Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

171 – Farizeji medzi sebou. Návrh farizeja Rhibu: Ježiša pre pokoj usmrtiť.

Farizeji, ktorí boli lepšieho druhu a teraz už aj viac naplnení vierou – ale pravdaže tak i onak; niektorí viac, iní menej – pričom ich bolo asi tridsať; išli do svojej vlastnej chaty a celú noc sa rozprávali o tom, čo by teraz mali urobiť.171,1

Bol medzi nimi jeden, ktorý sa volal Rhiba a bol to – ako sa hovorí – špecialista. Tento si, potom ako všetci spolu za dlhý čas k ničomu rozhodujúcemu nedospeli, zobral slovo a povedal: „Bratia moji, teraz ste si určite zo dve hodiny vymieňali názory, ale ani o vlas ste sa tým neposunuli bližšie k nejakému záveru. Poznáte ma a už dávno viete, že práve ja som v takýchto kritických prípadoch zvykol trafiť klinec po hlavičke, a myslím si, že ani teraz – keď som si všetko pozorne vypočul a videl, o čom ste sa rozprávali, a čo riešili – môj úder na klinec nedopadne vedľa. Tak ma teda vypočujte!171,2

Je to úplná pravda a nie je možné poprieť, že tento človek, ktorý je synom tesára z Nazaretu, činí veci a koná diela, ktoré by okrem Boha nemali byť možné snáď nikomu; v krátkosti, kto je čo len trochu slabší a nemá ostrý zrak, musí byť z toho všetkého úplne ohúrený a považovať tohto Nazareťana prinajmenšom za poloboha na grécky spôsob. Ani mne samému k takej viere veľa nechýbalo, lebo zjavenia na vrchole tejto hory boli úplne vážne takého mimoriadneho druhu, že nič nezvyčajnejšie sa nemohlo udiať ani za čias Mojžiša a Eliáša.171,3

No pred mojím tajným ostrozrakom prebehli určité veci, ktoré mi sňali pásku z očí, a teraz už úplne presne viem, na čom som. Či ste nepostrehli mužov, ktorí k nám na vrchole prišli ako anjeli?“ – Zo všetkých strán to potvrdzujú. – „Viete ale aj to, kto to je a odkiaľ sú?“ – Všetci to poprú. – „Ja vám tu teraz otvorím oči! Sledujte a počúvajte:171,4

Nebude vám neznáme, že nazaretský tesár menom Jozef, o ktorom sa vždy povrávalo, že disponuje znalosťami o egyptskej a perzskej mágii, je súčasne potomkom Dávida v priamej línii, a z času na čas sa označoval prídomkom ,Syn Dávidov‘. Jozefov otec, ktorý sa volal Eli, taktiež tesár, inak úplne nepoškvrneného charakteru, si za svoj hlavný cieľ tajne určil priviesť svoj kmeň opäť na trón Judska a celej Zasľúbenej zeme. Svojho syna Jozefa poslal pod zámienkou vzdelávania v staviteľskom umení na cestu v dobrej spoločnosti do Perzie, a možno aj do Indie – nie však kvôli staviteľstvu, ale kvôli ohromujúcej mágii, čím mal Jozef, disponujúc takým vedením a znalý takého umenia, oslniť všetkých ľudí a ako Bohom zoslaná bytosť sa tak vyzdvihnúť súčasne na trón Židov i Rimanov. Lebo takto by sa mu ľahšie jednalo s veľmi modlárskymi Rimanmi ako so Židmi. No Jozef musel okrem svojho tajného umenia byť navonok prísnym Židom a pred zákonom byť bez poškvrny tak, aby ani sám veľkňaz nemohol proti nemu nič mať! Jozef sa po niekoľkých rokoch vrátil z ciest naspäť, teraz už plne znalý umenia, avšak bez prostriedkov a príležitostí uviesť ho do praxe. Ako mi hovorili starí ľudia, chýbala mu k tomu aj odvaha, hlavne však rečnícky talent – lebo v tomto bol veľmi slabý, a preto aj veľmi mlčanlivý. Eli videl, že sa prepočítal, a tak nechal svojho syna Jozefa, ktorý nejavil žiaden talent pre trón, vykonávať jeho známe remeslo. Keď Eli umieral, svojho syna Jozefa síce požehnal, no veľmi múdro povedal, že Jozef nemá v danej veci pre svoje deti nič podnikať, lebo sa zdá, že z toho nič nebude. A Jozef s deťmi, ktoré mal so svojou prvou ženou, v tej veci ani nič neurobil. 171,5

