Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

179 – Pokora a veľkodušnosť starého hostiteľa. Milosť zhora. Pánove poznámky o Jeho sláve. Ľudia velebia Spasiteľa.

Keď bolo úplne postarané o miesta na nočný odpočinok, prišiel ku Mne starec so svojimi synmi, ktorí boli zväčša rybári, námorníci a stolári, a povedal: „Pane, tak rýchlo, a tak dobre, ako to za krátky čas bolo možné, je teraz na vaše ubytovanie všetko pripravené a môžete ho teraz využiť, ako sa vám bude páčiť. Ako vždy, Ty si teraz Pán aj v tomto dome, ktorý som postavil so svojimi siedmimi synmi. Ak niečo chceš, rozkazuj, a ja budem tvojím sluhom a budem Ti slúžiť s celým mojím domom!“179,1

Hovorím Ja: „Ty si to, čo si, a Ja tiež som, čo som; keďže si ale pokorný a ponížil si sa, budeš preto tiež raz povýšený v Mojom Kráľovstve! Na dnes nepotrebujeme okrem oddychu nič; ráno sem však nechaj prísť chorých tohto miesta, aby som ich vyliečil.“179,2

Hovorí starec: „To budeš mať dosť čo robiť; miesto je to nie malé, a sotva sa nájde dom, v ktorom by nemali nikoho chorého! Táto oblasť je síce najúrodnejšia pozdĺž šíreho pobrežia mora, no pre ľudí zároveň aj – čo je dosť čudné – najmenej zdravá; nič iné len horúčky a vyrážky všetkých druhov!“179,3

Hovorím Ja: „S tým sa netráp! Zajtra to všetko bude inak! Len sa uisti, že zajtra budeš zásobený rybami, aby Moji učeníci, ktorí sa dnes väčšinou postili, sa opäť raz nasýtili! Všetko ti to bude vynahradené!“ 179,4

Hovorí starec: „Pane! Odpusť mi, že ti teraz protirečím! V mojom dome našli už tisícky ubytovanie a nasýtenie, a doteraz som ešte nikdy od nikoho nič neprijal, a už vôbec nie od Teba! Moje účty prenechávam vždy vetru; tento ich odnesie ku hviezdam, kde prebýva všemocný Otec, ktorý bol vždy mojím najistejším platiteľom a odmeniteľom a bude ním aj tentokrát! O koľko chorých a postihnutých bolo u mňa za mesiac postarané, a pritom nikto z tých, ktorí patria k môjmu domu, neochorel, a to napriek nezdravému prostrediu! To je milosť zhora, a preto nehovor nič o náhrade alebo dokonca platení; lebo ja by som neprijal jedno, ani druhé!“179,5

Hovorím Ja: „Áno, ale má to v sebe jeden háčik! Ak ti neoplatím Ja, potom to s náhradou z hviezd bude tiež vyzerať pobiednejšie! Lebo Ja mám do diania vo hviezdach a nad nimi veľmi veľa, a nakoniec až všetko čo hovoriť a prikazovať!“179,6

Tu starec zostane veľmi zarazený, a nevie, čo má povedať. Až po nejako chvíli povie, tak trochu nesmelo: „Pre Jehovu! Si azda anjel z nebies, alebo Ti nejaký taký pomáha a bol Ti Otcom z nebies daný k službe?“ 179,7

Hovorím Ja: „Odober sa teraz úplne bezstarostne k potrebnému odpočinku; zajtra ti ale bude mnohé odhalené! Teraz však choď von a povedz ľuďom, ktorí ešte vonku lomozia, že by si tiež mali ísť oddýchnuť a ráno by mali doniesť chorých; Ja ich všetkých vyliečim.“ Nato šiel starec von a urobil to, čo som mu nakázal.179,8

Vtedy sa ľud začal radovať a kričať: „Sláva vznešenému Synovi Dávidovmu! Prišiel k nám, aby nás oslobodil od všetkých útrap! Nevieme síce, odkiaľ k nám prišiel, ale zatiaľ je isté, že Boží Duch je s Ním tak, ako bol s jeho praotcom Dávidom! Lebo ak by s Ním Boží Duch nebol, nedokázal by vyliečiť toho posadnutého!“179,9

