Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

187 – Ahabove poučenie a varovanie cez Pána. Spása prichádza od Židov (v Ježišovi). Porovnanie svätyne v Jeruzaleme a v Delfách. Svedectvo Grékov o Pánovi.

No Ahab, mladý farizej, sa od starých vzdialil a mal skutočnú radosť z toho, že som starým povedal takúto pravdu. Skryte sa Ma však spýtal, či aj on je tak zle posadnutý.187,1

Ja som mu však s priateľským výrazom povedal: „Keby si bol, nepýtal by si sa Ma. Doteraz si bol pre Satana ešte suchým miestom; uisti sa ale, že sa pre neho nestaneš úrodným poľom! Dávaj si preto veľký pozor na svojich zlých kolegov!“187,2

Hovorí Ahab: „Pán a Majster! Len ma neopúšťaj a moc pekla ma určite nikdy nedostane! Na môj zápal pre Teba to nebude mať žiaden vplyv!“187,3

Hovorím Ja: „Choď! Máš byť silný svojou vierou a zápalom pre Mňa! Daj si ale pozor, aby ťa tvoji kolegovia nedohnali do úzkych; lebo ich diabli majú pre svoje zámery jemné nosy a ostrý sluch!“187,4

Hovorí Ahab: „Pane, ty ma určite poznáš lepšie, ako sa poznám ja sám! Moja ľstivosť je prepracovaná a ostrá, no diabol je, ako sa hovorí, slepý, a preto budú všetci zízať, keď ich prekabátim. Ešte dnes by sa s nimi mal vykonať jeden test. Teraz si s Tebou nahlas vymením pár ostrých slov, aby si nič nevšimli, o čom sme sa rozprávali; nesmieš mi to ale mať za zlé!“ 187,5

Hovorím Ja: „Rob, čo chceš, ale buď vo všetkých veciach predovšetkým dobrý, šikovný a pravdivý; lebo lož, nech už je akéhokoľvek dobrého druhu, pomáha len dočasne a zakrátko prináša človeku nevýhody a škody!“ 187,6

Hovorí Ahab: „Aj tak dobre, tak zatiaľ nebudem hovoriť vôbec nič!“ 187,7

Hovorím Ja: „To bude lepšie! Lebo mlčať v pravý čas je lepšie než akokoľvek šikovne klamať!“187,8

S týmto poučením sa Ahab poberie pomedzi ľudí naspäť k svojim kolegom, z ktorých však jeden postrehol, že sa so Mnou rozprával. Ten ho hneď aj začal ostro spovedať. No Ahab si počínal dobre, a ten prísny vyšetrovateľ ho nakoniec musel ešte aj pochváliť.187,9

Ja som však odvrátil svoju tvár od farizejov a začal som sa rozprávať s ľuďmi. Vysvetlil som im, že pred Bohom nie je spravodlivé opúšťať židovstvo, keďže spása všetkých ľudí prichádza len od Židov, aby sa opäť – ako to už niektorí predtým urobili vo svojich srdciach – obrátili v plnej pravde naspäť na židovstvo, lebo inak nie je možné stať sa Dieťaťom Božím. 187,10

Jeden Grék sa opýta: „Takže máme zase pokľaknúť pred starými nafúkanými farizejmi a žrať ich starý nestráviteľný kvas? Priateľu, ty si síce veľký Majster plný sily a moci Božstva; a si dobrý, múdry a spravodlivý, ale tu od nás žiadaš niečo úplne absurdné. K Mojžišovi sa vracať nepotrebujeme – z toho úplne jednoduchého dôvodu, že sme ho v skutočnosti ešte nikdy neopustili, a Boh Židov je náš aj v našich srdciach; a vonkajšiemu pomenovaniu – či už Žid alebo Grék – snáď Božia múdrosť nebude pripisovať nejakú váhu?! Pre nás je to však predsa len dobrý ochranný múr proti neustálemu prenasledovaniu a vysmievaniu zo strany farizejov! Prečo by sme sa teda mali nazývať Židmi, a nie Grékmi?!187,11

Pozri sa, taká tvoja požiadavka na nás nie je vôbec múdra! Čo na tom záleží, ak popri Mojžišovi spoznávame aj gréckych mudrcov a ich poetické božstvá, ktorých múdre zodpovedajúce obrazy sú predsa len niečo celkom iné ako chrámový hnoj?! Obzvlášť, keď na to beztak nedbáme, keďže až príliš dobre vieme, ako vznikli grécki a neskôr rímski bohovia, a že len sám Jehova je nad všetkým jediným Bohom, ktorý všetko stvoril a stále všetko udržiava a všetkému vládne!“187,12

