Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

173 – Farizeji chcú Tobiáša ukameňovať.

Niektorí prijali to, čo teraz povedal tento starý muž, ktorý sa, ako už bolo uvedené, volal Tobiáš; ale väčšiu časť to tak rozzúrilo, že si chceli roztrhať rúcha, a potom ukameňovať starého Tobiáša a všetkých, čo držali s ním.173,1

Ale starý Tobiáš hovoril: „Ó, len na nás dokonajte svoj zámer, keď sme sa už stali vo vašich očiach takým pichľavým tŕňom! Traja anjeli, ktorí sú ešte tu, vám za vašu chvályhodnú námahu vymerajú aj chvályhodnú odmenu v pekle, a diabli dokončia trhanie vašich rúch!“173,2

Ako Tobiáš vyslovil na adresu svojich zúrivých kolegov takéto energické slová a títo sa začali ohliadať po kameňoch, do chaty vkročili traja anjeli a ich tváre žiarili ako slnko.173,3

Keď to nespratníci zbadali, pochytil ich veľký strach, padli na tváre a kvíliac od úzkosti, prosili tých troch o odpustenie.173,4

Títo však povedali: „Ak ste nepriateľmi tých, ktorí sú pobádaní a vedení Duchom Božím, kto sú potom vaši priatelia? Hovoríme vám to rovno do tváre: Sú to diabli! Preto sa obráťte, inak okúsite moc Najvyššieho!“ 173,5

Trasúc sa smrteľnou úzkosťou, kričia: „Čo máme robiť?“ Tí traja povedia: „Buďte pokorní a verte pravému Synovi Božiemu, ktorého duša je Jedno s Otcom! Lebo Otec je v Ňom a nie mimo Neho! – Po týchto slovách traja anjeli zmiznú, farizeji sa začnú opäť dvíhať, a úplne upustia od svojich nadmieru zlých zámerov.173,6

Tobiáš sa ich však teraz opýta: „Tak ako je to teraz; čo chcete podniknúť? Kde sú tie prekliate kamene? Prečo nezdrapíte tých troch, ktorých ste predtým považovali za troch zamaskovaných mágov z Perzie?“173,7

Hovoria mocne zasiahnutí: „Vieš predsa, že musíme dodržiavať Mojžišove ustanovenia, na ktoré sme prisahali pred nebom a svätyňou! Keď ale teraz tento Ježiš učí všade opak, ako by nám malo byť zaľahko, vymeniť našu prísahu za toto takmer úplne protimojžišovské učenie? Chceme však o tom pouvažovať a uvidíme, čo sa dá robiť! Teraz nehovoríme áno, ani nie; lebo stojí napísané, že z Galiley nikdy žiaden prorok nepovstane! A tak je táto záležitosť, svojím spôsobom taká zázračná, predsa len spojená s veľmi mnohými pochybnosťami!“173,8

Hovorí Tobiáš: „To je síce pravda, že z Galiley nepovstane žiaden prorok, ja sa ale pýtam, či tiež stojí napísané, že z Galiley nemá povstať Mesiáš! O tom, podľa mojich vedomostí, nestojí napísané nič! A čo sa týka prichádzajúceho Mesiáša, nikde nie je nejako zvlášť označené miesto, kde má povstať! Ak podľa Písma nemá Galilea vydať proroka, aj tak nám môže celkom dobre dať Mesiáša! Lebo medzi prorokom a Mesiášom bude predsa len nekonečný rozdiel, či nie?!“ Hovoria zasiahnutí: „To máš pravdu; preto o tom chceme poriadne porozmýšľať.“173,9

Povie iný farizej v pozadí, ktorý si celú tú dlho sa ťahajúcu konverzáciu vypočul v úplnej tichosti bez toho, aby vyjadril svoj názor: „Priatelia a bratia! Aby sme sa tejto nanajvýš podivuhodnej záležitosti dostali na koreň, k tomu náleží úplne vecný a čerstvý stav mysle; my všetci sme však stále viac alebo menej opití z večere, a k tomu sme navyše totálne ospalí! Ako by sme mohli a mali vysloviť platný názor na takúto podivuhodnú, a predsa nie nedôležitú a nevážnu vec?!173,10

Preto si teraz myslím, že by sme si mali trochu pospať a zajtra pokračovať v ďalších, a istotne múdrejších úvahách! Lebo sa mi vidí, že už začína svitať, a ráno už na seba nenechá dlho čakať; preto by sme mali k nemu prikročiť – aspoň kvôli šabatu – v príslušnom pokoji, a nie hádaním sa o našich názoroch a náhľadoch!173,11

