Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

186 – Zlá tvrdohlavosť farizejov. Pánove ostré slová. Poznámky k rôznym druhom posadnutosti a vplyve zlých duchov. Farizeji zúria.

Hovoria farizeji: „To nie je naše ovocie, to je ovocie takých vagabundov, ako si aj ty, ktorí sem z času na čas z celého sveta prichádzajú v podobe všelijakých umelcov a čarodejníkov. Pred našimi tvárami síce predvádzajú svoje biedne umenie, no v noci sú z nich hlásatelia pohanskej filozofie disponujúci veľkou výrečnosťou, tým najpríšernejším spôsobom spochybňujúci nás a chrám, spolu s Bohom danými ustanoveniami! Pozri sa, takíto Židopohania, ako bývajú teraz v Jesaire, sú potom ovocím takýchto indivíduí! My k ľudu prehovárame vždy pravdivo a dobre; vyučujeme ho podľa Mojžiša, správne a spravodlivo. Ale keď Belzebub cez indivíduá tvojho druhu spôsobí, že ľudia od nás odpadnú, môžeme s tým niečo robiť?! My preto nie sme zlým stromom, keď Satan na našich konároch skazí a otrávi ovocie. Naše učenie a naša reč je dobrá; ale tvoja reč a tvoje skutky páchnu najvyšším diablom a zavádzajú ľahkoverný ľud! Preto by si mal byť spolu so svojimi stúpencami ukameňovaný a zabitý!“186,1

Keď nahnevaní farizeji hovorili tieto slová, ľudia začali šomrať a vyzeralo to, že sa na farizejoch vyvŕšia.186,2

Ja som ale ľuďom povedal: „Nechajte to tak! Stačí, že títo zlí sú na večnosť porazení; preto majú byť teraz ušetrení! Ale teraz si odo Mňa majú vypočuť svoje zaslúžené hodnotenie!“186,3

Hovoria ľudia: „Áno, Pane, prosíme Ťa o to, povedz týmto darebákom, kto a čo presne sú!“186,4

Teraz sa zase obrátim k farizejom a veľmi vážnym tónom im hovorím: „Vreteničie plemeno! Ako môžete hovoriť dobre, keď ste vo svojich srdciach naskrz zlí?! Veď čím je naplnené srdce, to potom prechádza ústami. (Matúš 12,34) Dobrý človek stále vynáša dobré veci z dobrého pokladu svojho srdca, zlý človek ale vynáša zlé veci zo svojho zlého pokladu. (Matúš 12,35) Ja vám však hovorím, že ľudia raz, v deň súdu, budú musieť skladať účty za každé zlé a nepotrebné slovo, ktoré vyslovili! (Matúš 12,36) Bude to tak, ako stojí napísané v knihe Jóbovej: ,Zo svojich slov budeš obhájený a zo svojich slov budeš odsúdený.‘ (Matúš 12,37) 186,5

Už skôr som vám ukázal, prečo som prišiel sem, tak ako aj na iné miesta; ale zlé chápanie vašich sŕdc to nechcelo prijať, a ešte menej to pochopiť, aby ste sa tak mohli stať slobodnými a blaženými!186,6

Za všetko dobré, čo pre vás robím, Ma chcete ukameňovať a zabiť! Och, vy vretenice, vy zmije! Naozaj pravdivé je každé zlé svedectvo, ktoré vám vopred vystavili proroci, až príliš pravdivé! Mŕtvymi ceremóniami a púhymi perami uctievate Boha, no vaše srdce je Mu vzdialené!“186,7

Medzi farizejmi a zákonníkmi však boli niektorí, ktorým Moja reč máličko vošla do srdca. Títo sa zatvárili trochu ľudsky a povedali: „Majster, tvoje učenie nemôžeme úplne odsúdiť; no včera, rovnako ako dnes, nám bolo zabránené vlastnými očami vidieť, aké zázračné skutky konáš, a akým spôsobom. Urob ešte také nejaké znamenie; radi by sme nejaké videli! (Matúš 12,38) Možno to nášmu chápaniu postačí, a nakoniec možno sami budeme môcť prijať tvoje učenie!“186,8

