Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

174 – Nádherný východ slnka. Dobrá a pekná reč Tobiášova. Pánove pokyny pre život. Pravidlá pre sudcov a zákonodarcov.

Keď zhruba po hodine nadišiel takýto východ slnka v ťažko opísateľnej nádhere a majestáte, všetci boli pozdvihnutí a dojatí k slzám; a spievali žalmy na slávu Toho, ktorý stvoril všetky takéto zázračné, dobré a úžasné veci.174,1

Po tejto slávnostnej rannej hodine povedal starý Tobiáš: „Ó Pane! Toto je iný chrám ako ten v Jeruzaleme, ktorý je vždy plný nechutností a špiny! Koľkokrát som vo svojom živote spieval žalmy nad žalmy, a moje srdce bolo pritom suché ako desaťročná slama a studené ako ľadová kryha! A ako horúco teraz bije pre môjho všemocného Stvoriteľa! Ako často som chodieval do chrámu, a aký rád som bol, keď som mohol odísť z jeho stále smradľavých hál; no tu mám chuť zostať celú večnosť a z najhorúcejších hlbín lásky môjho srdca chváliť veľkého Boha, ktorý stvoril všetky tie nespočetné úžasné veci! Ty drahý Majster, ako Ti mám poďakovať za takýto vysoký posvätný životný pôžitok, aký som nikdy predtým nezažil?!“174,2

Hovorím Ja: „Kto k Božiemu Stvoreniu pristupuje takto, a tak vrúcne cíti a vníma, čo preto dlží svojmu Bohu a Stvoriteľovi – ako je to teraz v tvojom prípade – ten Mi tým už aj priniesol to najlepšie a najpríjemnejšie poďakovanie.174,3

Zostaň odteraz pri takomto cítení a vnímaní, a nikdy nezatváraj srdce pred chudobným bratom, aj keď bol niekedy tvojím nepriateľom, a raz sa staneš hodným veľkej milosti z nebies! Ak vidíš všelijakých hriešnikov, nesúď a neodsudzuj ich, lebo – správne Ma pochop – väčšinou to nie sú oni, ktorí hrešia, ale duch, ktorý ich ženie. Ty nemôžeš vedieť, akým duchom sú hnaní. Je veľa takých, ktorí by sa vo svojej zbožnosti mohli ľahko stať pyšnými, a potom by s veľkým znechutením a odporom zhliadali dole na hriešnikov zo svojich domnelých cnostných výšin, čím by sa nevedomky stali väčšími hriešnikmi, ako sú tí, ktorými opovrhujú. Potom príde nejaký duch; pokúša takého človeka k nejakému hriechu, a cnostný hrdina, ktorý už spyšnel, sám na sebe zažije, že ešte zďaleka nie je žiadnym Bohom, ale len celkom obyčajným slabým človekom!174,4

Taký človek sa potom opäť stane pokorným a bude činiť pokánie, nad ktoré sa predtým, ako domnelý cnostný hrdina, cítil byť príliš povznesený. 174,5

A tak nikto nemá nenávidieť hriešnika kvôli tomu, že je hriešnik; každý však robí dobre a dostatok, keď nenávidí hriech a skutočne ním opovrhuje! Len tvrdohlavému zloduchovi, ktorý sa s hriechom zjednotil, nemáš podávať ruku! Keď sa však kvôli tomu, pre svoje polepšenie, dostane do ozajstnej biedy, potom si na neho máš spomenúť, a keď ťa poprosí, nemal by si pred ním zatvárať svoje ucho. A keď vidíš, ako vedú páchateľa na popravu, nemal by si cítiť radosť z jeho presmutného osudu, a aj keby spáchal na tvojej rodine ten zločin, za ktorý ho teraz vedú na smrť, vedz, že nie je nemožné, aby aj takýto zločinec dospel na druhom svete ku spáse!174,6

Láska nech je vo všetkých veciach prevládajúcim prvkom života každého človeka! Spravodlivosť, ktorá nemá korene v láske, nie je pred Bohom žiadnou spravodlivosťou; a ten, kto ju vykonáva ako sudca, je preto pred Bohom desaťkrát väčším hriešnikom ako ten, ktorého odsudzuje, a Boh ho raz bude súdiť rovnako nemilosrdne, ako on súdil svojich blížnych.174,7

Preto nikoho nesúď a nezatracuj, aj keby sa voči tebe akokoľvek hrubo prehrešil, aby si raz ty nebol odsúdený a zatratený – lebo akou mierou niekto meria, takou istou mierou mu opäť raz bude vymerané na druhom svete. Prísny, a podľa zákona akokoľvek spravodlivý, no neláskavý sudca nájde raz nad sebou rovnako prísne spravodlivého a neúprosného sudcu; drábi a kati však nikdy neuzrú Božiu tvár!174,8

Kto chytí zlodeja alebo vraha, učinil dobre, ak ho odovzdal spravodlivému súdu; ale sudca by nikdy nemal zabúdať, že zločinec, kým žije na tomto svete, ešte nie je úplným diablom, ale pokriveným, zvedeným človekom, na ktorého by sa, k jeho prípadnému polepšeniu, mali vyčerpať všetky prostriedky, kým môže byť, ako nepolepšiteľný diabol, odsúdený na smrť!174,9

Pri poprave sa však má postupovať tak, že odsúdenec nebude hneď usmrtený, ale bude po celý deň zavesený pred ľuďmi na kole, päť piadí nad zemou, pevne uviazaný za ruky a nohy.174,10

Ak bude na kole z úprimného srdca prosiť, že sa polepší, má byť z kola sňatý a odvedený do vhodného, láskavého a spravodlivého nápravného zariadenia, z ktorého sa však nesmie prepustiť na slobodu skôr, ako sa jeho polepšenie nepochybne preukáže ako pravé. Ak však zločinec visiaci na kole nepreukáže za celý deň žiadne známky polepšenia, potom je to dokonalý diabol a má byť preto, pokiaľ na kole ešte žije, po západe slnka usmrtený a následne spolu s kolom spálený na mieste popravy.174,11

Toto ti hovorím z toho dôvodu, že aj ty si bol sudca, a stále medzi farizejmi si; mal si obstarávať pohrebné miesta pre mŕtvych a popraviská pre zločincov, tak aby si sa v budúcnosti podľa toho zariadil.174,12

Dobré však pre každého, kto sa tým bude riadiť – jeho meno bude žiariť vo večnej knihe života!174,13

Teraz sa ale poberme naspäť k chatám; náš Kisjona už pripravil skromné raňajky a očakáva nás so svojou ženou a svojimi dcérami.“174,14

Čítať ďalej O titule