Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

180 – Porada farizejov. Plán mladého farizeja na ochranu Spasiteľa a jeho príhovor k davu.

Táto oblasť bola inak známa svojimi mimoriadne bystrými obyvateľmi. To už musel niekto pochádzať zo zdravej krvi, ak sa chcel s nimi merať, hlavne s Grékmi; takže tu bývajúci farizeji dobre vedeli, že s týmito ľuďmi sa zle handrkuje. Preto ani teraz veľa nenamietali a išli si svojou cestou domov. No doma ešte o to viac dumali, ako by Ma mohli spochybniť alebo od základov úplne zničiť.^180,1

Jeden z nich, ktorý bol trochu lepšieho ducha, na konci – keď sa mu zdalo, že porada sa už nejako príliš naťahuje – povedal: „Bratia, bez ohľadu na výsledok teraz prezentujem svoj názor, že by sme teraz mali ísť spať, aby sme zajtra ráno boli zajedno v hlave, i v srdciach! Čo nám už dnes pomôže všetko to dumanie a premýšľanie?! Aj zajtra je deň. Počkajme, čo prinesie, a potom sa nám s Jehovovou pomocou viac ujasní, čo je to za záležitosť s týmto zvláštnym človekom. Že je na ňom niečo mimoriadne, o tom niet ani najmenších pochýb; lebo vyliečenie posadnutého na pobreží z lode bez toho, aby sa ho čo len trochu dotkol, je zjavenie, akého tu, podľa môjho názoru, ešte nikdy nebolo!^180,2

Preto by sme mali vyčkať, čo všetko bude zajtra nasledovať; potom budeme ľahšie schopní urobiť si na to ucelený názor! Lebo len tak ho teraz slepo odsúdiť, to by bola priveľmi odvážna vec, obzvlášť pri veľkom rozrušení nášho ľudu, ktorý už dlho drží viac s Grékmi ako s nami, ktorým sme už dávno tŕňom v oku. Dajte preto na mňa a nechajte si poradiť. Zajtra je tiež deň, ktorý by nám snáď mohol byť naklonený viac, ako bol ten dnešný!“ ^180,3

Iný hovorí: „A čo urobíme ohľadom tých urážok, ktorými nás ľudia predtým počastovali? Tiež by sme sa na to mali pokojne vyspať, nenechať si kvôli tomu rásť šedivé vlasy, zabudnúť na ne, akoby sa to nikdy nestalo; nedotiahnuť to k spravodlivému potrestaniu?“^180,4

Hovorí ten lepší: „Skasíruj ich, ak môžeš! Alebo žiadaj od previnilcov zadosťučinenie už dnes alebo zajtra, ak sa ti dá! Čo ale zmôže jeden jediný proti mnohým!? Pomlčať o tom, to sa, aspoň mne, zdá najvhodnejšie; minimálne nateraz. Ak však chceš proti tomu niečo urobiť už teraz, žiaden zákon ti ruky nezväzuje; ja si však za seba najprv počkám, ako sa celý tento príbeh vyvinie, a až potom podniknem vhodné kroky. Nechaj najprv jablko dozrieť na strome, ak ti záleží na tom, aby si nehrýzol do kyslého! Rozumieš mi?!“^180,5

Po týchto slovách tohto trochu lepšieho farizeja, ktorý bol stále mladým, životaschopným človekom, a preto so starými vydriduchmi veľmi nedržal, sa všetci farizeji a zákonníci odobrali na odpočinok, no prikázali jednému zo svojich sluhov držať stráž, aby ráno neprespali prvé udalosti, ktoré by čarodejník mohol prevádzať.^180,6

Ten trochu lepší farizej však, potom ako všetci ostatní, vrátane ustanoveného strážcu, už tuho spali, vyšiel von a sám premýšľal, čo by mal urobiť, aby starým prekazil ich zlé plány. Pomyslel si: „Keby som len mohol prísť za tým zázračným mužom, potom by som mu mohol dať dobrú radu, ako by mal na to ísť, aby mohol svoje liečenie vykonávať bez prekážok zo strany mojich kolegov! Ale ako sa k nemu dostať? Vzrušení ľudia obliehajú jeho dom, a ako vidím, už aj vodia a nosia chorých; zajtra tam bude veľká tlačenica a nebude sa dať k nemu dostať. Ja ale viem, čo urobím! Pôjdem teraz rovno za ľuďmi a na rovinu im poviem, ako to myslím, a ukážem im, že ja sám som nepriateľom tých starých mamonárov, a že tomu zázračnému mužovi musím odhaliť niečo, bez čoho len sotva bude môcť podniknúť svoje liečenie! Ak mi to ľudia dovolia, bude to dobre, a ak mi to nedovolia, no – tak som aspoň dostatočne vyhovel tlaku svojho srdca.“^180,7

S takýmito myšlienkami sa poberie naspäť k ľuďom, ktorí ho v noci zaliatej mesačným svitom ihneď spoznajú ako mladého rabína.^180,8

Hneď mu idú naproti Gréci, ktorí predtým bývali Židmi, a veľmi hrubo sa ho pýtajú, čo tu robí o takomto čase, a či nie je náhodou špión. On im však hovorí dobrým, dôverným tónom: „Drahí muži a priatelia! Moja koža je síce zahalená farizejským rúchom a, ako vám je známe, som aj vskutku ozajstným farizejom, lebo som sa ním musel stať ako prvorodený bohatého domu v Jeruzaleme, keďže to chceli moji slaboduchí rodičia. A tak som navonok síce farizejom, ale v mojom srdci som ním ešte menej ako vy všetci, hoci vy ste teraz Grékmi.^180,9