Keď mu ale jeho prvá žena umrela a šťastným losom – ktorý si s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečil pomocou mágie, ktorú sa naučil v Perzii – sa mu do opatery dostala krásna mladá Mária, ktorá bola tiež z kmeňa Dávidovho, myšlienka na kraľovanie sa v Jozefovi opäť začala prebúdzať; oplodnil Máriu, ktorá bola vtedy sotva štrnásťročným dievčaťom, a až neskôr sa stala jeho ženou, čo mu, pravda, v Jeruzaleme spôsobilo obrovské nepríjemnosti, z ktorých sa však zachránil pomocou peňazí a mágie a súčasne si, na radu jedného dobrého priateľa v Jeruzaleme, vzal Máriu za ženu. 171,6

Stále žijúci a veľmi majetní rodičia Márie, istý Joachim a Anna, síce s takým manželstvom neboli veľmi uzrozumení, ale Jozef mal vo svätyni mocného priateľa, starého Simeona a hlavne Zachariáša, a vec sa teda bez ďalšieho ostychu uzavrela, Mária sa stala Jozefovou právoplatnou ženou, s čím nakoniec museli súhlasiť aj jej rodičia.171,7

Jozef, obzvlášť povzbudzovaný Máriou, ktorú veľmi miloval, vrhol teraz všetko do toho, aby sa s dieťaťom, ktoré sa vtedy ešte nenarodilo, pokiaľ by to bol chlapec – čo Jozef, ako muž veľmi zbehlý v týchto veciach, musel vedieť už vopred – podniklo pre daný účel všetko možné, k čomu mu teraz mohli dobre poslúžiť aj nezanedbateľné prostriedky jeho svokrovcov. 171,8

Niekoľko týždňov pred pôrodom poslal tajne posla do Perzie a nechal pozvať troch mudrcov, s ktorými sa zoznámil počas svojej mladosti. Títo aj prišli do Nazaretu, no v rovnakom čase cisár Augustus nariadil pre celé Judsko v Betleheme sčítanie ľudu, takže Jozef a Mária, spolu s Jozefovými deťmi, boli v tom čase tiež na ceste do Betlehemu, aby sa zúčastnili sčítania. 171,9

Traja mudrci so svojím veľkým a okázalým služobníctvom prišli do Nazaretu, no keďže teraz nevedeli, kam sa majú obrátiť, odišli do Jeruzalema, kde sa u starého Herodesa nešťastne informovali ohľadom novorodeného kráľa Izraela a naliali tak olej do ohňa! Herodes im, prirodzene, nemohol podať žiadnu inú správu ako, po prvé, že o tom nič nevie, a po druhé, ak by na tej veci aj niečo bolo, že táto rodina sa, rovnako ako tisíce iných, určite nachádza v Betleheme, kvôli sčítaniu nariadeného cisárom. Po tejto správe sa traja mudrci hneď ponáhľali do Betlehemu a tam aj našli to, čo hľadali. 171,10

Ľahko si predstaviť, že pri tom nechýbali magické zjavenia, ktoré dostali dokonca aj Rimanov, inak by starý Herodes neprikázal vraždenie detí. Títo mágovia poskytli dieťaťu na vzdelanie veľké poklady – aj keď mu ich zrovna nedarovali, ale skôr požičali s tým, že keď sa dieťa stane kráľom, vráti požičané naspäť do Perzie.171,11

