Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

151 – Výstup na horu. Prvé prenocovanie na Kisjonovej hore.

Predstavení v Kafarnaume však povolali iných a poslali ich za Mnou. No aj títo museli veľa bojovať s búrkou, lebo bol už čas jesene, vlastne predjesene, čo tam znamenalo psí čas, keď v Galilei boli stále búrky a o to viac na mori tohto kraja. A na miesto, na ktorom som sa zdržiaval, prišli až na piaty deň a chceli sa so Mnou rozprávať. Ja som im to ale nedovolil, lebo som vedel, čo chcú, ale dal som im najavo, že tu pobudnem ešte dlhšie a budem odtiaľ navštevovať susediace miesta – a že by sa mali správať potichu, ak nechcú, aby sa im zle povodilo!151,1

Bolo práve po šabate, čo je dnešná nedeľa, a k tomu mimoriadne jasný a pekný deň, a Kisjona za Mnou prišiel a navrhol Mne, aj všetkým prítomným, aby sme vystúpili na blízku, veľmi vysokú horu.151,2

Bola to hora, ktorá zatiaľ nemala názov. V tom čase bol zemepis ešte v plienkach, a tak väčšina hôr, údolí, planín, jazier, potokov a menších tokov nemala žiadne všeobecne platné vlastné názvy, ale len také, aké im dali ľudia žijúci v ich blízkosti; najhoršie to však bolo s názvami hôr. 151,3

Hory, ktoré nestáli samostatne, ako Tabor, Libanon, Ararat a Sinai, ale patrili k nejakému veľkému a doširoka sa tiahnúcemu pohoriu, zvyčajne nemali žiadne vlastné názvy, mimo lokálnych a dočasných, a nezriedka boli pomenované podľa nejakého bohatého vlastníka hory, ktorý si tam držal svoje stáda. Keď časom prišiel iný vlastník, dostala aj hora iné meno, a tak to bolo aj s touto horou, ktorá – keďže bola majetkom colníka a patrila vlastne už ku Grécku (to znamená politicky, ako rímska provincia) – bola pomenovaná podľa jej vlastníka.151,4

Toto miesto, ležiace na hranici medzi Galileou a Gréckom, bolo teda hlavným mýtnym bodom, pretože tade z Galiley do Grécka viedol celkom dobre udržiavaný chodník, ktorí využívali tisícky rôznych obchodníkov na ťavách, ťažných koňoch a osloch, a prevážali tade všelijaký tovar.151,5

Keď sa novopríchodzí farizeji dopočuli, že chceme vystúpiť na vysokú horu, prosili Kisjonu, či by sa smeli pripojiť k spoločnosti. Kisjona povedal: „Ak chcete alebo dokážete byť dobrej vôle, potom táto hora, ktorá je odtiaľto do Grécka na dvadsať hodín dlhá a päť hodín široká a je plne mojím majetkom, je dostatočne priestranná, aby pojala aj vás. Ale ako pre zlovoľných špiónov kléru v Kafarnaume a Jeruzaleme by som ako Grék a teraz najhorlivejší prívrženec svätého a – podľa môjho názoru – jediného pravdivého učenia tohto najbožskejšieho majstra majstrov nemohol mať pre vás žiadne využitie, a musel by som využiť všetky prostriedky, ktoré mám k dispozícii, aby som sa vyhol vašej spoločnosti! Opýtajte sa svojho srdca! Ak je čisté, máte voľný priechod; ak je nečisté, môžete sa odtiaľto rovno vrátiť tam, odkiaľ ste prišli!“151,6

Hovoria farizeji: „My sme čistí a v našich srdciach niet falše. Sme ctitelia Mojžiša, a sme Židia rovnako, ako je Židom Ježiš; a Mojžišov zákon nikdy nemôže zničiť. Zo všetkých strán však prichádza mocné volanie o jeho činoch a učení, a preto veľmi musíme dbať na to, či jeho učenie a skutky nepodkopávajú Mojžiša. Ak Mojžiša a prorokov potvrdzujú, potom ich aj my prijmeme; ak však činia opak, potom sa rozumie samo sebou, že my musíme byť proti tomu!“151,7

Hovorí colník: „Tak, ako ste teraz prehovorili vy, tak hovorievali prorokom aj všetci vaši predkovia, a potom ich ukameňovali ako popieračov Boha; a je mi známych len veľmi málo takých, ktorí ukameňovaní neboli. A predsa pri každej príležitosti vyťahujete prorokov a vychvaľujete sa nimi! Vaši predkovia ale boli presne takí, ako ste vy, a vy všetci nie ste ani o chlp lepší, ako boli vaši predkovia, ktorí prorokov kameňovali. Preto vám ani ja pri tomto prorokovi všetkých prorokov nedôverujem.151,8

Vy sa síce nazývate vyznávačmi Mojžiša, ale vo svojich skutkoch ste od Mojžiša vzdialenejší ako táto Zem od nebies! Preskúmajte samých seba, či ste hodní vystúpiť s nami na moju horu!“151,9

Poviem Ja Kisjonovi: „Nechaj ich ísť s nami! Keď toho na nich bude priveľa, istotne sa vrátia, lebo žiaden z nich doteraz nevystúpil na žiadnu horu! Najčistejší vzduch tejto hory možno v niečom prečistí ich srdcia.“ 151,10

S tým bol Kisjona spokojný, a tak sme, všemožne vybavení, nastúpili na cestu nahor.151,11

Nechýbalo ani päť dcér, ktoré boli okolo Mňa ako kuriatka; vypytovali sa Ma na rôzne veci o prastvorení a o vzniku takýchto hôr, a Ja som im všetko vysvetlil podľa stupňa ich porozumenia. Aj mnohí učeníci a množstvo ľudí, ktorí nás doprevádzali, načúvali, kde len mohli, Mojim vysvetleniam a veľmi si ich užívali.151,12

Avšak Natanael, ktorý bol najviac predchnutý Mojou božskosťou, prehovoril z času na čas k hore: „Ó, hora! Cítiš, kto to je, kto teraz na teba kladie svoje nohy?“ A zakaždým, keď Natanael položil hore takúto veľkú otázku, hora sa zatriasla tak, že si to všetci všimli.151,13

Farizeji však z toho dostali veľký strach a začali ľuďom dohovárať, aby sa už neodvažovali kráčať ďalej. Mohla to byť dávna posvätná hora, na ktorú nesmel vystúpiť nikto nehodný, inak sa hora začne otriasať a zúriť, a kvôli jednému nehodnému zahubí všetkých!151,14

Ľudia im však povedali: „Tak potom sa vy sami obráťte, lebo kvôli nám sa hora, na ktorú sme už veľakrát vystúpili, ešte nikdy netriasla!“ 151,15

Tu farizeji začali kvôli ľuďom šomrať. A hora sa pri hundraní farizejov zase otriasala, a títo sa preto rýchlo obrátili a bežali, čo im nohy stačili, z hory naspäť na rovinu, a týmto spôsobom sme sa naraz zbavili týchto obtiažnych spoločníkov.151,16

Potom sme v tichosti ďalej pokračovali v ceste a k večeru sme dosiahli Kisjonove rozsiahle alpské hospodárstva, kde sme aj prenocovali. Až na druhý deň sme sa – kvôli únave žien – vydali na výstup na najvyšší vrchol tejto hory, z ktorej bol nezvyčajne krásny a široký výhľad na celé Judsko, Samáriu, Galileu a veľkú časť Grécka.151,17

Čítať ďalej O titule