Hovorím Ja: „Priateľu, ty rozprávaš, a predsa si Ma nepochopil, zatiaľ čo iní, ktorí Ma pochopili, nerozprávajú, hoci sú práve tak Grékmi ako ty. Na mene, pravdaže, nezáleží, ale na viere srdca! Tiež je ale pravda a treba zobrať do úvahy, že je lepšie podniknúť púť do Jeruzalema a so zodpovedajúcim a rozumným prístupom sa tam zúčastniť slávností, ako absolvovať cestu do Delf a žiadať tam trápnu Pýtiu o dobrú radu! 187,13

Obrovské zneužívanie, ktoré prebieha vo svätyni, je Mi určite známe lepšie ako vám, a už ste odo Mňa počuli, ako veľmi som proti tomu. Ale aj pri všetkom tom zlom je ten chrám neporovnateľne lepší ako ten v Delfách, kňazi a kňažky ktorého nie sú nič iné ako naozaj skvelí dialektici a na každú otázku vedia dať takú odpoveď, že nakoniec musia mať pravdu.187,14

Keď si si zaumienil vziať svoju ženu, podnikol si predtým cestu do Delf a za veľa peňazí si sa tam opýtal Pýtie, či budeš šťastný so ženou, ktorú si mal v úmysle si zobrať. Povedz Mi, ako znela odpoveď?“187,15

Hovorí Grék: „Dobre teda, znela takto: ,So svojou ženou šťastný budeš, nie naozaj nešťastný!‘ A vidíš, orákulum odpovedalo pravdivo, lebo so svojou ženou som skutočne šťastný!“187,16

Hovorím Ja: „Ale pozri sa, orákulum by tiež malo pravdu, keby si bol so svojou ženou nešťastný!“187,17

Hovorí Grék: „To mi veru nie je jasné, ako by to bolo možné!“ Hovorím Ja: „Lebo si v duchu slepý! Pozri sa, veta znie takto: ,So svojou ženou šťastný budeš nie naozaj nešťastný!‘ Keď vetu oddelíš po negácii, potom má orákulum pravdu, ak by si bol nešťastný, lebo potom by tá veta bez toho, aby sa akokoľvek muselo zmeniť poradie slov, znela takto: ,So svojou ženou šťastný budeš... nie, naozaj nešťastný!‘187,18

Ak Mi ale nechceš veriť, opýtaj sa svojho suseda, ktorý rok nato cestoval do Delf kvôli podobnej záležitosti, či jeho odpoveď nie je tvojej navlas podobná! A on je so svojou ženou nešťastný, lebo je to ozajstná šľapka; no pri ňom malo orákulum takisto pravdu ako pri tebe, a ty tomu aj tak prikladáš veľkú dôležitosť! Posúď teraz sám, čo je lepšie – chrám v Jeruzaleme alebo orákulum v Delfách?!“187,19

Tu Grék vytreští oči a hovorí: „Majster, teraz mi je všetko jasné! Takéto niečo môže vedieť len Boh, ale človek nikdy! Ty si buď sám Boh alebo prinajmenšom syn počatý Bohom – nie syn nejakého človeka, ako sme my! Preto sa chceme obrátiť naspäť ku svätyni, nie však pod bič farizejov, ale úplne slobodne! Títo farizeji však musia odísť, lebo sa pri nás dopustili príliš veľkých neprávostí a pripravili nás takmer o všetok náš majetok, a to duchovne, aj fyzicky! Podľa mena preto zostávame Grékmi, avšak podľa pravdy v srdci sú z nás dokonalí vyznavači Mojžiša a prorokov! Každý rok tiež pôjdeme do Jeruzalema a navštívime svätyňu; a ak táto bude pre nás uzavretá, zostane nám otvorená hala cudzincov, ktorá je predsa tiež súčasťou svätyne.“187,20

Hovorím Ja: „Robte si, čo chcete, len sa vo svojich srdciach vystríhajte falošnosti, hnevu, pomsty a túžbe prenasledovať! Buďte cudní a čistých myslí; milujte Boha vpravde nadovšetko a svojich blížnych ako seba samých; žehnajte tým, ktorí vás preklínajú; nečiňte zlo tým, ktorí vás nenávidia a prenasledujú, aby ste sa zapáčili Bohu, mali mier a nad hlavami vašich nepriateľov zhromaždili žeravé uhlíky!“187,21

Čítať ďalej O titule