Preto títo traja mágovia už odvtedy nespustili novorodené dieťa z očí; až do tejto hodiny sa starali o jeho dokonalé magické vzdelanie, a teraz opäť prišli ako traja anjeli z nebies, pomáhať Ježišovi konať jeho zázračné skutky a mámiť všakovakými múdrymi proroctvami a zázračnými činmi ľud, ktorý je slepý, a nevie nič o tom, čo sa skryte odohráva.171,12

Ale nám, ktorí sme uvedení do všetkých takýchto mystérií, oči nikdy nemôžu zaslepiť, a je preto našou posvätnou povinnosťou pozorovať tohto muža na každom kroku, a keď zájde príliš ďaleko, rýchlo mu zahatať cestu. 171,13

Najhoršie by bolo, keby na svoju stranu získal Rimanov; to by bol so všetkou našou snahou úplný koniec! Tomu preto musíme čo najstarostlivejšie zabrániť, inak nám úplne vážne prerastie cez hlavy až do neba! A keď raz už bude hore, potom ho už viac nebudeme schopní stiahnuť naspäť nadol! – Čo na to hovoríte?“171,14

Iní hovoria: „Môžeš mať úplnú pravdu, ale ak sa nakoniec veci budú mať inak, čo bude potom s nami?“171,15

Hovorí Rhiba: „To je otázka, ktorú si za týchto okolností nemôžeme klásť! Je on viac alebo azda môže byť viac ako človek? Kto spomedzi nás je ako pohania, ktorí nevedia, kto a čo je Boh, a považujú preto výnimočných ľudí, rovnako ako viaceré zvláštne zvieratá, za Boha, a uctievajú a modlia sa k nim?171,16

Je azda tento Nazareťan niečím viac ako nadmieru výnimočným človekom, géniom, svojím spôsobom neprekonateľným?171,17

Keby chcel zostať tým, čím je – praktizoval svoje umenie pre dobro ľudí, a tiež ich naučil nejaké veci, v ktorých sú ľudia slepí a nevidia do nich vôbec alebo len málo – mal by nevyčísliteľnú hodnotu, a bola by to závideniahodná krajina, k občanom ktorej by sa počítal. No ak prahne po Dávidovom tróne, korune a žezle, to ho činí odpudivým pre všetkých pravých a čistých Židov, ktorí ešte majú starého ducha, a všetky prejavy v ľudskom živote dokážu prijať a pochopiť v správnom svetle a porozumení, a nenechajú sa tak ľahko vodiť za nos ako nejakí polopohanskí colníci a hriešnici!171,18

Čo už ľudstvu pomôže, keď ho takéto zaslepujúce učenia rozdelia na rôzne sekty, ktoré sa potom, len kvôli odlišnej viere, nenávidia horšie ako dravé zvery? Tí, ktorí sú starej viery, nenávidia neveriacich a títo zase staroveriacich, a tak pôsobí takéto náboženstvo vždy ako presný protiklad toho, čo hlása – namiesto priateľstva, lásky a mieru vyvoláva často najneprekonateľnejšie nepriateľstvo, nenávisť a tú najzúrivejšiu vojnu! A takéto je vždy ovocie každej snahy o náboženskú obrodu! Ak je však ovocie týchto dianí – ako nás učia skúsenosti všetkých čias – stále rovnaké, potom je pre nás, osvietených ľudí a vodcov ľudu, základnou povinnosťou zahatať takýmto revizionistom včas cestu, na ktorej tisíckam hrozí záhuba a zánik. Nie je preto lepšie odprevadiť takého vládychtivého mága zo sveta, akoby mali v krátkom čase mnohé tisíce, zvedené takýmito šialencami, zájsť pod ostrou čepeľou?!“171,19

Čítať ďalej O titule