Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

164 – Správa Judáša Iškariotského o jeho ceste vzduchom a jeho zbytočné otázky. Pánova odpoveď a Tomášove pokarhanie.

Hovorí Judáš Iškariotský: „Pane! To je tvrdý príkaz! Kto ho bude môcť úplne a prísne dodržiavať?“164,1

Hovorím Ja: „Boh aj zo smrti tela učinil nevyhnutný a nezmeniteľný zákon a, napriek všetkému lamentovaniu ľudí, nevezme späť Svoje sväté Slovo! Teraz môžete rozprávať a škriepiť sa, ale na konci musíte aj tak zomrieť! Až na onom svete zistíte, aká nanajvýš potrebná bola pre vás taká smrť. 164,2

A hľa, presne takisto je to s každým príkazom, ktorý prichádza z úst Božích! Urob z neho pre seba zákon, a budeš schopný dodržiavať ho úplne ľahko; ak ale sám sebe predpíšeš nejaký iný zákon ako ti dávam Ja, budeš Môj zákon ťažko schopný dodržiavať. Lebo kde ide jeden zákon proti druhému, tam bude dodržiavanie jedného aj druhého zákona ťažké alebo nakoniec aj úplne nemožné. Rozumieš tomu?164,3

Hovorím ti! Dávaj si dobrý pozor a veľmi presne dohliadni, aby sa časom nejaký proti-zákon v tebe nestal tvojou smrťou!“164,4

Hovorí Judáš: „Ale čo to má znamenať? Veď ty stále rozprávaš, akoby si používal egyptské hieroglyfy, ktoré teraz už sotva nejaký mudrc dokáže prečítať, nie to im ešte porozumieť! Čo je vlastne v princípe ten proti-zákon? Ako si ja sám môžem dať nejaký zákon, keď mi ho dal niekto iný? Ja ho môžem len dodržiavať alebo naň nedbať, a to vyplýva z mojej slobodnej vôle, nie z nejakého proti-zákona!“164,5

Hovorím Ja: „Hovorím ti, ak zostaneš stále taký hlúpy, aký si teraz, bude ti lepšie vrátiť sa zase naspäť do Bethabary; lebo takto Ma len dráždiš a si protivný!164,6

Odkiaľ teda pochádzajú zákony? Azda odinakiaľ ako jedine z vôle toho, kto má moc a silu dávať zákony a trestať ich nedodržiavanie?! Nemá snáď každý človek nad sebou plnú moc a nemôže si robiť, čo chce? Ak si z vonkajších zákonov urobí svoje vlastné, určite ich bude ľahko dodržiavať; ak to ale neurobí, má svoju vôľu ako proti-zákon a nakoniec bude musieť prijať sankciu vonkajšieho zákona.“164,7

Judáš pri tomto vysvetlení síce strúha kyslé grimasy, no predsa len povie: „Áno, teraz tej veci rozumiem a je to tak dobre. Keďže však často hovoríš úplne zastretým spôsobom, začnem byť nesvoj a nervózny, lebo vtedy sa musím pýtať znovu, aby sa mi vec ujasnila, hlavne keď sa jedná o zákon, ktorý by pre viacerých spomedzi nás mohlo byť trochu ťažké dodržiavať – aj pre mňa, k čomu sa nehanbím priznať. Ale Pane, keď sa Ťa niekto iný niečo opýta, hneď mu veľmi priateľsky podáš to najlepšie vysvetlenie; keď sa ale niečo spýtam ja, si vždy nevľúdny, a už sa Ťa skoro neodvážim na nič spýtať, aj keby to bolo niečo dôležité.164,8

Napríklad, moja predvčerajšia zvláštna cesta vzduchom – a to takou neuveriteľnou rýchlosťou, že som nedokázal na zemi rozoznať nič okrem širokého, nesmierne rýchlo ma míňajúceho pásu – mi stále nejde do hlavy; preto by som sa chcel od Teba dozvedieť, ako také niečo bolo možné! Lebo ja som bol odtiaľto asi najďalej, ďaleko na druhej strane brehu mora, a na cestu pešo by som sem potreboval štyri alebo päť dní.164,9

