Tieto slová učeníkov upokojili, a farizeji a všetci tí arci-Židia sa začali pýtať, čo to bolo, čo videli, a ako to mohlo vyvolať taký zjavný strach. 150,1
Tí, ktorých sa pýtali, však celkom jednohlasne opísali to, čo videli. Tu začali byť farizeji zarazení a medzi sebou sa pýtali: „Ako to? Ako je možné, že tu všetci v jednom okamihu prijali rovnakú víziu? Ako dokáže mág vyvolať zjavenie len u niektorých a u iných zase nie? Prečo niečo videli len jeho prívrženci, a my nič? Ak my, hoci sme najpevnejší mojžišovci, sme prekliati ním, ktorý chce predsa tiež byť Židom – keď sa už teda bavíme o opísanej vízii?! – potom by z jeho strany bolo nanajvýš radno, aby to zjavenie ukázal nám, aby sme tak dostali strach a stali sa jeho učeníkmi. On je ale bystrý a žiadne takéto predstavenie pred nami nerobí, lebo sa bojí, že by sme ho hneď nachytali a pomenovali pravým menom, čím by sa mnohým jeho prívržencom otvorili oči a títo by potom zbadali, čo je ich vychvaľovaný majster zač. Proti tomuto čoraz nebezpečnejšiemu človeku musíme nasadiť ostrejšie prostriedky, inak nám čoskoro prerastie cez hlavu, prídu Rimania a všetkých do jedného nás tu nepekne zlikvidujú!“ 150,2
Ja im úplne nahlas poviem: „K tomu ste zrelí už dávno, a stačilo by len jedno Moje slovo veliteľovi a od zajtra do pozajtra by vás tisícky viseli na pranieroch! Myslíte si, že vaše v tajnosti udržiavané machinácie proti cisárovi Tibériovi sú Mi neznáme? Veru nie! Poznám deň, hodinu a dohodnuté znamenie, aké má byť pre celé Judsko, pre Galileu a pre Jeruzalem vo vnútri jeho múrov! Ale hovorím vám, že s tým úžasne zle pochodíte a guvernér Pontius Pilatus, ktorý vládne ostrým mečom, vám potom pred múrmi mesta Jeruzalem nadelí odmenu za vašu krásnu námahu, a Herodes bude mať dosť čo robiť, aby sa u guvernéra opäť dostal do priazne.150,3
Len siahnite vo svojej nesmiernej slepote a zlobe po ostrejších prostriedkoch proti Mne a Mojim učeníkom, a Ja potom tiež budem vedieť, čo proti vám časom podniknúť!150,4
Ján vás nazval ,hadím plemenom‘ a ,vreteničou háveďou‘! Ja som vás takto nikdy nenazval, ale teraz vás tak nazývam tiež a vyzývam vás, aby ste odtiaľto odišli, inak nechám z lesov prísť medvede a urobiť vám to, čo sa za čias proroka Elizea udialo drzým chlapcom, ktorí sa tomuto prorokovi posmievali! Lebo voči vám zmizla z Môjho srdca každá kvapka zľutovania. 150,5
Keby ste Ma preklínali tak ako vždy, to by som vám odpustil. Vy ste však povstali a bojovali proti Môjmu Duchu, ktorý sa volá Láska a je od večnosti Mojím Otcom, a tento hriech vám nebude odpustený ani tu, a ešte menej na onom svete! A preto odtiaľto odíďte, aby som bez ďalšieho vyrušovania mohol pár dní pobudnúť u Môjho priateľa Kisjonu!“150,6
Povie jeden farizej: „My ťa nesmieme spustiť z očí, keďže sme boli touto úlohou poverení naším predstaveným!“150,7
Hovorím Ja: „Áno, pridelili vás ku Mne ako vlkov k stádu oviec. Ak ale budete trvať na svojom predsavzatí, nechám z hôr hneď zísť medvede a ustanovím ich ako vašich dozorcov a vychovávateľov!“150,8
V tom okamihu sa z blízkych hôr ozve silný rev mnohých medveďov. Keď to farizeji a arci-Židia začujú, rýchlo sa uchýlia k moru, tam rezko nasadajú do rybárskych lodí a odrazia sa od brehu. Ale silný protivietor ich ženie naspäť na breh, na ktorom je vidieť zopár medveďov. Dve hodiny bojujú s vetrom, ktorý ich tvrdohlavo ženie naspäť k pobrežiu hneď, ako sa pri stíšení vetra vzdialia na pár siah od brehu. Po dvoch hodinách zúfalého boja s vetrom a morom prichádza konečne väčšia loď, naberie zúfalých a takmer na smrť unavených na palubu, a odíde s nimi do tej najväčšej búrky, ktorá hrozí, že loď v každom okamihu pohltí. Takto sú sužovaní celý deň a celú noc, a pobrežie v blízkosti Kafarnaumu dosiahnu až okolo obeda nasledujúceho dňa.150,9
Tam sa ich predstavení horlivo vypytujú, čo všetko videli, počuli a zažili, ale oni onemejú a neodvážia sa hovoriť, lebo predo Mnou získali značný rešpekt a pre túto chvíľu sa proti Mne neodvážia nič podniknúť. 150,10