Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

159 – Tretí deň stvorenia (Kniha Genezis, kapitola 1, verše 11-13).

(Pán:) „Keď potom poznanie človeka obklopuje lásku zo všetkých strán; a je plameňom lásky, ktorému poskytuje čoraz viac a viac potravy, stále viac a viac zjasňované a zohrievané, tak sa aj človek v rovnakej miere stáva vo všetkom stále schopnejší a schopnejší.159,1

V tomto stave potom Boh opäť prichádza k človeku, prirodzene – ako sa rozumie samo sebou – v duchu, a ako večná Láska prehovára k láske človeka v srdci: ,Nech teraz zem vydá rôznu zeleň a rastliny, ktoré sa oplodňujú, ovocné stromy a kríky všetkých druhov, z ktorých každý nesie plody svojho druhu a svoje vlastné semená na zemi!‘159,2

Po takomto príkaze od Boha v srdci dostane človek pevnú vôľu, silu a odvahu; a priloží teraz ruku k dielu.159,3

A hľa! Jeho pravé poznanie sa teraz zdvihne sťaby oblaky tehotné dažďom nad usporiadaným morom, presunú sa nad suchú zem, a zvlažia ju a oplodnia. A zem sa potom začína zelenať, prináša rôzne trávy a byliny so semenami, a všelijaké ovocné stromy a kríky so semenami – to značí, čo teraz nebeskou múdrosťou prežiarený rozum poznáva ako úplne dobré a správne, to potom chce a túži po tom aj láska v srdci človeka.159,4

Lebo tak ako semeno, keď sa vloží do zeme a čoskoro vzíde a prinesie mnohoraké plody, rovnako pôsobí pravé poznanie, keď je vložené do životaschopnej pôdy srdca.159,5

Semeno však pôsobí tak, že životnú silu, ktorá inak drieme v zemi, prebúdza, a táto sa potom okolo zrnka čoraz viac a viac zhromažďuje a spôsobuje, že toto sa rozvinie a privedie k plodnému rastu. Stručne, pravé poznanie sa najprv v srdci stane činom, a z činu potom vzídu všemožné diela; a tieto sú tým, o čom Mojžiš v hlbokej múdrosti hovorí vo svojom Genezis a síce v už doslovne citovanej prvej kapitole, verše 11 a 12. 159,6

Predchádzajúci prapôvodný večer človeka, svetlom z nebies pozdvihnutý k pravému poznaniu, sa takto stáva činom, ktorý musia nasledovať diela; a to je tretí deň vo vývoji srdca a celého človeka v človeku, ktorým je duchovný človek, o ktorého sa jedine jedná, a kvôli ktorému prišiel na tento svet Mojžiš a všetci ostatní proroci od Boha, rovnako ako teraz aj Ja Sám! Myslím si, že teraz by vám táto záležitosť mala byť dostatočne jasná?!“ 159,7

Hovorí jeden farizej: „Vznešený, najmúdrejší priateľ a majster! Ja sa, za svoju osobu, podpisujem pod každé Tvoje, nám všetkým dané slovo, ktoré je plne pravdivé, a pravdivé aj byť musí. Choď ale do Jeruzalema a vysvetli takto Genezis vo svätyni a budeš ukameňovaný so všetkými Svojimi prívržencami, pokiaľ sa neochrániš Svojou evidentne božskou mocou! No ak sa voči kléru postavíš s touto mocou, potom sú už aj odsúdení, a bol by v tom len malý rozdiel, ak by si ich hneď nechal úplne zničiť bleskom a ohňom z nebies!159,8

Ako bolo povedané, tak či tak sa jedná o nanajvýš trúfalú vec. K tomu to s Tvojím najmúdrejším a najdômyselnejším vysvetlením prvých troch, v Genezis opísaných dní stvorenia vyzerá naozaj dobre, a nedá sa tam nájsť ani slovko protirečenia. Teraz však prichádza štvrtý deň, cez ktorý Boh, podľa toho ako je to opísané, zjavne stvoril Slnko, Mesiac a všetky hviezdy! Ako inak to chceš vysvetliť? Slnko, Mesiac a hviezdy sú už raz tam, a žiaden človek nepozná iný pôvod, z akého vzišli všetky tieto veľké a malé svetlá na oblohe, ako to človek číta v Genezis.159,9

Teraz otázka: Kde je kľúč, kde je to podobenstvo, pomocou ktorého by sa štvrtý deň dal vztiahnuť iba k človeku?“159,10

Hovorím Ja: „Priateľ Môj, ako si o tom už často počul a dokonca to aj sám zažil, existujú ľudia, ktorí sú – čo sa telesného zraku týka – ďalekozrakí a krátkozrakí, ďalej poloslepí, skoro slepí a úplne slepí! Ďalekozrakí vidia všetko dobre do diaľky, ale na blízko vidia zle; krátkozrakí zase vidia dobre nablízko, do diaľky však zle; u poloslepých je napoly noc, napoly deň, to znamená, jedným okom vidia predmety celkom dobre, no druhé oko je slepé, takže sa rozumie samo sebou, že taký vidiaci môže všetko vidieť len v polovičnom svetle; skoro slepí už nevidia žiadne predmety, či už cez deň alebo o to menej v noci, len cez deň ešte vnímajú slabý svit, takže dokážu odlíšiť deň od noci; úplne slepí však žiadny svit nevnímajú a nikdy tak nedokážu odlíšiť deň od noci.159,11

A hľa, tak ako sú ľudia tak rozdielne uspôsobení so svojím fyzickým zrakom, práve tak a ešte omnoho viac rozdielne sú uspôsobení vo svojom duchovnom zraku. A ty máš tiež silnú chybu videnia, a síce vo svojej duši zďaleka silnejšiu ako v tvojom telesnom zraku. Hovorím ti: si vo svojej duši mimoriadne krátkozraký!“159,12

Čítať ďalej O titule