Keď farizeji uvideli, že ich ľudia prekukli, a teraz si z nich uťahujú, z ich pŕs začali stúpať tie najpálčivejšie myšlienky na pomstu. Vtedy som ľuďom povedal: „Odíďte od nich, lebo sú to slepí vodcovia slepých. A keď spolu s tými, ktorých vedú, prídu k rokline, spadnú do nej spoločne s tými, ktorých vedú. V kraji, kde ako vysokopostavení vládnu, vám oni vždy môžu škodiť viac ako vy im; ale teraz sa pri vás dostali do takých úzkych, že aj oni sami teraz môžu spadnúť do priepasti, a to ešte skôr ako vy! Vyhlásili totiž, že Rimanom a Grékom pre ich zatratenie predali prekliate obilie – ak by ste o tom povedali rímskemu veliteľovi, ten by ich dal všetkých popraviť! Ale niečo také sa nesmie nikdy stať! Poďme teraz do domu, a tam uvidím, či aj z týchto duchovne slepých dokážem urobiť vidiacich.“ 185,1
Nato vojdem do domu a farizeji idú hneď za Mnou, a tam ich pozdravia Moji učeníci. Za nimi však nasleduje aj veľký dav ľudí, takže v izbe vznikne veľká tlačenica. Na tom ale nezáležalo, lebo Ja a Moji učeníci sme mali aj tak dosť miesta.185,2
Keď sa teraz všetci v mieri nachádzali v dome, otvoril som Svoje ústa a povedal, predovšetkým farizejom, že až príliš dobre a jasne vidím ich zlé myšlienky: „Že to s vami zašlo takto ďaleko, za to nemôže nikto, len vy sami. Boli ste s týmito ľuďmi v Jesaire vyše tridsať rokov, a predsa ste nedokázali odpozorovať, ako je uspôsobený duch týchto ľudí! Momentálne je už príliš neskoro, aby ste donútili už raz prebudeného ducha týchto ľudí k opätovnému spánku! Váš hnev je preto úplne zbytočný, lebo je to len vaša vina, a nikoho iného.185,3
Ja som sem prišiel ako pravý Žid a ako taký vpravde v plnom vlastníctve Ducha Božieho a všetkej jeho sily!185,4
Keď som prišiel k brehu a vy, prilákaní ohňom na lodi, ste sa s ľuďmi ponáhľali na pobrežie, vyliečil som pred vašimi očami slepého, nemého a súčasne posadnutého. Ľudia vo Mne okamžite rozpoznali božskú silu a zdravili Ma ako Syna Dávidovho – a vy sami ste to v sebe tiež takto chápali. Keďže sa vám ale zdalo, že by vás to vo všetkom poškodzovalo, povedali ste – proti svojmu vnútornému presvedčeniu – že takéto skutky činím s pomocou najvyššieho zo všetkých diablov! Komu ste tým však uškodili?! Pozrite sa, nikomu inému ako len sebe samým!185,5
Keby ste o tejto veci trochu otvorenejšie popremýšľali a bližšie ju preskúmali, museli by ste predsa okamžite uvidieť úplnú absurdnosť vášho tvrdenia a súčasne pochopiť, že takýmto vaším nanajvýš nevhodným a nemúdrym tvrdením ste u týchto prebudených ľudí nutne museli stratiť aj tie posledné iskry vážnosti a viery!“185,6
Hovoria farizeji: „Čo sme teda mali robiť? Keď už si taký múdry, povedz nám to!“185,7
Hovorím Ja, o čosi vážnejším tónom: „Takto ste mali myslieť, posudzovať a rozprávať: Každé kráľovstvo, ktoré je v sebe samom rozdelené, spustne a žiadne mesto a žiadny dom, ktorý je v sebe samom rozdelený, nebude mať trvania! (Matúš 12,25) Keď jeden Satan vyháňa iného, potom je jasné, že musel byť najprv vnútorne rozdelený! A Ja sa pýtam: Ako teda vydrží jeho zlé kráľovstvo?! (Matúš 12,26) Myslím si, že toto sa dá priam chytiť do rúk!185,8
Ak ale Ja, ktorý som predsa tiež úplný Žid, podľa vášho slepého tvrdenia vyháňam diabla pomocou Belzebuba, povedzte, cez koho ho potom vyháňajú vaše deti, ktoré teraz tiež chodia po všetkých krajoch ako liečitelia, uzdravujú chorých a vyháňajú diablov?! Ja vám ale hovorím: Aj vaše deti, a nielen títo ľudia, budú vašimi sudcami! (Matúš 12,27) 185,9