Ja som sa však obrátil k ľuďom a takto som prehovoril: „Toto zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie! Ale žiadne znamenie im nebude dané, až na znamenie proroka Jonáša, jedného dňa! (Matúš 12,39) Lebo práve tak, ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľryby, tak aj Syn človeka bude tri dni a tri noci v strede Zeme.“ (Matúš 12,40) (Stred Zeme tu v prvom rade označuje hrob; duchovne však naznačuje, že duša Syna človeka zíde dole k uväzneným dušiam zosnulých a oslobodí ich.)186,9

Tu sa farizeji pozreli jeden na druhého a hovorili: „Čo je to, čo chce urobiť? Ako sa dostane do stredu Zeme? Kde to je? Nie je to všade, a vlastne nikde? Kto vie, aká veľká je Zem, a kde je jej stred? Ten človek sa buď zbláznil alebo sa ho pokúša ovládnuť zlý duch! Hovorí sa, že každý človek, predtým ako sa zblázni, dokáže činiť rôzne zázraky. Prečo sa chce porovnávať s Jonášom, ktorý kázal v Ninive?!“186,10

Opäť prehovorím, akoby k ľuďom: „Áno, áno, ľudia z Ninive v deň posledného súdu tiež povstanú spolu s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo oni sa po kázaní proroka Jonáša kajali. A hľa, tu je viac ako Jonáš! (Matúš 12,41) Takisto raz aj kráľovná z juhu vystúpi na súdny deň na onom svete pred týmto pokolením a odsúdi ho! Lebo ona (Semiramis) prišla z konca Zeme, aby si vypočula Šalamúnovu múdrosť, a hľa, tu je viac ako Šalamún!“ (Matúš 12,42) 186,11

Hovoria farizeji: „No, ak už veríš, že sme všetci čisto diablovi, a že všetci nás na súdny deň odsúdia, vyžeň z nás teda diabla tak, ako si to urobil včera s tým slepým a nemým, a my ťa potom budeme môcť velebiť rovnako ako ten, ktorého si vyliečil!“186,12

No nepovedali to kvôli tomu, že by sa vážne chceli zbaviť svojich mnohých zlých duchov, s ktorými už boli plne zjednotení, ale len preto, aby Ma mohli na niečom nachytať. Lebo keď si raz zlý duch v človeku všetko podmaní a ovládne ho, potom sa navonok neprejavuje pozorovateľným spôsobom, ale koná svetským spôsobom šikovne, takže každý musí veriť, že taký človek nie je posadnutý, hoci je posadnutý ešte horšie ako iný, ktorého ešte nejaký zlý duch trýzni, keďže ešte nemôže byť pánom v dome.186,13

Preto aj farizejom a zákonníkom hovorím: „To sa vo vašom prípade z viacerých dôvodov nemôže urobiť, lebo zlí duchovia vo vás sú už dávno s vašou dušou dokonale zjednotení a tvoria teraz v celej plnosti váš vlastný zlý, cudzoložný život. Keby som vám ich vzal, zobral by som vám tým aj váš život; keby som vám však aj podržal váš vlastný pôvodný život, to by vám bolo takisto k ničomu, keďže teraz je už celá vaša prirodzenosť skrz-naskrz preniknutá diablom! Lebo keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach, hľadá odpočinok, ale nenachádza ho. (Matúš 12,43) (To znamená, že diabol pokúša cnostných ľudí a klope, no neotvárajú mu a to sú pre jeho účely tie suché miesta a púšte, v ktorých pre neho žiadna bylina nevyrastie.) Potom si sám pre seba povie: ,Vrátim sa naspäť do svojho starého domu, lebo na stepiach a púšťach pre mňa niet miesta pre odpočinok, a do domov, ktoré už majú veľa obyvateľov môjho druhu, ma nevpustia.‘ Keď po takomto predsavzatí príde diabol k svojmu predošlému domu, nájde ho neobývaný, vyzametaný a vyzdobený. (Matúš 12,44) Vtedy ide ďalej, a zavolá ešte sedem iných duchov, ktorí sú horší ako on sám. S ich pomocou potom ľahko prenikne do svojho starého domu a všetci si bývajú v tomto dome, no s tým človekom to potom bude oveľa horšie ako predtým! 186,14

A presne takto sa povodí tomuto zlému pokoleniu. (Matúš 12,45) Preto nemajú byť cezo Mňa uvedení do ešte horšieho stavu, ako už sú.“186,15

Keď si farizeji toto vypočuli, od zúrivosti skoro až svietili a najradšej by Ma roztrhali, keby sa neobávali ľudí.186,16

Čítať ďalej O titule