Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

176 – Scéna s farizejmi kvôli trhaniu klasov cez šabat. Milosrdenstvo je lepšie ako obeta. „Syn človeka je Pán šabatu.“ Vyliečenie človeka s vyschnutou rukou. Farizeji chcú ukameňovať Ježiša. Kisjonov zásah. Pán odchádza, uzdravujúc mnohých.

No po nejakom čase, už skoro dole v údolí, sme došli k jednému poľu, ktoré sa pred nami rozprestieralo, a bolo plné už takmer dozretého obilia. Cez toto pole viedla cesta, a my sme sa touto cestou vydali, lebo do dediny to tadiaľ bolo bližšie. Išli sme teda cez to obilie, prirodzene, cez šabat. No učeníci, ktorí spolu so Mnou nemali žiadne raňajky, boli hladní, a preto začali zrelšie klasy trhať, šúchať ich v rukách a jesť z nich zrno. (Matúš 12,1) 176,1

Keď to uvideli už aj tak zúriví farizeji, hneď sa za Mnou ponáhľali a s dôležitým výrazom na tvári Mi povedali: „Či nevidíš, čo robia Tvoji učeníci cez šabat, a že sa to nesmie?!“ (Matúš 12,2) 176,2

Ja im hovorím: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on, aj tí, čo boli s ním? (Matúš 12,3) Ako vošiel do Božieho domu a ako jedol predkladané chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba kňazi samotní? (Matúš 12,4) Alebo či ste nečítali v Zákone, že v deň šabatu kňazi v chráme šabat porušujú, no sú aj tak bez viny?! (Matúš 12,5) 176,3

Videli ste Moje skutky na výšine a počuli Moje učenie, a viackrát vám bolo povedané, kto som! Ak by vám to všetko nestačilo, hovorím vám to teraz priamo do tváre, že tu vo Mne je Ten, ktorý je väčší ako svätyňa! (Matúš 12,6) 176,4

No keby ste vedeli, čo znamená: ,Mám zaľúbenie v milosrdenstve, nie v obete!‘, tak by ste vo svojich srdciach týchto nevinných neodsúdili! (Matúš 12,7) Vy slepí a hluchí farizeji, vedzte teda: Syn človeka, ktorým som Ja, je Pánom aj nad šabatom!“ (Matúš 12,8) Tieto slová farizejov vyľakali, takže sa hneď stiahli a učeníkom už viac nebránili v trhaní klasov. 176,5

Ale Kisjona, ktorý stále kráčal po Mojom boku, a ktorému patrilo toto pole, Mi povedal: „Pane, ja sa teraz budem ponáhľať napred a hneď dám pripraviť bohaté jedlo, lebo mi je ľúto učeníkov kvôli ich zjavnému hladu!“ 176,6

Hovorím Ja: „Tak to urobíš naozaj veľmi dobre. No napriek tomu pôjdem teraz s učeníkmi najprv navštíviť jednu školu – kvôli týmto farizejom – aby sa ešte viac nerozhnevali. Matúš im už aj tak leží v žalúdku, lebo im predtým povedal, že tak rýchlo ideme kvôli synagóge. Ak by sme teraz popri škole len tak prešli, to by bol koniec a začali by robiť cirkus; ak ale najprv pôjdeme do školy, zapcháme im tým ústa; a ty im potom môžeš, keď skončí šabat, bez ďalších rečí predložiť svoj účet.“ Po týchto slovách išiel Kisjona so svojimi priamo domov, kde našiel všetko v najlepšom poriadku. 176,7

My sme však odbočili trochu doľava, smerom k škole, ktorá ležala na najvyššom bode dediny. Keď sme tam dorazili, hneď sme sa vydali do tej veľmi málo navštevovanej školy. (Matúš 12,9) Farizeji nás tam pešo nasledovali, a vo vnútri už boli poriadne napálení, lebo na poli boli kvôli svojej slepej hlúposti pred učeníkmi na smiech, keď som odmietol ich sťažnosť ohľadom trhania klasov.176,8

Ako sme vošli do školy, farizeji sa hneď začali nafukovať, a priviedli Mi jedného človeka, ktorý mal už dlhý čas vysušenú ruku, a bol preto neschopný skoro každej práce. Vtedy sa Ma opýtali – keďže som predtým povedal, že som Pánom aj nad šabatom – či je povolené liečiť aj cez šabat. Túto otázku Mi však položili len preto, aby proti Mne získali nejaký zjavný dôkaz; lebo ich zlé srdcia už horeli hnevom a zúrivosťou.176,9

Ja im však vravím: „Čo sa Ma teraz pýtate, akoby ste vy sami dokázali tomuto chorému pomôcť a oživiť jeho dávno odumretú ruku?! Ak ho ale budem chcieť vyliečiť, hádam si od vás nebudem pýtať povolenie?!176,10

Kto spomedzi vás je taký hlúpy, že ovcu, ktorá mu spadne do jamy, nevytiahne kvôli šabatu?! (Matúš 12,11) O koľko lepší je však človek od ovce! Preto sa snáď smie učiniť cez šabat nejakému človeku dobro?!“ (Matúš 12,12) 176,11

Farizeji zmĺkli; Ja som však toho človeka zavolal k sebe a povedal mu: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a bola opäť zdravá ako druhá ruka, ktorá nikdy nebola chorá. (Matúš 12,13) 176,12

To už bolo na farizejov priveľa; opustili školu a išli preč, aby sa poradili, ako by Ma mohli zabiť. (Matúš 12,14) 176,13

Avšak Matúš, ktorý bol skvelý špión, sa zakrádal za nimi, nepozorovane ich vypočul, vrátil sa naspäť takmer bez dychu a nahlas oznámil, čo počul. Nato som rýchlo vyslal za Kisjonom učeníka a dal mu odkázať, že dnes sa u neho, z múdrych dôvodov, nebudem môcť zastaviť na jedlo, keďže farizeji Mi usilujú o život, a Ja z nich nechcem robiť ešte väčších hriešnikov, ako už aj tak sú, a preto sa z tejto oblasti na nejaký čas vytratím. Učeník sa ponáhľal rýchlosťou šípu, vediac, kam má potom prísť za Mnou.176,14

Sotva to Kisjonovi dopovedal, ten sa s celým svojím domom hneď zobral, nechal všetko tak, čo najrýchlejšie zhromaždil ešte ďalší veľký počet ľudí a ponáhľal sa do školy, kam prišiel presne v tej chvíli, keď farizeji, už vyzbrojení kameňmi, chceli vniknúť do školy.176,15

Že farizejov tu Kisjona patrične vyplatil, asi netreba zvlášť rozvádzať. Následne som odtiaľ odišiel, spolu s veľkým počtom ľudí, ktorých chorých som cestou všetkých vyliečil – v čase žatvy pšenice bola totiž táto oblasť, ktorá ležala blízko Galilejského mora, trochu horúčkovitá, takže tu stále bolo dosť veľa chorých, hlavne ženského pohlavia, a títo, keď sa o Mne dopočuli, všetci utekali za davom ľudí, a cestou prišli za Mnou, aby som ich vyliečil. A všetci, ktorí prišli, boli vyliečení. (Matúš 12,15) 176,16

No potom, ako boli vyliečení, som im pohrozil, aby o tom doma nikomu nerozprávali (Matúš 12,16), ani nikomu – nech je to už ktokoľvek – nespomínali, na akom mieste som ich vyliečil, a ktorým smerom som sa následne vydal. Prisľúbili, že to budú čo najpresnejšie dodržiavať, a Ja som ich v mieri prepustil.176,17

Čítať ďalej O titule