Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

188 – Príchod matky Márie s Jozefovými synmi do Jesairy. Baramove pozvanie Pána na obed.

No kým som takto prehováral k ľuďom, prišla matka Mária s Mojimi bratmi; v Kisjonovom dome sa totiž dozvedela, že som odišiel do Jesairy a mohol by som sa tam zdržiavať. Pešo to bolo na pol dňa cesty, a v pondelok na poludnie tak mohla byť v Jesaire, kedže na cestu sa vydala veľmi skoro ráno.188,1

Záležitosti, o ktorých chcela so Mnou hovoriť, sa týkali na jednej strane vecí domácich, na druhej strane však zasahovali až do duchovných, lebo v Kafarnaume sa toho o Mne veľa dozvedela, o tom sa so Mnou chcela rozprávať predovšetkým. (Matúš 12,46) Kvôli tlačenici sa ale nevedela dostať do domu, preto musela nutne čakať vonku, kým vyjdem.188,2

Keďže však už dlho čakala márne, poprosila jedného z Baramovho domu, či by Mi nepovedal, že už dlhý čas čaká vonku a nutne so Mnou potrebuje hovoriť. Tak sa posol pretlačil pomedzi ľudí, dostal sa do Mojej blízkosti, a hovoril: „Majster! Pozri sa, vonku stojí Tvoja matka a Tvoji bratia, a chcú sa s Tebou rozprávať!“ (Matúš 12,47) 188,3

Vtedy som vážnym tónom poslovi povedal: „Čo to rozprávaš? Kto je Moja matka, a kto Moji bratia?!“ (Matúš 12,48) Vtedy sa posol, tak trochu vystrašený, stiahol.188,4

Ja som však pozdvihol Svoju pravicu nad Mojich učeníkov a prehovoril: „Pozrite sa, toto je Moja matka a Moji bratia! (Matúš 12,49) Lebo ten, kto činí vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach, ten je vpravde Mojím bratom, Mojou sestrou, Mojou matkou! (Matúš 12,50) Choď ale von a povedz čakajúcim, že prídem!“188,5

Niektorým prišli tieto slová tvrdé, vyčítali Mi ich a pýtali sa, či neviem, čo je v Mojžišových prikázaniach uvedené ohľadom rodičov.188,6

No Ja som túto záležitosť odmietol a povedal som: „Ja viem, kto som, a Moji učeníci a Moja pozemská matka to vedia tiež, a Ja preto smiem hovoriť tak, ako je to podľa pravdy; takže sa len usilovne obráťte k vlastným dverám – o Mňa sa báť a starať nemusíte, lebo Ja viem najlepšie, čo mám robiť.“ Nato všetci stíchli a nik sa už neodvážil niečo Mi k tomu rozprávať, či už pre alebo proti.188,7

Po nejakej chvíli mlčania ku Mne pristúpil domáci pán, Baram, a povedal: „Pán a Majster! Už je poludnie a jedlo pre Teba, Tvojich učeníkov a Tvojich pozemských príbuzných, ktorí čakajú vonku, je pripravené. Preukážeš prosím mne, úbohému hriešnikovi, veľkú česť a milosť tým, že prijmeš toto dobre pripravené jedlo?“188,8

Hovorím Ja: „Na dnes som síce zamýšľal ešte iné jedlo, ktoré skonzumujem na mori, keď si Ma ale pozval takýmto zdvorilým spôsobom, tak ti určite pri stole preukážem tú česť a milosť. Poviem ti však aj toľko, že do miestnosti, kde budem jesť, nevkročí žiaden farizej, okrem mladého Ahaba, ktorého priberám do počtu Mojich učeníkov! Lebo so svojimi kolegami, ktorí voči nemu pojali zlé podozrenie – keď ho predtým videli, ako sa potajomky rozpráva so Mnou – už nebude môcť vydržať. Teraz ale povedz ľuďom, že tu v dome už nebudem nič rozprávať, ani robiť, nech teda vyjdú von a urobia nám miesto; lebo pri tejto tlačenici by bolo ťažké dostať sa von prirodzeným spôsobom.188,9

