Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

168 – O kultúre a našich školách. Jedno, čo je potrebné.

Tu ku Mne bližšie pristúpi jeden farizej a hovorí: „Pán a Majster! To je všetko veľmi pekné, dobré a pravdivé, a nič sa voči tomu nedá namietať. Ak ale ľudia nebudú zhromažďovať a správnym spôsobom spracovávať všetky látky, ktoré im Zem v takej hojnosti ponúka, Zem sa čoskoro zmení na púšť; a nebude možné na nej vidieť žiadnu kultúru, či už takú alebo onakú. Či nemusia existovať domy a školy všetkých druhov? Ak odstránime toto, ľudstvo sa v najkratšom čase ocitne v plne zvieracom stave. Lebo človek predsa nemôže odsunúť svet úplne nabok, pokiaľ je obyvateľom hmoty?!“ 168,1

Hovorím Ja: „Vaše školy sú dobré akurát nato, aby už v krehkých mysliach detí zabili akéhokoľvek ducha; a nebola by preto veľká škoda, keby úplne zanikli; lebo vpravde vám hovorím: Ak je svet vaším učiteľom, čo duchovného sa od neho chcete naučiť?168,2

Kto nebude v srdci vyučovaný Bohom, ten zostáva v noci sveta, a Svetlo života mu zostane naveky vzdialené!168,3

Komu ale nesvieti pravé Svetlo života vychádzajúce z Boha, ten je mŕtvy, aj keby sa od sveta naučil všetkej múdrosti anjelov! Na ako dlho by mu poslúžila?168,4

Zostávajte preto vo Mne, aby som Ja zostal vo vás, a múdrosť nebies bude naveky živo napĺňať vaše srdcia! Rozumiete tomu?“168,5

Keď si farizej vypočul z Mojich úst takéto poučenie, prehovoril so zachmúreným a veľmi vážnym výrazom: „Ó veľká, posvätná, rukami uchopiteľná pravda! Aká úžasná, aká veľká si len! Akí šťastní by len mohli byť ľudia na tejto Zemi, ak by stáli v takejto svätej Pravde a zariadili si podľa nej svoj život! Ale, ó Pane, jedno preveľké ,ale‘! Kým zostáva čo len omrvinka Zeme, alebo kým ľudia túto Zem obývajú, bude medzi nimi chamtivosť, závisť, lakomosť, arogancia a všetko ničiaca panovačnosť – samé veci zo základov pekla – a na takejto pôde takáto Pravda, ktorá je nepochybne z nebies, nikdy nezapustí korene, a bude všetkými tisícami tisícov učeníkov pekla prenasledovaná do posledného písmena! K čomu je potom všetká tá nebeská Pravda?“168,6

Ľudstvo musí byť z najväčšej časti vyhladené a na Zem musí byť umiestnené nové ľudstvo, ktoré bude v tejto pravde vychovávané už od kolísky – potom sa dajú očakávať plody vhodné pre nebesá. Ale tak, ako je ľudstvo uspôsobené dnes, je príliš zlé ešte aj pre peklo, nie to ešte pre takéto pravdy z najvyšších nebies!168,7

Ak tiež zamýšľaš založiť malé spoločenstvo, ktoré by malo pôsobiť a rásť v tejto čisto nebeskej múdrosti a pravde, to bude všade obklopené dravými vlkmi, ktorí – a ak sa ich aj nebudú vedieť dotknúť duchovne – ich pozemsky budú neustále znepokojovať a ohrozovať, a oni sa vo svojej čistote nikdy nebudú schopní pozdvihnúť. A kto okrem Boha vie, ako budú po dlhšom časovom období vyzerať nasledovníci takéhoto čistého spoločenstva?!168,8

Ľudia sú a zostanú ľuďmi – dnes anjeli, zajtra diabli, a preto sa nedá dôverovať ani tým najlepším!168,9

Jehova predsa viditeľne vyviedol deti Izraela z Egypta; videli ho vo dne, v noci. V púšti, kde im dal prikázania, ich zázračne živil celých štyridsať rokov. Zázraky sa tam len tak sypali! A keď sa človek zoznámi s dejinami, len rýchlo pohliadne na naše súčasné životné, náboženské a spoločenské vzťahy a pozrie sa na bývalé Deti Božie, nenájde už ani stopu po tom, čím kedysi bývali!168,10

Preto hovorím a tvrdím – bez toho, že by som chcel čo i len v najmenšom predbiehať Tvoju lásku a múdrosť: Je večná škoda takejto Tvojej múdrosti a takýchto skutkov, lebo ľudia sú ich naveky nie hodní! Oheň a síra z nebies, to áno, toho sú hodní, ale nikdy nie takej nezmernej milosti! Takto teraz hovorím len tu, lebo verím, že medzi nami nečíha žiaden zradca. Keď sa ale vrátime, budem mlčať ako hrob! Povedz mi, Pane a Majstre, mám pravdu? Je to tak alebo nie?“168,11

Hovorím Ja: „Pozemsky vzaté, máš úplnú pravdu; je to tak, a tak to aj bude. Ale to všetko Mi nemôže a nesmie zabrániť zvestovať svetu Pravdu z nebies! 168,12

Lebo ak má byť svet súdený, musí mu byť najprv dané to, čo ho samo o sebe bude súdiť a musí súdiť, konkrétne: Pravda z nebies, ktorá teraz cezo Mňa prichádza do tohto sveta, a v tomto svete, hoci aj stále prenasledovaná, zostane.168,13

Tvoj názor je dobrý a voči zlému svetu úplne oprávnený; avšak medzi Bohom a ľuďmi tejto Zeme existujú úplne mimoriadne vzťahy, o ktorých nevie nik okrem Otca a toho, komu to Otec zjaví.168,14

No dosť už o tomto! Už sa zvečerieva a na tejto výšine bude chladno, preto sa poberme dnu do chát! Nech je tak!“168,15

Čítať ďalej O titule