Ako mladý prichádza k Baramovmu domu, nájde ho už husto obklopený chorými i zdravými; no niekoho sa opýta, či som už hore. Jeden starý, poctivý Grék mu povie: „Áno, už je hore a bol už raz pred domom; potom ho ale starý Baram zavolal na raňajky, a tak išiel naspäť do domu.“182,1
Mladý sa pýta: „A čo robil pred domom?“182,2
Grék hovorí: „Nič, len pozdvihol Svoje oči k oblohe a zdalo sa, že istým spôsobom z nej prijíma silu; ale jeho pohľad bol ako pohľad veľkého generála, ktorého pokyn musia poslúchnuť milióny ľudí i zvierat! V Jeho tvári boli síce niečo veľmi priateľské, ale zároveň v nej bola taká vážnosť, že moje oči nikdy nič podobné nevideli. Bol som len rád, že sa na mňa priamo nepozrel, lebo by som Jeho pohľad nezniesol! A predsa ma to k Nemu nepochopiteľne silno ťahalo, že by som nebol schopný tomu odolať, keby ho vtedy Baram nezavolal na raňajky!“182,3
Hovorí mladý: „Za čo ho po tom všetkom považuješ? Ako to s ním s najväčšou pravdepodobnosťou je, a kým a čím by mohol byť podľa tvojho, inak vždy ostrého úsudku?“182,4
Hovorí starý: „Ja som síce Grék, teda podľa vášho vyjadrenia v mnohých bohov veriaci pohan; v podstate som ale pohanom práve tak málo ako ty, a verím len v jednu najvyššiu božskú bytosť! Ale tento zázračný muž by ma celkom ľahko dokázal pohnúť k viere v mnohých bohov; lebo ak ten nie je minimálne stelesnený poloboh, potom sa vzdávam svojho človečenstva!“ 182,5
Hovorí mladý: „Naozaj by som ho veľmi chcel vidieť! Keby sa tak dalo vojsť do domu, iste by som sa s ním čoskoro zoznámil! Vymeniť si slová s takým mužom musí byť predsa nanajvýš zaujímavé!“182,6
Kým mladý farizej ešte takto rozpráva, vyjdem von a zavolám na neho: „Ahab, syn Tomáša z Tore, poď! Keďže si hladný a smädný po Pravde, máš byť nasýtený!“182,7
Hovorí mladý: „Pane! Nikdy sme sa nevideli a podľa toho, čo viem, si nikdy nebol tu v Jesaire! Ako teda môžeš poznať mňa a môjho otca?“182,8
Hovorím Ja: „Viem toho o tebe a o tvojom dome ešte veľa, no teraz sa to tu veľmi nehodí rozoberať; ale že si túto noc kvôli Mne bdel a mnohého si sa odvážil, to má predo Mnou veľkú cenu a takáto obeta nezostane bez odmeny! Poď!“182,9
Ahab teraz pomedzi ľudí kráča rýchlo ku Mne a nedokáže pochopiť, ako môžem toto všetko vedieť.182,10
Hovorím Ja: „Až tak veľmi sa nečuduj, lebo budeš ešte svedkom úplne iných vecí! Je naozaj dobre, že si starých nechal doma; tí by týchto ľudí narúšali vo viere, bez ktorej by sa všetkým týmto chorým dalo len ťažko pomôcť. Keď budú títo vyliečení, potom môžu kľudne prísť a uplatňovať svoje chrámové a peňažné práva. Preto zatiaľ zostaň tu a nechaj ich na seba čakať, kým budem hotový! Viem o všetkom. Síce si ich poriadne oklamal, ale kvôli takému účelu Boh takýto hriech vždy odpustí! Rozumieš tomu?“ 182,11
Hovorí mladý: „Pravdaže, som oboznámený so zákonom a viem, že Mojžiš povedal: ,Nebudeš krivo svedčiť proti blížnemu svojmu!‘ Skutočne zákon hodný nasledovania, ktorý žiaľ nikto nedodržiava menej ako moji kolegovia. Tí hovoria, že falošné svedectvo v prospech svätyne a jeho služobníkov je Bohu milé, avšak pravé svedectvo proti svätyni a jeho služobníkom je Bohom prekliate a pravý svedok proti svätyni a jeho služobníkom má byť ukameňovaný!182,12
V Mojžišovi síce nič také napísané nestojí, ale chrámoví kňazi vravia a učia, že napísané slovo v knihe je mŕtve, avšak oni sú žijúcou knihou, do ktorej Boh denne necháva anjelom zapisovať Svoju vôľu, takže teraz už máme úplne novú bibliu, ktorá stojí voči všetkému, čo učili Mojžiš a proroci, v presnom protiklade.182,13
Podľa tohto nového chrámového Písma je preto lož v správnom čase nielenže povolená, ale v určitých prípadoch dokonca prikázaná, obzvlášť ak to prinesie výhody svätyni! Lebo toho, kto pre svätyňu dokáže klamať najlepšie a najtvrdohlavejšie, si vo svätyne veľmi považujú.182,14
