Starec však počul, čo traja anjeli hovorili ženám, išiel za nimi a povedal: „Tak som započul, že ste vyslovili meno môjho predchodcu a odhalili ste, že moje meno vám nie je neznáme. Božou milosťou a silou, ktorá je vo vás, ste mŕtvemu oku starého Tobiáša prinavrátili život a svetlo. 170,1
Pozrite sa, vy drahí a veční priatelia Boží, stojím na prahu úplného oslepnutia – na jedno oko už nevidím vôbec, a druhé začína byť tiež veľmi slabé. Čo keby ste mi prinavrátili plné svetlo mojich očí? Pre vás by to predsa bolo ľahké! Zmilujte sa nado mnou!“170,2
Anjeli povedia: „Či nevidíš toho, kto s Kisjonom pozoruje do výšky planúce ohne a počúva piesne a žalmy pastierov? Nie my, ale On je to, kto starému Tobiášovi prinavrátil svetlo jeho očí! Za Ním choď! On je Pán a môže robiť, čo sa mu zachce – len On ti môže vrátiť svetlo tvojich očí! My, sami zo seba, môžeme a vieme urobiť práve tak málo ako ty. My sme len Jeho sluhovia a čakáme na Jeho pokyny.“170,3
Po týchto slovách troch anjelov sa starec poberie za Mnou a prosí Ma o svetlo svojich očí. – Hovorím Ja: „Ty si bol predsa dlho silný farizej a obdivovateľ svätyne v Jeruzaleme a považoval si Ma za esejca, mága, a tak podobne; ako si teraz prišiel k viere?“170,4
Hovorí starec: „Pane! Ja som bol tiež prítomný v Kafarnaume, keď si prebudil zo smrti k životu dcéru predstaveného Jairusa – už vtedy som získal vieru. Musel som však vidieť a počuť ešte viac, aby som sa tak vo svojej viere posilnil; a ja som videl a počul, a teraz verím, že Ty, ó Pane, dokážeš všetko, čo chceš. Ak ma Ty, ó Pane, chceš vyliečiť, tak to dokážeš v celej plnosti!“170,5
Na to som starcovi povedal: „Je to síce absurdné, učiniť niekoho vidiacim v čase noci, ale ak je tvoja viera taká silná, ako hovoríš, môžeš sa teda pokojne stať vidiacim aj v noci! Hovorím ti však, že teraz je duchovne pre všetkých ľudí noc a vy všetci ste úplne slepí! A ľudia sa nikdy nestanú vidiacimi cez deň, ale počas noci, a pre mnohých tiež z ich večera a rána vzíde prvý deň, ktorý pretrvá. A tak sa staň vidiacim v noci!“ 170,6
Po týchto slovách sa starec stal vidiacim a obdivoval teraz jednotlivé ohne, ktoré predtým videl zliate všetky do jedného a vnímal teda len jeden oheň.170,7
Keď si uvedomil také čisté svetlo videnia vo svojich očiach, padol predo Mnou na kolená, a nedokázal si Ma dosť vynachváliť a bol nadovšetko šťastný.170,8
Ja som mu však povedal: „Aj ty si počul Môj príkaz; preto aj ty pred všetkými mlč o tom, čo si tu videl a počul, inak ťa postihne to, čím som všetkým pohrozil!“ Nato sa starec zodvihol a prisľúbil, že bude mlčať ako hrob.170,9
A tak sa na tejto výšine všetko dobre skončilo. A keď oheň dohorel, prišli Kisjonove dcéry a pozvali Mňa a všetkých prítomných na večeru. A všetci sme išli, skonzumovali dobré jedlo a odobrali sa na odpočinok. 170,10