Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

181 – Mladý, lepší farizej nájde u ľudí prijatie. Jeho lesť voči jeho kolegom.

Hovoria tí traja Gréci: „Tvoja rada nie je myslená zle; ale aj tak sa nám úplne nepáči! Ako dlho má ešte trvať krutovláda týchto zradcov ľudu? Máme ich už dosť, lebo aj keď s nimi už nestojíme v žiadnom vzťahu, neustále nás dráždia, vo svojich školách vedú o nás urážlivé reči; nadávajú na nás a preklínajú nás pri každej príležitosti. Ako dlho máme ešte znášať takéto veci? K tomu sú ešte v občianskych veciach našimi sudcami, a ak chceme mať nejaké práva, vždy za ne musíme draho zaplatiť. Vedz, že toto je veľmi zlá vec, a preto si myslíme, že zajtra bude takejto panovačnosti navždy učinený koniec; lebo všetci Židia, ktorí sú tu usadení, prechádzajú zajtra k nám, a farizeji budú odtiaľto vyhodení ako pre nás úplne nepoužiteľní, teda až na teba, ak tu chceš zostať s nami! – Vidíš, takýto je náš plán, ktorý sme už vlastne dotiahli tak ďaleko, že medzi občanmi tohto miesta sa už teraz nenachádza žiaden skutočný Žid! Čo povieš na tento náš plán?“181,1

Hovorí mladý rabín: „Ak sa vám v tomto podarí plne uspieť, potom určite nenájdete ľahko niekoho, kto by mal proti tomu menej ako ja! Buďte ale pri tom opatrní ako krkavce, inak to s vami, a tiež so mnou, nedopadne dobre! Lebo nikto nemôže poznať ďalekosiahle paprče tých starých líšok lepšie ako ja! Ich rysie oči vidia cez steny a ich uši počujú do diaľky mnohých hodín, kde sa čo povie. Dovoľte mi však teraz vrátiť sa domov, lebo už sa začína rozodnievať a líšky sa čoskoro zobudia, a ak zistia, že chýbam, to bude koniec!“181,2

Hovoria tí traja: „Tak teda choď, daj si ale pozor, aby si nás pred starými líškami neprezradil! Lebo potom by to s tebou nedobre vyzeralo!“ 181,3

Mladý farizej si ide svojou cestou domov a všetkých nájde tuho spať, dokonca aj strážcu. Tohto však zobudí a narobí okolo neho hurhaj za to, že spí. To tiež zobudí staré líšky a zopár ich vyjde von, aby sa pozreli, čo sa deje.181,4

Mladý farizej však – tónom, akoby sa veľmi hneval – povedal, že sa mu nedalo spať, tak sa išiel pozrieť von, či si ustanovený a zaplatený strážca plní svoju povinnosť: „Pozrite sa a hnevajte sa spolu so mnou – tento spí ešte tuhšie ako my všetci! Začína sa ten najdôležitejší deň, o ktorom budú možno rozprávať vzdialení potomkovia, a objednaná a draho zaplatená stráž spí! Ach, to je už trochu priveľa! Ak by nás dnes v noci Jehova obzvlášť nechránil, mohli sme byť všetci povraždení rozhnevaným davom ľudí!“ 181,5

Pri týchto slovách starých strasie a až teraz si začínajú uvedomovať, v akom veľkom nebezpečenstve sa všetci nachádzali a nesmierne chvália svojho mladého kolegu, zato že nad nimi všetkými bdel ako nejaký anjel Boží. 181,6

Mladému bolo síce poriadne do smiechu, ale ovládol sa a silou potlačil to, čomu by teraz rád z plného hrdla dal voľný priechod. Strážcovi dal jeden nepríliš prudký kopanec a prikázal mu, aby ako nepotrebný okamžite zmizol. Strážca hneď aj išiel; zdalo sa, že mladému porozumel.181,7

Keď bol strážca preč a ráno už začalo mocne ohlasovať nadchádzajúci deň, mladý povedal: „Bratia, myslím si, že by sme nemali strácať viac času, a podľa môjho názoru by sme sa mali hneď vydať na cestu, aby nám neušlo nič z toho, čo sa udeje!“181,8

Hovoria starí: „Áno, máš pravdu, nesmie nám nič ujsť! Vyslal si ale posla po vojakov do Kafarnaumu, pre prípad možnej nadchádzajúcej vzbury?“ 181,9

Hovorí mladý: „Keby som čakal na váš príkaz, to by sme boli už dávno vybavení! Všetko je zariadené! Či ale vojaci prídu hneď, to je iná otázka, lebo do Kafarnaumu je to dosť ďaleko, a niekam inam ešte ďalej. Preto treba trpezlivo čakať, čo príde, či bytie alebo nebytie! (To bolo mladého úslovie.)181,10

Rozumie sa samo sebou, že mladý na nejakého posla po vojakov do Kafarnamu ani nepomyslel, lebo on sám bol tajným nepriateľom starých farizejov, keďže bol dokonca tajným stúpencom učenia esejcov a po ničom netúžil viac, ako pripraviť starým hrdinom svätyne záhubu.181,11

Starí však ešte neraňajkovali a povedali mladému: „Ej, ej, keby len tak vojaci hneď prišli! Je už síce najvyšší čas ísť, ale kým dorazia vojaci, mohli by sme si predtým ešte dať raňajky; veď ten čarodejník hádam nezačne rozrábať ešte pred svitaním!“181,12

Hovorí mladý: „Ach, to určite nie! Ak by vám to vyhovovalo, mohol by som ísť hodiť očkom, či sa pri Baramovom dome už niečo deje, a vy sa zatiaľ môžete naraňajkovať.“ (Baram je meno stolára, u ktorého som zostal na noc; no mesto sa volalo Jesaira – v súčasnosti je tam step.)181,13

Hovoria starí: „Dnes sa budeš postiť?“ – Mladý: „To nie, ale ako dobre viete, pred svitaním nikdy nedokážem do seba nič dostať; tak niečo nechajte aj pre mňa!“ Hovoria starí: „Dobre, tak už len rýchlo choď, a čím skôr nám prines podľa možnosti dobré správy – hlavne, čo sa týka vojakov, lebo bez nich sme, ako vždy hovoríš, vybavení!“181,14

Mladý hneď odchádza a starí za ním ešte raz volajú: „Nezabudni na tých vojakov!“ Mladý zakričí naspäť: „Len sa na mňa spoľahnite!“ a sám pre seba si ešte dodal: „A ste vybavení!“181,15

Čítať ďalej O titule