Po týchto Mojich slovách sa Baram obráti k ľuďom a povie: „Drahí susedia! Božský Majster už dohovoril a v tomto dome už viac rečniť nebude, a ešte menej niečo robiť, preto sa teraz v pokoji poberte von, okrem Ahaba, s ktorým sa Majster chce rozprávať.“ Po týchto slovách sa ľudia, až na farizejov, poberú von.188,10

Keď sú ľudia vonku, pristúpia ku Mne starí farizeji, ich srdcia plné zúrivosti, a úplne bez obalu sa Ma pýtajú, čo zamýšľam s Ahabom, a či ho tiež chcem pripraviť pre peklo?! Keď Baram začuje takúto otázku, naplní ho to spravodlivým hnevom a vraví im: „Svoje dane mám každoročne vyrovnané do posledného statéra (najmenšia minca) a som teda podľa práva pánom týchto, mnou postavených domov a nebudem trpieť, aby niekomu, kto je u mňa cteným hosťom, a o koho sa starám, spôsobovali nepríjemnosti cudzí ľudia ako ste vy! Preto vám úplne vážne prikazujem, aby ste okamžite opustili tento môj dom a odobrali sa za hranice môjho pozemku, inak bez meškania využijem toto moje draho zaplatené vlastnícke právo!“188,11

Hovoria farizeji: „Tak už si sa aj ty stal Grékom, že si tu chceš pred nami osobovať vlastnícke právo?! Azda nevieš, že u Židov neexistuje vo vzťahu k farizejom žiadne vlastnícke právo?! Nie je každý farizej plným pánom v každom židovskom dome, do ktorého vkročí, a keď dom zase opustí, až potom sa z jeho milosti domáci pán stane opäť pánom domu?! Ty, ako Žid, nevieš, že si len nájomcom, a nijakým pánom, či už svojho domu alebo svojich pozemkov, a že ti pozemky a dom môžeme vziať, kedy sa nám zachce, a prenajať ich niekomu inému až na päťdesiat rokov?“188,12

Hovorí Baram: „To som ako Žid, k svojmu veľkému hnevu, vedel veľmi dobre, práve preto som sa dnes stal Grékom, respektíve Rimanom a po vyrovnaní dane som si od cisárskeho súdneho úradu zaobstaral neodvolateľné vlastnícke právo, z ktorého vám dám hneď okoštovať, ak okamžite nevyhoviete mojej žiadosti!“188,13

Hovoria farizeji: „Ukáž nám potvrdenie od rímskeho súdu!“ Baram ho vytiahne, čerstvo napísané na novom pergamene, opatrené cisárskou pečaťou, podrží ho pred tvárami starých a hovorí: „Poznávate toto?!“ Oni kričia: „Tak aj ty, zradca Boha, chrámu a nás?! Za toto istotne môžeme ďakovať tomuto Synovi Dávidovmu?! Nech si teda aj ty prekliaty s celým svojím domom!“188,14

Ako farizeji vyslovili túto kliatbu, Baram rýchlo siahol po vhodnej palici a začal ňou farizejov celou silou mlátiť, hovoriac: „Počkajte, vy Satanovi sluhovia, ja vám raz za vašu kliatbu dám poslať spravodlivú odmenu!“ Kričí jeden farizej, ktorého palica ešte nezasiahla: „Stojí napísané: ,Beda tomu, kto položí ruku na pomazaného!‘“ Baram vraví: „To ja dobre viem, a preto používam túto palicu!“ A Baram dá aj tomuto pomazanému ochutnať palicu. Nato všetci zlí farizeji a zákonníci, okrem Ahaba, utekajú z domu, kde im priložia ešte aj ľudia.188,15

Čítať ďalej O titule