazu prehováraš v podobenstvách? (Matúš 13,10) My, ktorými sme pri Tebe už dlho, tomu ledva rozumieme; ako Ti potom budú rozumieť tí, čo počúvajú na brehu?! Či nevidíš, ako krčia plecami a niektorí si dokonca myslia, že si z nich uťahuješ, alebo že kvôli farizejom rozprávaš o úplne nepodstatných veciach; veď to vie predsa každý, že obilie sa nemá siať na cesty, ani na kamene, rovnako ako ani do tŕnia! My už chápeme, čo tým chceš povedať, ale tí na brehu si vážne myslia, že si z nich uťahuješ! Alebo ich naozaj chceš učiť tak, aby tomu nerozumeli?“191,5

Hovorím Ja učeníkom: „Čo tu rozprávate a prerušujete Ma?! Ja viem, prečo k týmto ľudom prehováram v podobenstvách, ktorým nemajú rozumieť! Vám je dané, aby ste porozumeli tajomstvám Kráľovstva Božieho; týmto to ale dané nie je (Matúš 13,11); lebo vec sa má takto: Tomu, kto má – ako vy – tomu bude dané, aby mal potom v celej plnosti; kto ale nemá, tomu bude vzaté aj to, čo mal! (Matúš 13,12) Preto k nim ako Pán prehováram v podobenstvách; lebo vidiacimi očami nevidia, a počujúcimi ušami nepočujú, pretože tomu nerozumejú! (Matúš 13,13) 191,6

Čo som tu učinil, a za čo Ma považujú? Oni sú všetci slepí a hluchí. Ich podobu ste videli včera u toho slepého a súčasne nemého, ktorého som vyliečil. Aký bol ten na tele, takí sú tamtí na duši, a preto k nim prehováram v podobenstvách, aby sa na nich naplnilo proroctvo Izaiáša, kde stojí: ,Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a vidiacimi očami budete pozerať, ale nebudete vidieť! (Matúš 13,14)191,7

Lebo srdce tohto ľudu je zatvrdnuté; ich uši zle upchaté, ich oči sú prižmúrené, aby raz očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom nerozumeli, nemohli sa obrátiť a Ja som ich nemohol vyliečiť!‘ (Matúš 13,15) 191,8

Ale blažené sú vaše oči, ktoré to vidia, a vaše uši, ktoré to počujú! (Matúš 13,16) Lebo vpravde vám hovorím: Mnoho prorokov a spravodlivých túžilo vidieť to, čo vy vidíte a počujete, a predsa to nevideli a nepočuli! (Matúš 13,17) 191,9

Už som vám predtým povedal, že vám je dané porozumieť tajomstvám Kráľovstva Božieho; no napriek tomu vidím, že vaše chápanie v podstate nie je oveľa lepšie ako tých na brehu. Tak teda počúvajte a prijímajte, ako sa má chápať podobenstvo o rozsievačovi (Matúš 13,18): 191,10

Ak niekto Slovo o Kráľovstve Božom, ktoré Ja vyslovím, síce počuje, ale mu nerozumie v srdci, ktoré je kvôli svetskému ruchu ušľapané rovnako dohladka ako nejaká cesta, Zlý si veľmi rýchlo všimne, že nespadlo do zeme, ale na ušľapaný, svetom uhladený vonkajší a odhalený povrch srdca; ľahko vytrhne to, čo bolo zasiate vlastne do srdca, no zachytilo sa na svetom uhladenej vonkajšej ploche; a hľa, taký človek, sa podobá na cestu, na ktorú dopadlo to semeno, teda Moje Slovo. (Matúš 13,19) A tam na brehu stoja mnohí takí! 191,11

Toto je ale prípad, keď semeno spadlo na skalnatú pôdu: keď človek slovo počuje a s veľkou radosťou ho prijme. (Matúš 13,20) Keďže taký má, rovnako ako kameň, v sebe a na sebe len málo životodarnej vlhkosti – ktorá je pravou odvahou srdca – a tiež príliš málo pôdy – ktorá je rovná pevnej vôli – je preto, rovnako ako kameň – či je suchý alebo vlhký – závislý od počasia; je teda premenlivý ako počasie, takže keď potom u takého človeka kvôli Môjmu Slovu nastanú všemožné útrapy a prenasledovanie, je plný zlosti a hnevu (Matúš 13,21), a práve preto potom pripomína slnkom rozpálený kameň, na ktorom Moje Slovo, prirodzene, nemôže zapustiť žiadne korene a nakoniec musí úplne zoschnúť.191,12

A hľaďte, tam na brehu stojí mnoho takých kameňov, ktorí sú teraz za Mňa plní hnevu voči zlým farizejom; keď však zbadajú, že po Mojich, im smerovaných slovách, zhora hneď začínajú prichádzať všelijaké útrapy a prenasledovanie, potom tým, že sa na jednej strane veľa hnevajú a na druhej strane príliš boja, Moje Slovo vo svojich srdciach usmrtia; lebo napriek všetkým znameniam, ktoré videli, a napriek všetkým Mojim najživším uisteniam aj tak neveria, že som dostatočne mocný, aby som ich uchránil pred všetkým zlom, a pripomínajú tak kameň, na ktorý dopadlo semeno. 191,13

