Website Name
Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I
157 – Vysvetlenie Mojžišových dejín stvorenia, Kniha Genezis, kapitola 1, verše 1-5 (prvý deň).
(Pán:) „Či sa nepíše: ,Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola prázdna a pustá; tma bola nad hlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 157,1
A Boh povedal: ,Nech je svetlo!‘ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Tak bol z večera a rána prvý deň.‘157,2
Pozrite, to sú Mojžišove slová! Ak ich chcete brať v prirodzenom zmysle, musíte predsa na prvý pohľad hneď vidieť tú hrubú nezmyselnosť, ktorá pritom nutne musí vyjsť na svetlo!157,3
Čo je vlastne ,nebo‘, a čo ,zem‘, o ktorých hovorí Mojžiš, že boli stvorené na začiatku? ,Nebo‘ je to duchovné, a ,zem‘ je to prirodzené v človeku – a toto je stále prázdne a pusté; ako u vás. ,Voda‘ je vaše zlé poznanie o všetkých veciach, nad ktorými sa síce tiež vznáša Duch Boží, ale nie je ešte v nich.157,4
Duch Boží však stále videl, že vo vašich hmotných svetových hlbinách je strašná temnota, tak k vám prehovoril, tak zreteľne ako teraz: ,Nech je svetlo!‘157,5
Vtedy začalo vo vašej prirodzenosti svitať, a Boh videl, aké dobré je Svetlo pre vašu temnotu, akurát, že vy sami ste to nemohli a nechceli vidieť. No práve preto vo vás nastalo oddelenie, konkrétne boli oddelené deň a noc, a zo dňa vo vás poznávate potom predošlú noc vašich sŕdc. 157,6
U človeka je jeho prvá prirodzenosť hlbokým večerom, teda nocou. Keď mu však Boh daruje svetlo, vtedy je takéto svetlo v človeku pravým svitaním, a tak sa z večera a svitania v človeku stane jeho prvý deň života. 157,7
Lebo vedzte, že ak by chcel Mojžiš, ktorý bol zasvätený do všetkých vied Egypťanov, vo svojom Písme poukázať na prvý prirodzený deň Zeme, musel by si pri všetkých svojich vedeckých znalostiach a múdrosti uvedomiť, že z večera a rána nikdy nemôže povstať deň, keďže po večeri vždy nasleduje tmavá noc a až po ráne nasleduje deň.157,8
Teda to, čo leží medzi večerom a ránom, je noc; len to, čo leží medzi ránom a večerom, je deň!157,9
Ak by Mojžiš povedal: ,A tak bol z rána a večera prvý deň!‘, potom by ste pod tým iste mohli rozumieť prirodzený deň, ale keďže to z dobrých dôvodov označil presne naopak, to znamená večer a súčasne noc človeka, čo sa dá ľahko pochopiť, lebo ešte nikto nikdy nevidel všetkou múdrosťou obdarené dieťa.157,10
Keď sa dieťa narodí na svete, v jeho duši je úplná tma, teda noc. Dieťa však rastie, dostáva všemožné vzdelanie a získava tým čoraz väčší vhľad do rôznych vecí; a vidíte, to je večer, to značí, že v duši začína byť šero, ako je to, porovnateľne, večer.157,11
Môžete síce povedať, že aj ráno je šero, a Mojžiš teda mohol povedať: ,A tak sa zo svitania a vlastne už jasného rána stal prvý deň!‘157,12
K tomu hovorím: Istotne, ak by chcel ľuďom v duchovnom zmysle prinášať holé nezmysly! Avšak Mojžiš vedel, že len večer zodpovedá pozemskému stavu človeka; vedel, že u ľudí to s čisto pozemským rozvíjaním rozumu prebieha práve tak, ako so stále slabnúcim svitom prirodzeného večera.157,13
Čím viac začnú ľudia svojím rozumom zápasiť o pozemské veci, tým slabšie bude v ich srdciach čisté božské Svetlo Lásky a duchovného života. Preto tiež Mojžiš nazval takéto pozemské svetlo ľudí večerom.157,14
Len keď Boh zo svojej milosti zapáli ľuďom v srdciach malé svetielko, až potom začína človek vnímať ničotnosť toho všetkého, čo si predtým svojím rozumom – duchovným večerom –, nadobudol, a potom na to nahliada čoraz viac a viac tak, že všetky tie poklady večerného svitu sú rovnako pominuteľné ako samotné toto svetlo.157,15
Avšak pravé Svetlo od Boha, zapálené v srdci človeka, je práve to ráno, ktoré spolu s predchádzajúcim večerom, a z neho, vyvolá v člo–veku prvý skutočný deň.157,16
Z tohto Môjho terajšieho vysvetlenia však teraz musíte vidieť, že medzi tými dvoma svetlami, alebo, lepšie povedané, vedeniami, musí byť nesmierny rozdiel; lebo všetko poznanie vo večernom svite sveta je klamlivé, a preto aj pominuteľné. Len Pravda trvá večne, ale klam musí nakoniec zahynúť.“ 157,17
|
|