Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

17 – Pán v hostinci pred mestom. Rozhovory s boháčmi prichádzajúcimi v noci.

(Ján 3:1) Ale medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov.

Že som sa po vyčistení chrámu so všetkými, ktorí Ma nasledovali, zdržiaval v malom hostinci mimo mesta, bolo už spomenuté v predchádzajúcej kapitole. Ale každý by sa teraz mohol pýtať:17,1

„Čo si tam robil, Pane? Hádam si tam celý ten čas, skoro osem dní, len tak nezaháľal?“17,2

Tu Ja hovorím: Celkom určite nie! Lebo z mesta za Mnou chodilo, takpovediac dňom i nocou, množstvo ľudí zo všetkých tried. Chudobní prichádzali obyčajne cez deň; veľkí, vznešení a bohatí ale zvyčajne v noci, lebo nechceli pred seberovnými vyzerať slabí a strápňovať sa pred nimi. 17,3

Keďže ich ale k zoznámeniu so Mnou hnala sčasti zvedavosť a sčasti dôverčivé tušenie, že by som predsa len mohol byť Mesiášom, chodili Ma navštevovať v noci, čo zvyčajne končilo veľkým roztrpčením; lebo týmto vznešeným, veľkým a bohatým vôbec nevoňalo, že som s nimi ani náhodou nejednal tak pekne ako s mnohými chudobnými, ktorí si Moju dobrotu a priateľskosť nevedeli vynachváliť.17,4

U chudobných som tiež ako lekár vykonal veľa zázrakov: oslobodil posadnutých od duchov, ktorí ich sužovali, učinil chromých chodiacimi, postihnutých dnou rovnými, malomocných čistými, hluchých počujúcimi a hovoriacimi, slepých vidiacimi, a to všetko väčšinou cez Slovo. 17,5

Tí, čo za Mnou chodili cez noc, o tom dobre vedeli, a žiadali odo Mňa podobné znamenia, na čo som pred nimi vždy poznamenal: „Deň má dvanásť hodín a noc tiež dvanásť. Deň je určený na prácu, ale noc na odpočinok. Kto pracuje cez deň, ten do ničoho nenarazí, kto ale pracuje v noci, ten narazí ľahko, lebo nevidí, kam ukladá nohu.“17,6

Viacerí sa Ma pýtali, z akej moci a sily robím tieto zázraky. Odpoveď bola takáto celkom krátka: „Z Mojej nanajvýš vlastnej, a nepotrebujem k tomu pomoc žiadneho človeka!“17,7

Ďalej sa Ma pýtali, prečo sa radšej neubytujem v meste, keďže k takým veľkým činom náleží veľké miesto, nie nejaká posledná dedinka, ktorá sa síce nachádza v blízkosti veľkého svetového mesta, no zostáva ním úplne nepovšimnutá.17,8

Na to som opäť povedal: „Nezostanem v meste, kde pred bránami jeho domýšľavých obyvateľov držia stráž vojaci a dovnútra vpustia len vznešene vyzerajúcich, chudákov ale bez milosti vyženú, a kde človeka, ktorý vyzerá ako cudzinec a nie je odetý dostatočne honosne, na každej ulici najmenej sedemkrát zastavia a vypytujú sa ho, kto je, odkiaľ je a čo tam robí. Navyše, milujem len to, čo je pred svetom malé a svet tým pohŕda, lebo stojí napísané: Čo je pred svetom veľké, je pred Bohom odporné!“ 17,9

A oni sa pýtali a hovorili: „Či nie je chrám, v ktorom prebýva Jehova, veľký a nádherný?“ – Hovorím Ja: „Mal by tam prebývať, ale keďže ste chrám znesvätili, opustil ho a už tam neprebýva; a Mojžišova archa je prázdna a mŕtva!“17,10

Hovoria noční návštevníci: „Čo to tu splietaš za hriešne nezmysly? Či nevieš, čo povedal Boh Dávidovi a Šalamúnovi? Môže sa to, čo Boh povedal, vôbec stať nepravdou? Kto si Ty, že sa odvážiš hovoriť pred nami takéto veci?!“17,11

Hovorím Ja: „Ako mám sám v sebe a zo seba moc a silu čisto Mojou Vôľou a Mojím Slovom vyliečiť všetkých chorých, ktorí ku Mne prichádzajú, rovnako tak mám moc, silu a plné právo rozprávať pred vami takéto veci o chráme, a ešte raz vám hovorím, že teraz je aj váš chrám Bohu odporný!“ 17,12

Tu niektorí začali šomrať, ale iní hovorili: „Toto je zjavne prorok; a títo sa o chráme vždy vyjadrovali nepriaznivo! Nechajme ho tak!“ A títo noční návštevníci zase odišli.17,13

Čítať ďalej O titule