Po týchto rozhovoroch sa všetci odoberieme do vnútra veľkej chaty, a mnohí, najmä ženy a dievčatá, sa nahrnú veľmi blízko k ohňu a zohrievajú sa. No niektorí Židia, ktorým by teplo plameňa tiež dobre padlo, sa skryte hnevajú na ženy za to, že si skoro celý oheň zabrali pre seba. A niektorí učeníci prišli za Mnou; povedali Mi to, sťažovali sa na to a šomrali. Ja som im však takéto nevhodné správanie jemne vytkol.169,1
Až na jedného sa všetci upokojili, no ten jeden, tvrdohlavý Žid z Kafarnaumu, stále hundral a hovoril: „Oj, čo tu pomôže rozprávanie? Ja som už vonku premrzol tak, že som to už ledva dokázal vydržať, a teraz, keď sa ako starý muž chcem trochu zohriať, ženy mi zaberú oheň, a ja som pritom už skoro úplne stuhnutý od chladu! Dole nebýva ani uprostred zimy tak chladno, ako dnes na tejto výšine, a ja mám už vyše sedemdesiat rokov, a k tomu od prírody studený temperament. Nechcem byť nezdvorilý, preto Ty povedz ženám, aby ma pustili k ohňu!“169,2
Hovorím Ja starcovi: „A či nevieš, že by som ťa mohol zohriať aj bez ohňa, ak by si mal vieru?“169,3
Hovorí starec: „Áno, Pane, verím! Lebo už som od Teba videl veľa zázrakov, a preto verím, že sa stane všetko, čo povieš a chceš.“169,4
Hovorím Ja: „Tak sa postav k tým trom mužom, ktorý k nám pred pár dňami prišli na vrchole, a hneď ti bude teplo!“169,5
Starec to urobil a hneď mu bolo tak teplo, že nakoniec toľko tepla ani nedokázal vydržať, a začal Mi za taký dobrý skutok preveľmi ďakovať; no keďže mu teraz bolo príliš teplo, chcel sa kúsok schladiť, lebo mu bolo už trochu príliš horúco.169,6
Ja som však povedal: „Rob, ako chceš! Ja som ťa k tým trom mužom nepriviazal! Choď von, tam sa hneď dobre ochladíš!“169,7
A starec vyšiel von, no za chvíľu sa s výkrikom hrôzy vrútil naspäť do chaty a kričal: „Ratujte sa, zachráň sa, kto môžeš! Celá hora je v plameňoch, a čoraz viac sa blížia k tejto chate! Pre Jehovu, všetci sme mŕtvi!“169,8
Zatiaľ čo starec takto bedáka, príde Kisjona, ktorý sa od nás na nejaký čas vzdialil, keď odišiel von kvôli obchodným záležitostiam, a povie Mi: „Pane, iste si mi už odpustil, že som podľa tradície mojich horských pastierov pripravil malú oslavu, keďže si sa rozhodol, že dnes je to Tvoj posledný večer na tejto výšine. Moji pastieri nazbierali v lese otiepky raždia a teraz ich na Tvoju počesť zapálili a spievajú pritom radostné piesne a žalmy. Nechcel by si sa na to ísť trochu pozrieť?“169,9
Hovorím Ja: „Och, naozaj rád, lebo ťa mám nesmierne v láske!“ A zodvihol som sa a išiel von, a všetci učeníci Ma nasledovali.169,10
Ale ženy vysmiali starého Žida, že predtým videl celú horu v plameňoch a narobil kvôli tomu taký rozruch, akoby mal nastať koniec sveta! Starec bol však trochu zahanbený, a tak výsmech žien znášal teraz veľmi trpezlivo. 169,11
Ja som však veselé ženy za takúto drzosť pokarhal a pohrozil im. Potom ženy – medzi ktorými nebolo päť Kisjonových dcér, lebo tieto boli vo väčšej chate zamestnané prípravou večere – prosili Mňa a starca o odpustenie a hovorili, že tým vôbec nemysleli nič zlé.169,12