Môj zámer a pointa sú jednoduché: Vy poznáte mojich kolegov rovnako dobre ako ja a viete, aké práva si všetci osobujú. Oni sú teológovia a mimo nich nesmie z Písma nikto ničomu rozumieť, hoci, medzi nami povedané, rozumejú lepšie asi všetkému ostatnému ako Písmu. Sú však k tomu vyvolení svätyňou a využívajú tak svoje domnelé právo, a vy s tým nič nenarobíte. ^180,10

Taktiež sú lekármi, a preto nestrpia, aby sem prišiel nejaký cudzinec a svojím umením poškodzoval ich príjmy – k tomu sú taktiež privilegovaní zo svätyne a vedia, ako bojovať za svoje práva, a s tým a proti tomu nič neurobíte.^180,11

Taktiež sú vo zvláštnych, Mojžišom určených prípadoch, sudcami a pánmi nad životom a smrťou svojich podriadených a toto právo môžu využívať ako, kedy a na komkoľvek sa im zachce, a nikomu sa nemusia zodpovedať; každý rok len musia poslať do Jeruzalema zoznam – spolu s ročným nájomným, ktoré musia za synagógu a školu odvádzať svätyni – a zvyčajne ich pochvália, ak je zoznam tých, ktorých odsúdili, početný.^180,12

Lebo všetky tieto úrady boli už dávno svätyňou buď doživotne predané alebo prenajaté; my sme tu len nájomníci a ja dokonca len podnájomník. ^180,13

Môžem vám povedať, že taká synagóga a škola stoja vo svätyni veľa peňazí! A aby sa za to mohli pýtať ešte väčšie peniaze, sú potom svätyňou privilegovaní všemožnými potvrdenými právami, príjem z ktorých potom takýto nájomca, ktorý má zákony pre seba, nedopustí znižovať.^180,14

Kupujúcim alebo nájomcom synagógy alebo školy sa však môže stať až potom, ako bol vo svätyni za všemožných ťažkých prísah vysvätený za farizeja. No keď sa raz farizejom stane, nie je už také ľahké sa ním odstať!^180,15

Ale pozrite sa – hoci pravý Žid by si mal pred takýmito podfukmi zo strany svätyne odpľuť, tieto sú dokonca uznávané a vynucované štátom, a vy proti tomu nič nezmôžete. Mohol by som vám toho povedať ešte viac, ale toto stačí, aspoň do tej miery, aby sa vám ujasnilo, akými právami farizeji disponujú, proti ktorým násilím, momentálne, žiaľ nič nezmôžete. ^180,16

Ak by som starých pomstychtivých kolegov kvôli dobrej veci neuchlácholil, boli by ste už vo veľmi ošemetnej situácii, lebo oni chceli dať poslať po légiu vojakov do Kafarnaumu a vydať celý dom súdom! Takže ja som vaším priateľom, a nie nepriateľom, a ešte menej nejakým prešibaným nepriateľským špiónom! Len ma nesmiete vyzradiť! Ak ste ale prístupní dobrej rade odo mňa, potom ma veľmi trpezlivo vypočujte!“^180,17

Hovoria traja: „Zdá sa, že máš poctivé srdce, tak hovor a povedz, čo máme robiť! Ale neopováž sa nás zavádzať alebo klamať, lebo za to by si zaplatil svojím životom!“^180,18

Hovorí mladý farizej: „Z toho nemám žiaden strach, a aj keby som mal sto životov, dal by som ich všetky za pravdu toho, že to myslím úplne čestne! A tak si ma vypočujte: Teraz viete, že farizejom vlastne nezáleží na ničom inom ako na ich príjmoch z prenájmu. Choďte teda zajtra za nimi a dohodnite sa na nejakej konkrétnej sume, aby tu prebývajúci zázračný doktor mohol zajtra liečiť chorých tohto miesta bez akýchkoľvek prekážok, a tí starí mamonári vám na to dajú bez problémov súhlas. Ak ale nechcete alebo nemôžete peniaze zložiť hneď, tak im ich aspoň sľúbte a to tiež zaberie! ^180,19

Len k tomu zázračnému mužovi by som chcel ešte poznamenať, že by, po prvé, mal po vyliečení chorých hneď odísť z tohto miesta, inak si budú od vás chamtiví farizeji chcieť dať hneď zaplatiť ďalší poplatok; no po druhé, keďže takíto zázrační lekári zvyčajne zasahujú aj do proroctiev, a pre svoju vec začínajú na ľudoch duchovne pracovať; no o také niečo by sa tu nemal pokúšať, nie azda kvôli mne, ale kvôli tým starým, ktorí sú v tomto smere práve kvôli vám, Grékom, neznesiteľní!^180,20

A na záver by ho ľudia pred tými starými líškami nemali nazývať Synom Dávidovým, lebo to je pre mojich starých kolegov tá najhroznejšia hrôza! Ak sa toto bude dodržiavať, potom by – čo si z celého srdca želám – malo všetko prebehnúť v pokoji a mieri; inak ale môže dojsť k príšernému cirkusu!“^180,21