Keď ale semeno spadne do tŕnia, to znamená: Keď človek Slovo počuje a aj ho prijíma, uviazol však v rozličných svetských záležitostiach a súvisiacich starostiach, či už o zradný zisk alebo ešte zradnejšie bohatstvo. Takéto ničotné starosti sa zo dňa na deň hromadia, hojne sa v srdci množia ako burina, a príliš ľahko a skoro zadusia Mnou zasiate Slovo. (Matúš 13,22) 191,14

A hľa, tam na brehu stojí opäť mnoho takých, ktorí pripomínajú tŕnie, medzi ktoré semeno dopadlo!191,15

No semeno zasiate do dobrej pôdy značí: Keď človek Moje Slovo počuje, prijíma ho v hĺbke svojho srdca, kde je toto pravým a živým spôsobom pochopené a povždy považované za jediné platné – taký človek je potom ako dobrá pôda, do ktorej semeno spadne a v závislosti od vôle a sily človeka prinesie tu stonásobnú, tu šesťdesiatnásobnú, a tu tridsaťnásobnú úrodu v dobrých skutkoch. (Matúš 13,23) A stonásobná je u toho, kto pre Mňa robí všetko, a šesťdesiatnásobná u toho, kto pre Mňa robí veľa, a tridsaťnásobná u toho, kto pre Mňa robí dobrú časť.191,16

Tak sú však aj v Mojom Kráľovstve nebesá tri: najvyššie pre stonásobnú úrodu, nižšie pre šesťdesiatnásobnú a najnižšie pre tridsaťnásobnú úrodu. Kde je ale pod tridsať, na to nebude prihliadané, a kto má pod tridsať, tomu bude vzaté a pridané tomu, kto má 30, 60, alebo 100. A tak bude vzaté tomu, kto nemá, a pridané tomu, kto už má, aby tak mal vo všetkej plnosti! 191,17

A pozrite sa, tam na brehu stoja mnohí, ktorým je už teraz vzaté, a dané vám, ktorí už máte veľa, a tamtí primálo alebo nič!191,18

Ak má niekto pole, ktoré mu prináša veľkú úrodu, lebo má dobrú pôdu, no má aj pole, ktoré napriek všetkému prihnojovaniu zostáva chudobné, a k tomu, čo bolo do neho zasiate, sotva prináša niečo navyše – otázka: Čo urobí majiteľ? Hľa, úrodu zo slabo rodiaceho poľa vezme, pridá ho k dobrej a bohatej úrode z dobrého poľa a na ďalší rok už na neúrodnom poli nezaseje nič, ale všetky semená zasadí na dobré pole! Toto potom ponesie celú úrodu, no neúrodné pole bude prenechané burine, bodliakom a tŕniu.191,19

Pozrite sa, keď to takto robí poriadny hospodár, má azda Otec na nebesiach jednať menej múdro ako šikovný človek na tejto pominuteľnej Zemi? 191,20

Preto odstráňte zo svojich sŕdc myšlienku, že by Otec na nebesiach mohol byť nespravodlivý!191,21

Viete, že žiadať o radu sa chodí len toho, kto má nejakú múdrosť, a človek sa hneď odvráti od tlčhubu, u ktorého až priskoro spozoruje, že je to obyčajný táraj – Otázka: Koná človek nesprávne, keď stiahne svoju vieru od tlčhubu, a vloží ju do skutočne múdreho, ktorý je už aj tak zo všetkých strán obklopený hojnosťou dôvery?191,22

Alebo činíte azda vy niečo nesprávne, že ste Mojimi učeníkmi, nasledujete Mňa; a svätyňu, farizejov a všetkých zákonníkov nechávate za sebou, a beriete im tým aj poslednú iskru dôvery a vkladáte ju do Mňa, ktorý vďaka Svojim skutkom a slovám beztak oplývam dôverou?! Myslím si, že teraz by vám malo byť už úplne jasné, že v tom nie je vôbec žiadna nespravodlivosť, keď som vám povedal, ako jedného dňa tomu, ktorý veľa nemá – ako som vám to naznačil číselne – bude vzaté aj to, čo má.191,23

Avšak to, čo hovorím, platí len pre ducha, nie pre hmotu, lebo to by bolo iste nespravodlivé, ak by sa málo majetnému to jeho málo vzalo a dalo bohatému, ktorého komory a pivnice sú aj bez toho preplnené. Preto všetko, čo vám hovorím, platí duchu a nikdy hmote, ktorej sa nemôže a nesmie dať žiaden ďalší zákon ako to najtvrdšie „musíš“ až do času, keď raz dôjde k jej rozpusteniu. Teraz tomu rozumiete?“191,24

Hovoria všetci: „Áno, Pán a Majster; lebo Tvoja múdrosť prekračuje všetky naše, akékoľvek veľké a domnelo múdre myšlienky! Preto Ťa prosíme, či by si mohol ďalej pokračovať týmto spôsobom!“191,25

Čítať ďalej O titule