Práve som skončil s kázaním v jednej gréckej dedine, no žiaľ som tam nenašiel žiadne obzvlášť naklonené oči a uši, hoci som vyliečil viacero ich chorých; to ma nazlostilo, tak som z tej hlúpej diery odišiel. Keď som sa však nachádzal od dediny asi na dvetisíc krokov – celkom sám, lebo brat Tomáš ma nechcel sprevádzať do Grécka – prišiel mi naproti vír, a kým som sa spamätal, bol som už vysoko vo vzduchu. Ten neopísateľne silný víchor ma tlačil týmto smerom, a to už spomínanou rýchlosťou, takže som, ako už bolo povedané, nebol schopný ani v najmenšom rozlíšiť, čo sa nachádza na zemi, a ani samotné more som nevidel inak ako blesk, ktorý sa okolo mňa prehnal. Nemal som ani čas premýšľať, čo so mnou bude, ak mi voľný priechod vzduchom zahatá nejaký útes, na ktorom by som sa určite rozbil na stotisíc kúskov! Ako som sa len čudoval, keď som po takej drsnej ceste vzduchom bol úplne jemne zložený na zem, tu pred Tebou, ó Pane!164,10

Preto by som teraz chcel od Teba len pár slovíčkami pochopiť, ako také niečo bolo možné.“164,11

Hovorím Ja: „Priateľu! Ak vieš, kto som, ako sa môžeš pýtať, ako je pre Mňa také niečo možné alebo akými prostriedkami k tomu došlo? Nie sú snáď Bohu všetky veci možné? Pohliadni na oblaky! Kto ich nesie? Už si predtým počul, ako som všetkým vysvetľoval povahu Zeme, Mesiaca, Slnka a mnohých iných hviezd, ktoré sú väčšinou, pre vaše chápanie, nekonečne veľkými slnkami. 164,12

Hľa, tieto veľké, a tým aj nesmierne ťažké svetové telesá voľne plávajú v nekonečne šírom, na všetky strany a všetkými smermi sa tiahnúcom éteri, a pre tvoje chápanie sa pohybujú priam rozprávkovo rýchlo!164,13

Otázka: Kto nesie všetky tie nespočetné telesá v nezmeniteľnom poriadku cez voľný, nekonečný priestor? Len nad tým trochu porozmýšľaj, a hneď aj ľahko a rýchlo uvidíš ohromnú absurdnosť svojej otázky! A tým je tvoja otázka zodpovedaná viac ako dostatočne jasne!“164,14

Pristúpi Tomáš a hovorí: „Ale kedy už aspoň raz prídeš za Pánom s otázkou, ktorá je ho hodna! Či sme všetci, ktorí sme boli vyslaní, neabsolvovali rovnakú cestu vzduchom? My však vieme, že On to tak chcel, tým je pre nás celá táto, aj keď nanajvýš neobyčajná cesta vzduchom vysvetlená viac ako dostatočne! Ak by si pevnejšie a živšie veril, čo a kto je náš Pán a majster, takáto otázka by ti nemohla napadnúť ani v tom najhoršom a najhlúpejšom sne!“164,15

Hovorí Judáš: „Už zase po mne ideš? No, keď ti to robí radosť, tak si poslúž! No tentokrát ma to ani trochu nehnevá, lebo aj sám vidím, že som Pána otravoval s naozaj veľmi hlúpou otázkou – čo sa ale v budúcnosti už určite nikdy nestane.“164,16

Hovorí Tomáš: „Potom aj budeme veľmi dobrí priatelia a bratia, a už ťa nebudem sekírovať!“164,17

Hovorím Ja: „No, už sa ukľudnite, lebo Kisjona má už hotové jedlo a my teraz chceme poskytnúť našim telám nutné posilnenie! Po jedle sa potom už ukáže, čo všetko ešte treba urobiť. Nech je teda tak a pri tom nech to aj zostane!“164,18

Čítať ďalej O titule