Starec im to hneď z celého srdca odpustil. Avšak tí traja anjeli pristúpili k ženám a povedali im: „Vypočujte si nás, ženy! Tento starec je potomkom Tobiáša, ktorý bol slepý, a ktorého sme pomocou žlče istej ryby opäť učinili vidiacim, a všetci potomkovia tohto starého Tobiáša, ktorý bol hrobárom, majú vo vyššom veku z určitého tajného dôvodu, ktorý pozná len Boh a my cez Neho, slabé oči. My vám však hovoríme, že je to hrubým hriechom – a jeho príčinou je ľahkomyseľné srdce – ak sa niekto vysmieva slepému, namiesto toho, aby mu podal ruku a viedol ho po chodníkoch a nerovných cestách. Ak by ste nevedeli, že tento starec, ktorý sa tiež volá ,Tobiáš‘, je viac ako spolovice slepý, neboli by ste zhrešili; keďže ste to ale dobre vedeli, a aj tak ste sa mu smiali, zhrešili ste a zaslúžite si veľký trest! Keďže vám však na vašu prosbu odpustil, chceme vám odpustiť aj my.169,13
Ale beda vám, ak sa ešte niekedy budete vysmievať nejakému postihnutému! Jeho postihnutie sa potom stane vaším!169,14
Ľudia by sa aj tak nemali smiať buď vôbec alebo len veľmi zriedka; lebo smiech prebúdza škodoradostných duchov, ktorí sa nachádzajú v ľudskom tele. 169,15
Priateľské stiahnutie svalov tváre, z ktorého môže človek rozpoznať prejav zvláštnej dobroprajnosti, je nebeské; všetok ostatný smiech má však zväčša pôvod v pekle. Lebo diabli sa smejú stále, keď sa im vydarí nejaký nedobrý žart; v nebi sa však nikto nikdy nesmeje, každý je však stále naplnený najprecítenejšou a najpriateľskejšou dobroprajnosťou voči všetkým, aj tým najúbohejším tvorom, a plný súcitu s každým trpiacim bratom, ktorý musí na Zemi ešte stráviť svoj čas. Dobre si to pre budúcnosť zapamätajte! 169,16
Keď sa ľudia začnú veľa smiať na slabostiach svojich bratov, vtedy viera zmizne ako slnko po súmraku, a láska v ľudských srdciach ochladne tak, ako sa teraz ochladila táto noc, a potom bude medzi ľuďmi núdza, akej na Zemi ešte nikdy nebolo!169,17
Zapamätajte si toto učenie z nebies! Trestajte svoje deti, keď sa smejú – radšej ich počuť plakať ako smiať sa! Lebo smiech pochádza z pekla, ktoré je stále plné výsmešného smiechu.169,18
Vyskytujú sa síce okolnosti, kde však len mužom prislúcha, aby sa vysmiali nejakej hlúpej záležitosti alebo nejakej tvrdohlavej hlúposti, vtedy je však smiech zaslúženým trestom pre toho, voči komu je takýto výsmech namierený.169,19
Ak sa však niekto smeje len pre zábavu a vyhľadáva veci, okolnosti a žartovné reči, ktoré v ňom vyvolávajú smiech, ten je hlupák! Lebo len srdce hlupáka sa nechá vyprovokovať k smiechu; no každý, čo len trochu múdry človek hneď a ľahko pochopí posvätnú vážnosť života a bude mu zaťažko sa na niečom smiať.169,20
Preto sa už v budúcnosti nesmejte a odvráťte svoje tváre od klaunov a komediantov, ktorí si nechávajú platiť za to, že vás pripravujú pre peklo. Buďte vždy triezveho srdca, tak sa zapáčite Bohu, a tým získate pravú česť!“169,21
Táto reč urobila na ženy veľký dojem a dali si záväzok, že sa za celý svoj život už nebudú smiať.169,22