Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

152 – Príchod na vrchol hory, na druhý deň. Úžasné zážitky. Rozhovory s duchmi a dušami zosnulých. Oblasti onoho sveta. Satanove obmedzenie na druhom svete. O nahliadaní ducha. Kisjonove želanie vidieť aj anjelov.

Na tomto vrchole sme strávili jeden deň a jednu noc, a zažili tam veľa úžasného a zázračného.152,1

Pre Mňa tu, prirodzene, nič zázračné nebolo, keďže vo Mne samotnom spočíva a musí spočívať Prazáklad všetkých nespočetných javov a udalostí, ale pre všetkých, ktorí tam boli so Mnou, tam bolo úžasných a zázračných vecí až nadmieru.152,2

Po prvé, nesmierne úchvatný šíry výhľad, ktorý po celý deň zamestnával všetky oči. No po druhé som po západe slnka dovolil, aby sa otvoril vnútorný zrak ľudí a oni tak mohli nahliadať do veľkého duchovného sveta. 152,3

Ako sa všetci veľmi divili, keď nad Zemou uvideli veľký svet plný bytostí, ktoré tam žili a pôsobili, a k tomu šírošíre kraje a nivy sčasti prenádherného druhu, no smerom na sever sčasti aj veľmi pusté a smutne pôsobiace.152,4

Ja som však v tichosti prikázal všetkým duchom, aby o Mne mlčali. 152,5

Veľa učeníkov sa však s duchmi rozprávalo o živote po smrti tela, a duchovia im poskytli rukolapné dôkazy o tom, že po smrti tela existuje ďalší, dokonalejší život, a akého je druhu.152,6

Kisjona tiež povie: „Teraz sa naplnili všetky moje želania. Pri všetkom, čo mám, a pri tejto hore, ktorá je v mojom pozemskom vlastníctve, by som dal polovicu svojho majetku, keby som tu teraz mohol mať niekoľkých popredných saducejov a esejcov, ktorí nepripúšťajú žiaden život po smrti tela! Ako krásne by tu títo mudrci svojimi nosmi doslova narazili do duchovného sveta! Ja sám som bol kedysi dosť uchvátený ich doktrínami, postupne som sa ich však vzdal, keď ma, našťastie, zjavenie môjho zosnulého otca – hoci veľmi desivé – poučilo o niečom lepšom.152,7

Je to úžasné! Človek môže s týmito bytosťami jednať a rozprávať sa ako so seberovnými! Čo ma ale predsa len trochu udivuje, je to, že tu medzi mnohými a mnohými duchmi, z ktorých niektorých dokonca dosť dobre poznám aj osobne, nie je možné vidieť žiadneho patriarchu, žiadneho proroka, ani žiadneho kráľa!“152,8

Hovorím Ja: „Môj najdrahší priateľ a brat, tí žijú v duchovnom svete rovnako dobre ako títo; aby im však miliónmi a miliónmi duchov nebola preukazovaná nejaká božská úcta, sú držaní na jednom veľmi zvláštnom mieste, ktoré sa nazýva predpeklím, úplne oddelene od všetkých ostatných duchov, a to v plnom očakávaní, že ich teraz, v tejto dobe, oslobodím a uvediem ich do nebies prapríbytku Mojich anjelov – k čomu aj čoskoro dôjde. 152,9

Títo duchovia patriarchov, prorokov a pravých kráľov však súčasne vytvárajú štít medzi samotným peklom a týmto svetom duchov, aby ich tak peklo nemohlo zatemniť, zamoriť a zviesť.152,10

Satanovi je síce povolené vchádzať do prirodzeného sveta a z času na čas tam robiť neplechu, ale do tohto sveta duchov majú diabli naveky prístup zakázaný. Lebo tam, kde už raz započal vlastný život, smrť zostáva naveky vzdialená. Satan, diabol a peklo sú však súdom, a tým samotnou čírou smrťou, a s Kráľovstvom Života tak už nemajú nič dočinenia. Pochopil si to dobre?“152,11

Hovorí Kisjona: „Pane, tak dobre, ako to ide, a do takej miery, ako to Tvoja milosť dovolí, tomu teraz rozumiem, ale v pozadí toho iste bude ešte nesmierne veľa, čomu pravdepodobne budem plne rozumieť a chápať to, až keď sa sám stanem obyvateľom tohto skôr ponurého ako priateľského sveta. Smerom na východ a juh vyzerá tento svet skutočne nesmierne krásne a prívetivo, ale smerom na západ a na sever to vyzerá ešte biednejšie a smutnejšie ako na tej najrozľahlejšej púšti, kde kedysi stál veľký Babylon. Takýto pohľad však nakoniec pokazí aj pôvab východu a juhu.152,12

Hovorím Ja: „Máš pravdu, je to tak, ako ti to hovorí tvoj cit. Ale duchovia, stovky tisíc ktorých teraz vidíš pred nami, nevidia hlboký západ a sever tak, ako ty teraz, pretože duch vidí v danom čase len to, čo zodpovedá jeho vnútru.152,13

Keďže tu však ich vnútru nezodpovedá ani západ a ešte menej sever, nevidia potom ani západ, a o to menej sever. Až keď sa raz stanú plne podobnými Mojim anjelom, budú vidieť všetko tak, ako to teraz môžeš vidieť ty.“ 152,14

Hovorí Kisjona: „Pane, to je naozaj trochu nejasné, nerozumiem tomu, myslím si však, že to zatiaľ nie je až také potrebné. Ale keď si ty, ó Pane, teraz taký veľkorysý, čo sa týka úžasných zjavení, čo keby si nám, popri tomto takmer nespočetnom množstve duchov, ukázal aj zopár anjelov?! Toľko som už počul o archanjeloch, cherubínoch a serafínoch, veľa som o nich čítal v Písme a mal o nich množstvo predstáv, ktoré boli pravdepodobne veľmi nesprávne, a preto falošné! Ty, ó Pane, by si mi na to mohol poskytnúť správny náhľad, ak by to bola Tvoja svätá vôľa!“ – Aj päť dcér, ktoré boli stále okolo Mňa, Ma o to prosilo.152,15

No Ja som povedal: „Chcem to urobiť, ale nie pred polnocou tejto Zeme, ale až po nej. Teraz sa rozprávajte s duchmi, len im nesmiete prezradiť, že som tu; lebo to by im predčasne neprinieslo žiaden úžitok, keďže každý duch musí dosiahnuť zrelosť v plnej a najnespútanejšej slobode!“ 152,16

S takýmto prísľubom sa všetci uspokojili a túžobne čakali, kedy uplynie polnoc.152,17

Čítať ďalej O titule