Keď odo Mňa farizej a jeho spoločníci dostali takéto rozsiahle vysvetlenie o Genezis, stáli všetci predo Mnou ako paralyzovaní, a hlavný farizej povedal po chvíli zjavne tuhého premýšľania: „Pane! Majster všetkých majstrov vo všetkých veciach! Ja a my všetci teraz vidíme, hoci nie bez veľkého smútku, že máš vo všetkých veciach úplnú pravdu; a všetko, čo hovoríš, je úplná čistá pravda. Ale nie nadarmo som povedal, že to vidíme s veľkým smútkom! Lebo s takouto, pre tento zlý sebecký svet príliš svätou a vysokou múdrosťou, budeš bez nejakých zvláštnych zázrakov kázať úplne hluchým ušiam, a ak budeš činiť zázraky, budeš mať slepých divákov a dosiahneš tak len málo.163,1
Ak človek, pokiaľ sa on sám má sformovať v pravého človeka, musí byť vo svojom chcení a konaní úplne slobodný, potom môžeš kázať a činiť zázraky, koľko len chceš, aj tak sa obráti ledva jeden zo sto. Lebo ak je niekto už od základu príliš hlúpy, a nemá ani žiadne vzdelanie v nejakom, pre ľudí nutnom a užitočnom odbore, pochopiť Tvoje učenie je pre neho nemožné. Ak má však čo len o jeden stupeň naviac, a teda dobre rozvinutý rozum, či už v Písme alebo nejakej inej vede, či umení, a je s tým spätá nejaká pozemská výhoda, s ktorou je spojená značná vážnosť tej osoby, potom môžeš nechať za Seba hovoriť aj Jehovu pod bleskami a hromami, a takíto ľudia budú robiť to, čo naši predchodcovia robili v púšti pod Mojžišom, kde – zatiaľ čo sa Mojžiš na Sinaji za bleskov a hromov rozprával s Jehovom a prevzal od Neho sväté prikázania – si zo zlata urobili teľa, a potom okolo neho pohanským spôsobom tancovali, a tým ho uctievali!163,2
Keby som nevedel, čo sú zač farizeji, zákonníci a všetci kňazi a leviti, obzvlášť v Jeruzaleme, sotva by som sa odvážil povedať Ti takéto niečo; ale týchto ľudí poznám až príliš dobre a z toho dôvodu sa od svätyne držím pekne ďaleko a už ju nenavštevujem.163,3
Ak sa zase raz vrátiš do Jeruzalema, zober si so sebou veľkú porciu všemohúcnosti, inak budeš ukameňovaný ako bohorúhač! Lebo kto chce byť čo len o vlások múdrejší ako obyčajný zametač chrámových chodieb, ten bude hneď obvinený ako kacír a bohorúhač, a pokiaľ sa neobráti s vhodnou obetou, postavia ho pred hradby na prekliate miesto a bez milosti ukameňujú. 163,4
Hovorím Ti, môj božský priateľ, že pre Jeruzalem existuje len jedna medicína – a to rovnaká ako pre Sodomu a Gomoru! Inak už pre toto mesto a jeho obyvateľov niet žiadnej spásy!“163,5
Hovorím Ja: „Priateľu! Čo Mi tu hovoríš, to som vedel už dávno! Áno, hovorím ti, taký aj bude koniec Jeruzalema! Ale predtým sa v tomto meste musí stať to všetko, čo bolo o ňom predpovedané všetkými prorokmi, aby sa tak splnilo celé Písmo a jeho miera sa naplnila. A od dnes nenapočítate ani sedemdesiat rokov, kým z neho nezostane ležať kameň na kameni! 59 A keď sa niekto bude pýtať: ,Kde teda stál chrám?‘, nenájde sa nikto, kto by hľadajúcemu vedel odpovedať.163,6
Medzi múrmi tohto mesta bolo zavraždených veľa prorokov. Ja viem o všetkých a ich krv volá do najvyšších nebies po pomste voči takýmto najhanebnejším hriešnikom; avšak miera, ktorú peklo vymeralo tomuto mestu, ešte nie je úplne naplnená, a preto bolo zatiaľ ušetrené. Miera sa však zakrátko naplní a potom už viac ušetrené nebude!163,7
Avšak predtým, ako opustíme túto horu, dávam vám všetkým príkaz, ktorý je nutné striktne dodržať a ten spočíva v tom, že nikto z vás všetkých nesmie nikomu z nížin povedať nič o tom, čo videl na tejto hore, kým vás k tomu nesplnomocním v duchu. Kto neuposlúchne tento Môj príkaz, bude potrestaný okamžitým onemením; lebo ľud v nížinách k tomu ešte dlho nebude zrelý, a vy sami tiež nie dostatočne.163,8
No o tom, čo som vás tu učil, sa so seberovnými rozprávajte tak, akoby ste to nepočuli odo Mňa, ale akoby to vyrástlo na vašej vlastnej pôde! Až keď budú vaši priatelia do tohto učenia uvedení rovnakým živým spôsobom, až potom im môžete medzi štyrmi očami povedať, od koho ste takéto učenie prijali a aké znamenia mu predchádzali!163,9
Ale ani potom nezabudnite dať takto poučeným v Mojom mene rovnaký príkaz a s rovnakou sankciou, ako som dal teraz Ja vám všetkým!163,10
No za ten krátky čas, ktorý ešte pobudneme na tejto výšine, zažijete ešte veľa zázračného; lebo Ma smädí po tom, aby som vás vo vašej viere urobil takými silnými, ako sa len dá. Ale pri všetkom, čo ešte smiete vidieť a počuť, rovnako dbajte na daný príkaz; lebo pri nedodržaní tohto príkazu by každý z vás bol na celý jeden rok postihnutý tým trestom, ktorým som vám pohrozil!“163,11
59 Chrám bol, spolu s Jeruzalemom, úplne zničený v roku 70, počas Prvej židovsko-rímskej vojny, teda zhruba štyridsať rokov po vyslovení predpovede. Rímsko-židovský historik Josephus, rodený Josef ben Matitjahu, vo svojej knihe „Židovská vojna“ uvádza, že pri dobytí Jeruzalema bolo zabitých viac ako 1,1 milióna prevažne civilistov (odohralo sa to počas židovskej Veľkej Noci, takže v meste uviazlo veľa návštevníkov). Titus, vtedajší veliteľ rímskych vojsk a budúci rímsky cisár, rozkázal väčšinu mesta zrovnať so zemou, okrem troch veží nachádzajúcich sa na západných hradbách mesta. Titus si údajne odmietol prevziať víťazný veniec s odôvodnením, že víťazstvo nevybojoval on sám, ale bol nástrojom, ktorým Boh prejavil svoj hnev voči svojmu ľudu. [pozn. prekl.]