Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

15 – Ďalší rozhovor medzi Pánom a Židmi. Pán odhalí ich nepekné myšlienky a zámery a odíde z chrámu.

(Ján 2:23) Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v Jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré činil.

Hovorím vám: „Teraz je Veľká Noc a v tomto čase sa budem zdržiavať v Jeruzaleme. Choďte teda tam, kam pôjdem Ja, a uvidíte celú kopu pravých znamení! Uistite sa ale, že vás tieto znamenia nezabijú!“15,1

Po týchto slovách robili Židia veľké oči; Ja som ich ale opustil a vyšiel som s Mojimi učeníkmi von z chrámu. Židia Ma ale potajomky nasledovali – neodvážili sa ísť za Mnou otvorene, keďže som hovoril o zabíjaní Mojimi znameniami. Pod týmto si ale nepredstavovali zabitie duchovnej časti, ale zabitie tela, a oni boli, ako všetci boháči tejto Zeme, veľkými priateľmi pozemského života.15,2

Jeden z nich sa ale po odchode z chrámu ku Mne pripojil a povedal: „Majstre, ja som Ťa spoznal a chcem byť pri Tebe. Kde bývaš?“ 15,3

(Ján 2:24) Ježiš im ale neveril, lebo ich všetkých poznal.

(Ján 2:25) A nepotreboval, aby mu niekto svedčil o nejakom človeku, lebo on dobre vedel, čo bolo v ktorom človeku.

Ja som ale videl, že nie je úprimný a jeho zámer, zistiť, kde sa zdržiavam, nie je poctivý, preto som mu dal takú odpoveď, akú potom dostali ešte mnohí iní podobní špekulanti, vo forme známeho aforizmu: „Vtáky majú svoje hniezda, líšky svoje brlohy, ale Syn človeka nemá ani kameň, na ktorý by mohol zložiť Svoju hlavu a tu, v tomto meste už vôbec nie. Najprv ale choď a očisti svoje srdce, a naspäť sa vráť s úmyslom poctivým, nie zradným – potom uvidíme, ako po Mojom boku obstojíš!”15,4

On ale povedal: „Majstre, mýliš sa vo mne a v mojich priateľoch. Ak nemáš kde bývať, poď ku nám, a my Ťa aj s Tvojimi učeníkmi a ostatnými priateľmi ubytujeme a postaráme sa o vás tak dlho, ako budete chcieť!“15,5

Ja som ale dobre videl, že nemá čestné úmysly a povedal som: „Vám sa nedá dôverovať, lebo ste Herodesovi priatelia a spolu s ním bažíte po senzáciách, hlavne teda, ak ich môžete sledovať zadarmo. Do tohto mesta som ale neprišiel nato, aby som tu robil predstavenia pre herodiánov, ale aby som zvestoval, že sa priblížilo Kráľovstvo Božie, a máte preto činiť úprimné pokánie, aby ste sa na tomto Kráľovstve mohli podieľať! Vidíš, to je ten dôvod, prečo som teraz tu, a k tomu vaše ubytovanie nepotrebujem! Lebo kto prebýva v dome, nemôže z neho vyjsť inak ako cez dvere opatrené zámkom a hasprou, pomocou ktorých je možné z hosťa urobiť zajatca. Kto ale prebýva pod holým nebom, ten je slobodný a môže ísť, kam sa mu zachce!“ 15,6

Žid hovorí: „Ako nás môžeš takto urážať? Myslíš si azda, že nevieme nič o posvätnosti hosťovského práva? Ak Ťa pozveme ako hosťa a ako hosť vkročíš do nášho domu, si v dome ten najposvätnejší a beda tomu, kto by Ti ublížil! U nás sa hosťovské právo ctí a dodržiava nadovšetko. Keď je to v našich domoch takto zaužívané, ako to, že nás podozrievaš?“15,7

Ja hovorím: „Že to máte doma takto zaužívané, to veľmi dobre viem – ale poznám aj iné veci: Pokiaľ je hosť vo vašom dome, užíva si síce právo pohostinnosti, ale keď chce z domu odísť, pred dverami ho už čakajú najatí drábi a žoldnieri, hosťa zbalia a nasadia mu reťaze a okovy! Povedz, aj to patrí k starej pohostinnosti?!“15,8

Nato hovorí Žid, trochu zaskočený: „Kto môže s čistým svedomím tvrdiť niečo také o našich domoch?“15,9

Ja poviem: „Ten, kto o tom vie! Či nebol pred niekoľkými dňami takto odovzdaný do rúk súdu jeden človek?“15,10

Hovorí Žid, v ešte väčších rozpakoch: „Majster, kto Ti to povedal? Tak to bolo, ale povedz, či si to ten zločinec nezaslúžil?“15,11

Hovorím Ja: „U vás je zločinom mnoho vecí, ktoré u Boha, ani u Mňa, nie sú žiadnymi zločinmi! Lebo pred tvrdosťou vašich sŕdc sú zločinom mnohé veci, ku ktorým nedal Mojžiš žiaden zákon. To sú vaše ustanovenia a tie predo Mnou nerobia zo žiadneho človeka zločinca! Lebo vaše ustanovenia sú hriechom proti zákonom Mojžišovým – ako teda môže byť zločincom ten, kto sa previní voči vašim ustanoveniam, keď dodržiava Mojžišove zákony? Ó, hovorím vám: vy všetci ste plní zákernosti a hanebnej podlosti!“ 15,12

Hovorí Žid: „A to už ako? Mojžiš nám dal právo vo zvláštnych prípadoch ustanovovať zákony, a tak sú naše dobre premyslené ustanovenia rovnako dobré ako samotné Mojžišove zákony! Či nie je ten, kto ich nedbá, rovnako dobre zločincom ako ten, kto sa previnil voči zákonom priamo od Mojžiša?“ 15,13

Ja hovorím: „U vás áno, ale u Mňa nie! – Mojžiš prikázal, aby ste milovali a ctili svojich rodičov; vy ale hovoríte, a kňazi to dokonca prikazujú: Kto obetuje chrámu, pre toho je to lepšie, lebo sa tým z tohto zákona vykupuje. Keď k vám ale teraz príde nejaký človek a povie vám: Ste popierači Boha a odporní klamári, lebo kvôli svojej chamtivosti rušíte zákon Mojžišov a namiesto neho dávate zákon iný, ktorým len sužujete úbohé ľudstvo! – aha, tak sa ten človek voči vám previnil a vy ste ho vo dverách vydali do rúk súdu. Povedz, tiež si to ten ctihodný človek zaslúžil alebo ste skôr vy pred Mojžišom omnoho väčší zločinci?“15,14

Tu sa už Žid rozhorčil a odišiel odtiaľ za svojimi druhmi, ktorým vyrozprával všetko, čo odo Mňa počul. Títo ale krútili hlavami a hovorili: „Zvláštne! Ako to ten človek môže vedieť?“ – Ja som ale opustil to miesto a odobral sa so Svojimi do jedného malého hostinca mimo mesta a zostal som tam niekoľko dní.15,15

Čítať ďalej O titule