S ľuďmi však bolo aj niekoľko farizejov, aby ako chrámová polícia sledovali všetko, čo budem Ja, o ktorom už veľa počuli, ďalej robiť. Už vyliečenie posadnutého, ktorý bol súčasne hluchý, nemý a slepý, im spôsobilo značný šok, a tak sa stále radili, čo by sa dalo urobiť, aby Ma pred ľuďmi predstavili ako vagabunda, lumpa, švindliara alebo dokonca čarodejníka, ktorý je v spolku s diablom. Preto pred ľuďmi hovorili: „Zajtra sa pekne ukáže, akého je Ducha! Pozrieme sa, ako vylieči to množstvo zmrzačených, chromých a malomocných!“ Ľudia hovoria: „Keď toho najhoršieho dokázal tak náhle vyliečiť, tých ostatných istotne vylieči ešte o to ľahšie! Vy by ste ale do týchto vecí nemali vôbec nič hovoriť, lebo vy ste ešte žiadneho človeka neuzdravili, či už vašimi drahými modlitbami alebo ešte menej pomocou vašich amuletov, ktoré pred chorými vychvaľujete a predávate ich za drahé peniaze!179,10

On má v tele Ducha Božieho, lebo to viac ako dostatočne preukázal všemožnými skutkami; vy však v sebe nemáte žiadneho ducha – okrem ducha pýchy, chamtivosti a panovačnosti!179,11

Vy chcete byť po Bohu prvými a od nás, ľudí, požadujete božské uctievanie; no my vám hovoríme, že pre nás ste tí poslední a ste stokrát horší ako všetci pohania! Vy totiž pre naše dobro nerobíte nič, nepracujete, a tí, čo k vám chodia do školy, v priebehu pár rokov natoľko osprostejú a upadnú, že by ich bez zvláštnej Božej sily a moci určite nedokázal dať dokopy ani anjel! A to je ešte to najlepšie zo všetkej vašej starostlivosti a námahy pre naše domnelé dobro!179,12

Manželky Židov, vašich súvercov, stokrát zvádzate k cudzoložstvu a s ich dcérami páchate smilstvo; ale to je nič! Keď sa tak ďaleko odváži zájsť nejaký úbohý diabol, bude ukameňovaný, ak je chudobný; ak je ale bohatý a uznávaný, môže sa vykúpiť a ešte k tomu zostane aj vaším priateľom! 179,13

Židia, vaši súkmeňovci, vás, samozrejme, nepoznajú tak dobre ako my, Gréci; a ak vás už poznajú, aj tak nesmú nič povedať. My vás však poznáme a smieme aj hovoriť; preto vám vravíme, obzvlášť pri tejto vhodnej príležitosti, za čo vás podľa plnej pravdy považujeme!179,14

Teraz už ale choďte rýchlo domov, inak na vás dopadne búrka gréckych pästí! My tu však budeme držať stráž a ak by ste sa odvážili čo len dotknúť tohto človeka, budete mať dočinenia s nami!179,15

My sme tiež kedysi boli Židia, ale teraz sme radi, že sme Gréci. No aj keď sme podľa mena a pred políciou Gréci, v srdciach sme napriek tomu praví Židia – pravdaže, nie takí ako vy, ktorí za peniaze predávate svoje modlitby ku cti Božej a pripisujete im tie najlživejšie účinky. 179,16

My sa k Bohu modlíme sami, pretože je Boh, a my, ako jeho tvorovia, sme povinní sa k Nemu modliť. Choďte preto teraz ďalej, lebo vaša blízkosť je nám protivnejšia ako páchnuca zdochlina.179,17

Po tomto nedvojznačnom vyjadrení ľudu, ktorí pozostával z dobrej polovice z Grékov, ktorí tu bývali, sa farizeji čo najrýchlejšie vyparia, a ľud jasá nad takýmto víťazstvom a tým, že mohli týmto povaľačom – ako farizejov obyčajne nazývali – vmiesť do tváre holú pravdu.179,18

Čítať ďalej O titule