Veľký dav Ježišových prívržencov sa už začína hniezdiť, tak sa mi zdá! My by sme ich chceli alebo mali pozorovať – ale ako, keď sme úplne ospalí, a oni možno odídu skôr, ako sa my zobudíme, keďže si teraz nutne musíme trochu pospať?!“173,12

Iný mu skočí do reči a povie: „To je ľahká pomoc – postavíme stráž!“ Povie predchádzajúci rečník: „Žeby teba alebo niekoho iného, kto je takisto ako ty a ja úplne ospalý; a ako stráž zaspí presne tak ako my dvaja?!“ 173,13

Hovorí tretí: „So spaním toho už veľa nenariešime, lebo ostatní sa už začínajú zberať na odchod, a tak nám nezostáva nič iné ako nasledovať ich príklad. Lebo cesta dole na rovinu je zdĺhavá a v dedine nebudeme ešte dlho po východe slnka!“173,14

Hovorí štvrtý: „No, teraz je už pred chatou aj Majster Ježiš a pripravuje sa na odchod, takže nám už nič iné nezostáva, len sa taktiež ihneď pripraviť?“173,15

Hovorí prvý: „No, už je to tu! Ako som si to predtým myslel, presne tak to teraz je. To teda bude pekná cesta – nevyspatí, a k tomu ešte riadne potrundžení od vína zo včerajšej večere!“173,16

Viacerí povedia: „Nuž, teraz sa už nič iné nedá robiť! Oni, ktorí sú oddýchnutí, na nás určite čakať nebudú! Preto, hore sa! Vyspíme sa dole v dedine.“ Teraz sa všetci dvíhajú a rýchlo sa poberajú von.173,17

Keď sú už farizeji všetci pripravení, no Ja sa ešte hneď nevydávam na cestu do údolia, začnú byť, až na niektorých, podráždení, a pýtajú sa Ma, či ešte nechcem vyraziť.173,18

Ja im však poviem: „Ja som Pán a robím si, čo chcem, a nikto sa Ma nemá pýtať: ,Prečo takto?‘ Ak to ale niekomu nevyhovuje, ako to chcem pre Seba a Mojich, nech si robí, čo chce; veď Ja nikoho nedržím! Ak chce niekto ísť – no, tak nech ide! Ak chce ale niekto čakať – nech teda vo všetkej trpezlivosti čaká! Pred úsvitom ďalej nepôjdem, a predtým sa ešte naraňajkujem, lebo cesta je ďaleká a únavná.“173,19

Hovoria farizeji: „Môžeme si teda nakrátko zdriemnuť?“ Hovorím Ja: „Určite! Lebo Zem k úsvitu nepotrebuje svetlo vašich očí, určite však potrebuje svetlo Mojich očí, aby tak v hlbinách bolo svetlo!“173,20

Farizeji si medzi sebou povedia: „Tomu nech rozumie kto chce a môže; my tomu nerozumieme!“173,21

Hovorí starý Tobiáš: „Ja tomu už rozumiem, a preto zostávam tu vonku; snáď sa rozvidnie aj v mojich hlbinách.“173,22

Hovoria iní: „Rob si čo chceš, ty starý čudák, my ale ideme do chaty a trochu si tam pospíme.“ S týmito slovami sa všetci rýchlo poberú do chaty a vrhnú sa na svoje lôžka.173,23

Tobiáš ale ide za Mnou, plný úcty, a chce Mi oznámiť, čo sa v noci udialo v jeho chate. Ja ho však upokojím a poviem: „Viem o všetkom! Keby som to nebol vedel, ako by som ti potom mohol v pravý čas poslať pomoc?! Nechaj preto všetko pekne tak! Lebo kto sa pred časom proti Mne postaví, ten bude musieť tvrdo kopať proti ostňom! Preto sa neboj! Lebo odteraz ťa už nepostretne nič takéto odpudzujúce!173,24

Poďme teraz ale trochu vyššie, na tamten kopec smerom na východ – odtiaľ budeme môcť vidieť nádheru toho najkrajšieho východu slnka; a niečo také posilňuje dušu, tak ako aj telesné údy a rozveseľuje srdce a obličky.“ 173,25

Po týchto slovách sa teraz všetci so Mnou poberú na alpský kopec a túžobne očakávajú východ slnka, ktorý už tiež na seba nenechá dlho čakať. 173,26

Čítať ďalej O titule