Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

16 – Duchovný význam vyčistenia chrámu.

Ako je to tu vyobrazené, to samozrejme nie je nejaký podrobný historický opis priebehu oboch tých udalostí opísaných v druhej kapitole, lebo tu a tam sa prihodilo ešte mnoho vecí, ktoré kvôli ich malému významu netreba popisovať – po prvé by to spôsobilo úplne zbytočné predĺženie celého diela a po druhé by samotná vec nepriniesla žiadnu pridanú hodnotu alebo hlbšie porozumenie. Zostáva už len celkom v krátkosti vysvetliť duchovný význam druhej udalosti a túto druhú kapitolu môžeme považovať za uzavretú, keďže pred oči čitateľov a poslucháčov stavia len dve hlavné, v sebe uzavreté udalosti.16,1

K prvej udalosti v Káne v Galilei bol už duchovný význam podaný, budeme sa teda zaoberať už len duchovným významom druhej udalosti, ktorý je nasledujúci:16,2

Chrám predstavuje človeka v jeho prirodzenej svetskej sfére. Ale v chráme sa, rovnako ako v človeku, nachádza veľsvätyňa. Preto by ale aj vonkajšia časť chrámu mala byť posvätená a udržiavaná v čistote, aby tak to najvnútornejšie, veľsvätyňa – ako chrámu tak aj človeka – nebola znesvätená!16,3

Je pravda, že veľsvätyňa chrámu je zahalená ťažkou oponou, a len sám veľkňaz smie do nej vstupovať, a aj to len v určitý čas. Ale opona, ako aj zriedka povolená návšteva veľsvätyne, je ochranou proti jej znesväteniu. Lebo ak niekto zhreší svojím telom, poškvrňuje nielen telo, ale aj svoju dušu a cez ňu aj svojho ducha, ktorý v človeku predstavuje to najvnútornejšie a najposvätnejšie, a skutočne tým aj je. V človeku je táto veľsvätyňa, ako zodpovedajúca rovnaká časť chrámu, postavená hlboko za ťažkou oponou a jedine láska k Bohu, ktorá je tým najpravejším veľkňazom v každom človeku, smie beztrestne vstúpiť do tejto veľsvätyne, aby prenikla dovnútra a odhrnula ťažkú oponu. Ak sa ale tento jediný veľkňaz v človeku stane sám nečistým tým, že sa púta k nečistým svetským veciam a je s nimi zajedno, ako potom zostane veľsvätyňa nepoškvrnená, ak do nej vstupuje takýto nečistý veľkňaz?!16,4

Keď je v chráme, rovnako ako v človeku, všetko znečistené, človek to už nemôže vyčistiť, lebo ak je metla plná blata a špiny, ako sa hodí na upratovanie miestnosti?! Tam musím, žiaľ, Ja priložiť ruku k dielu a chrám vyčistiť násilím, cez kadejaké bolestivé veci, ako rôzne choroby a iné zdanlivé nešťastia, aby sa tak chrám vyčistil.16,5

„Predajcovia“ a „kupujúci“ sú nízke, nečisté telesné túžby v ľuďoch. Dobytok ponúkaný na predaj predstavuje najnižší stupeň zvieracej zmyselnosti a súčasne z nej vyplývajúcu veľkú hlúposť a slepotu duše, ktorej láska sa podobá láske vola, ktorému chýba dokonca aj zmyselná láska k počatiu a sexualite, a ktorý prežíva len pažravú lásku polypa, a jeho poznanie je rovnaké ako známa inteligencia ovce!16,6

Čo potom znamenajú peňazomenci a ich obchodné transakcie? – Tieto predstavujú a poukazujú na všetko v človeku, čo vychádza zo sebalásky, ktorá sa stala celkom zvieracou – lebo zviera má rado len samo seba a jeden vlk zožerie druhého, ak pocíti hlad. Títo „peňazomenci“ alebo takáto zvieracia sebaláska musí byť rovnako z človeka vyhnaná bolestivým násilím a všetko, čo túto lásku oživuje, musí byť prevrhnuté a rozvrátené. 16,7

Áno, ale prečo nie úplne zničené? – Ani takáto láska nesmie byť pripravená o slobodu, lebo ušľachtilé semeno alebo pšenica najlepšie vzíde a prinesie bohatú úrodu na poli pohnojenom zvieracími výkalmi. Ak by však hnojivo bolo poľu úplne odňaté, aby sa tak úplne vyčistilo od všetkej špiny, darilo by sa ušľachtilej pšenici zle a úroda by bola len veľmi slabá. 16,8