Ak však Ja – ako si to celý tento ľud jasne uvedomuje – vyháňam diabla pomocou Ducha Božieho, potom k vám prišlo Božie Kráľovstvo (Matúš 12,28), čomu by ste sa ako Židia pred Grékmi, ktorí sú pohania, mali tešiť o to viac, že takéto znamenia činí Žid pre už dávno stratené dobré meno Židov! Lebo len tak môže pravý Žid celému svetu ukázať, že je jediným človekom na šírej Zemi, ktorý stojí v tom najviditeľnejšom spojení s Bohom a pomocou všemocnej sily Ducha Božieho môže konať skutky, aké nie sú možné žiadnemu inému človeku.185,10
Keď si ostatní ľudia toto na Židovi všimnú, čoskoro sa ich mnoho tisíc tisícov zhromaždí okolo Žida a povedia: ,Jedine Žid je Boží. Božia všemohúcnosť cez neho zázračne pôsobí; je silný, múdry a mal by byť naveky naším pánom!‘185,11
Keď sa však pravý Žid ukáže skrz Božieho Ducha taký silný, potom taký bude aj jeho dom a jeho zem! Veď ako by potom mohol alebo mal niekto vojsť do domu takého mocného a silného, a zmocniť sa jeho vecí, ak najprv toho silného muža nespúta? Až potom môže ulúpiť jeho veci (Matúš 12,29), čo je to, čo s nami aj v skutočnosti spravili Rimania, ktorí nás v našom dome našli opitých a spiacich; spútali nás, okradli a urobili z nás svojich otrokov, čo je však pre Židov veľmi žiadúce, keďže úplne odpadli od Boha. 185,12
Avšak Boh má zľutovanie so Svojím ľudom a chce mu teraz zase pomôcť, a preto som k vám bol aj vyslaný Bohom. Keď je to ale očividne tak, ako to aj vy sami vidíte, prečo potom zase všetko rozhadzujete, kde ja zhromažďujem?! 185,13
Lebo kto nie je so Mnou, ten je proti Mne, a kto nezhromažďuje so Mnou, ten rozhadzuje (Matúš 12,30) a je zjavne proti Duchu Božiemu, ktorý vás chce oslobodiť!185,14
Ale preto vám aj hovorím k tomu všetkému, čo sa vám teraz stalo, ešte toto: Každý hriech a rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rúhanie proti Duchu Božiemu nikdy! (Matúš 12,31) Lebo vy ste v sebe dobre vedeli, že toho posadnutého som vyliečil Božou silou, ale kvôli odpornému pozemskému zisku a postaveniu ste sa aj tak rúhali Duchu Božiemu vo Mne, ktorý som vás chcel zachrániť, a tak ste ešte aj od pohanov dostali zaslúženú odmenu!“ 185,15
Hovoria farizeji: „My sme sa nerúhali voči Duchu Božiemu, ale len voči tebe! Ty, ako človek z mäsa a krvi, hádam nebudeš Duchom Božím? Lebo ty si, práve tak ako my, len synom človeka!“185,16
Hovorím Ja: „Isteže, takým sa zdám byť, ale v skutočnosti som možno trochu viac. No aj keby som bol len synom človeka, to ani najmenej neospravedlňuje vaše rúhanie! Lebo takéto skutky určite nečiním ako syn človeka – rovnako málo ako aj vy! Avšak v tomto pred vami stojacom Synovi človeka pôsobí samotný Duch Boží, a Ten je to, voči ktorému ste sa rúhali; lebo nie Ja, ale Duch Boží toto pred vašimi očami spôsobil a Jemu ste sa rúhali. 185,17
Áno, kto povie niečo voči Mne, čisto ako človeku, tomu bude odpustené; kto ale hovorí proti svätému Duchu, tomu nebude odpustené; ani tu, ani na druhom svete! (Matúš 12,32) 185,18
Lebo keď je raz strom zlý už v celej svojej podstate, tam je aj ovocie zlé; ak je však strom vo svojej podstate dobrý, bude dobré aj ovocie. Podľa ovocia sa pozná strom! Vy ste strom, a tu, títo Židia, ktorí sa stali pohanmi, sú vaším ovocím! Sami posúďte, či je dobré alebo zlé!“ (Matúš 12,33) 185,19