Nemalo by Ti byť neznáme, že pred sviatkami je chrám vždy vyčistený; a nazbiera sa množstvo hnoja a všelijakých nečistôt. Všetok ten hnoj – keďže je príliš suchý, zemitý a piesčitý – sotva stojí za to, aby sa niekam odnášal; ale sú tu istí ozajstní hnojoví proroci. Títo chodia po celej krajine a predávajú tento hnoj v tých najmenších množstvách – za váhu jedného vajca žiadajú zvyčajne jeden strieborniak! Chrámový hnoj je tak dušou iných druhov hnoja, ktorými ľahkoverní prihnojujú svoje polia, a títo si skutočne myslia a veria, že na ich roliach a poliach by sa bez chrámového hnoja nič neurodilo, a keby aj urodilo, chýbalo by tam Božie požehnanie, a preto by to nikomu nemohlo priniesť žiaden prospech. 182,15
Často sa stáva, že takíto hnojoví proroci boli priskoro hotoví s tou putňou hnoja, ktorú nazbierali v chráme a niesli ho na predaj do všetkých krajov; a tak cestou nabrali do svojich putní najbližšie výkaly z ulice, a tieto ďalej predávali ako chrámový hnoj, takže každý zo stovky týchto hnojových prorokov predal nakoniec desaťkrát toľko hnoja, ako nazbieral v chráme. Hľa, už ten prvý predaj je najhrubším podvodom, keďže chrámový hnoj je istotne oveľa horší ako hocijaký iný stajňový hnoj; ale ani to ešte nie je dosť – zaslepení a obalamutení ľudia musia nakoniec ešte aj pouličný hnoj kupovať ako pravý chrámový hnoj!182,16
Ale na tom nezáleží! Pokiaľ sa takéto podvody dejú v prospech svätyne, nielenže to nie je žiaden hriech, ale je to ešte aj dobrý skutok – a je to teda svätyni a Bohu milé! – Ó, Mojžiš!182,17
Ak sa však niekto odváži ohľadom účinnosti chrámového hnoja – ktorá je rovnako dobrá ako žiadna – oznámiť ľuďom pravdu, tak aj keby sa jednalo o ten druhý prípad, keď je pouličný hnoj predávaný ako chrámový hnoj, bude ako hriešnik proti svätyni prekliaty a bude mať čo robiť, aby z toho vyviazol so zdravou kožou!182,18
A tak ako hnoj je tu ešte sto iných vecí, ktoré nie sú nič iné ako lož a najhrubší podvod; ak to však niekto odhalí ľuďom, Pane, potom nech je mu Jehova zhovievavý a milosrdný!182,19
Že som mojim starým kolegom naklamal až sa hory zelenali, nepovažujem ja osobne za hriech, obzvlášť ak môžem človeka, ako teraz Teba, ochrániť pred úkladmi, ktoré mu hrozia zo strany každého jedného z mojich kolegov – stačí, keď zavetrí čo len iskričku lepšieho vhľadu a svetlejšieho porozumenia. Teraz ale vykonaj Svoju vec s chorými, lebo tí starí dubáci môžu predsa len prísť ešte predtým, ako ich ja pôjdem vyzdvihnúť!“ 182,20
Hovorím Ahabovi: „Pozri sa, už sú všetci vyliečení! Slepí vidia, chromí chodia, hluchí počujú, nemí hovoria a všetci, ktorých sem priviedli s nejakým neduhom, sú teraz čerství a úplne zdraví! Už im teraz len poviem, aby išli domov; ty sem potom môžeš priviesť svojich kolegov a vopred ich oboznámiť s tým, čo si tu videl.“182,21
Nato všetkých uzdravených vyzvem, aby išli domov a všetkým pohrozím, aby o tom nerozprávali v rámci kraja a ešte menej v Jeruzaleme, ak by tam niekedy prišli. Oni Mi však všetci prisľúbili, že budú pevne zachovávať mlčanie a so slzami v očiach Mi ďakovali.182,22
No Ja im ešte raz poviem: „Teraz choďte – vaša viera vám pomohla; ale dohliadnite na to, aby ste už viac nehrešili, inak bude druhá choroba horšia ako bola prvá!“ Potom odtiaľ odišli všetci, ktorí sa tam uzdravili, a velebili a chválili Boha, ktorý dal človeku takúto moc.182,23
Hovorí Ahab, celý užasnutý: „Nie, toto ľudské oko nikdy nevidelo! Bez akýchkoľvek ceremónií, bez slova a bez dotyku! Nie, to je prisilné, to je naraz priveľa pre človeka môjho obmedzeného druhu! Všetci sa dokonale uzdravili bez liekov, bez modlitby, bez slova a dotyku! – Pane! Povedz mi len jedným slovom, ako niečo také dokážeš?“182,24
Hovorím Ja: „Tomu teraz nemôžeš porozumieť, ale ak sa chceš stať Mojím učeníkom, potom to už uvidíš a pochopíš. Teraz ale choď a daj vedieť svojim kolegom, ak chceš!“182,25
Hovorí Ahab: „Áno, idem a porozprávam sa s nimi tak, ako to majú najradšej! Vrhnem im do očí krásnu piesočnú búrku, ktorá ich úplne oslepí; lebo na to mám špeciálny talent. Nedozvedia sa nič o tom, čo sa tu odohralo! Včerajšie vyliečenie postihnutého stačí – o tom dnešnom, ako som už povedal, nebudú počuť nič, a ani nič neuvidia!“182,26
Hovorím Ja: „Dobre, dobre, urob tak, ako sa ti zdá najlepšie! My sme priatelia; odpútaj sa a potom Ma nasleduj – tak nájdeš Pravdu, a Životom a Pravdou sa oslobodíš!“182,27