Hnoj, ktorý sa na začiatku navozí na pole v kopách, musí byť rozhádzaný a rozptýlený po poli, aby tak poľu dobre poslúžil; ak by bol ale ponechaný vo veľkých kopách, všetko, na čom leží, by udusil a ostatné časti poľa by z neho nemali žiaden úžitok.16,9

V tom spočíva zodpovedajúci zmysel vyčistenia chrámu spomenutý v evanjeliu, a preto som peniaze peňozomencom len rozhádzal a úplne ich nezničil, hoci by to bolo pre Mňa úplne ľahké.16,10

Čo ale znamenajú predajcovia holubov vo vnútri chrámu, ktorí tiež museli odísť a vrátiť sa na svoje staré miesta, ktoré im boli pôvodne určené? 16,11

Tým sa majú rozumieť vonkajšie cnosti zahŕňajúce rôzne ceremónie, slušnosť, zdvorilosť, zvyklosti atď. v čisto svetskom vzťahu, ktoré chce ale slepota ľudí povýšiť na úroveň vnútorných životných hodnôt a v nich ukotviť pravý život človeka.16,12

Holub je vzdušný tvor, a keďže sa v Oriente často používal ako posol, obzvlášť vo veciach lásky, a z toho dôvodu, v zodpovedajúcej súvislosti, už u starých Egypťanov ako hieroglyf označujúci jemný a nežný rozhovor, v chráme tak slúžil ako symbol takého rozhovoru a bol obvyklým zodpovedajúcim symbolickým obetným zvieraťom, ktoré zvyčajne mladý pár priniesol do chrámu ako obetu pri narodení prvého dieťaťa na znak toho, že sa oslobodili od takýchto vonkajších posolstiev, komplimentov a ceremoniálnych ozdôb, a vstúpili teraz do pravej vnútornej životodarnej lásky.16,13

Ale v súlade so všeobecným poriadkom patrí vonkajšie na vonkajšie miesto – preto sa kôra nikdy nesmie nachádzať v jadre stromu, keďže je sama o sebe niečím celkom mŕtvym, ale všetko, čo patrí ku kôre, sa v kôre musí aj uchovávať. Z kôry má ale strom veľký úžitok, pokiaľ sa nachádza na svojom mieste a v správnej miere. Pokiaľ by ale niekto chcel presunúť kôru do jadra stromu, pričom by jadro najskôr odstránil, strom by čoskoro zoschol a umrel.16,14

A na znamenie toho, že ľudia by zo všetkých vonkajších cností nemali robiť veci týkajúce sa vnútorného života, čím by sa z ušľachtilého človeka stala len rozprávajúca bábka (tržnica), boli z chrámu, akurát trochu šetrnejšie, vyhostení a na svoje patričné miesto odkázaní aj títo predajcovia holubov, ktorí v širšom zmysle predstavujú všetky vonkajšie veci a v užšom zmysle všetkých tých, ktorí sa tieto vonkajšie veci usilujú pozdvihnúť na úroveň vnútorných životných hodnôt.16,15

Takýto je teda duchovný význam popísaného vyčistenia chrámu. A zo správnej a nemennej paralely medzi človekom a chrámom sa dá tiež pochopiť, že takto jednať a hovoriť nemôže človek, ale len Boh ako večná múdrosť, ktorá všetko vidí a vie.16,16

Ale prečo Pán po takomto vyčistení už nezostáva v chráme?16,17

Lebo len On sám vie, v akom stave musí byť vnútro človeka, aby sa v človeku mohol zabývať natrvalo. Zároveň človeku nesmie byť po takomto zametaní vzatá sloboda, inak by sa z neho stala bábka.16,18

Pán sa teda ešte nesmie zveriť takémuto násilím vyčistenému vnútornému človeku, lebo len On sám vie, čo je treba k plnému dokončeniu vnútorného človeka. Preto Zametač z chrámu opäť odchádza a vkĺzne do vnútra človeka akoby náhodou zvonku a nevyhovie žiadosti človeka, aby zostal pri ňom a v ňom, a podporoval ho tak v lenivosti, ale práve človek sa musí opäť prebudiť k plne samostatnej aktivite a až cez ňu sa stať dokonalým človekom, ako je to aj priblížené v nasledujúcej kapitole.16,19

Čítať ďalej O titule