Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

145 – Duch a duša Jána Krstiteľa.

Hovoria ľudia: „Pane! Ak je to tak, potom je to predsa nesprávne, že ho teraz nechávaš v žalári! Súdiac podľa skutkov, ktoré si učinil – aké mimo Boha nie sú možné žiadnemu človeku – by pre Teba bolo určite ľahké oslobodiť Krstiteľa, veď pracoval pre Teba! Pane, mal by si to urobiť a nenechávať ho vo väzení!“145,1

Hovorím Ja: „Kto prichádza osobne, ten vybaví viac, ako keď pošle posla alebo list. Jánov duch je veľký, väčší ako všetci duchovia, ktorí na tejto Zemi pôsobili v tele; ale jeho telo patrí tejto Zemi a z jeho slabosti sa tiež vyvinula slabá duša – a tak je to aj dobre!145,2

Lebo silný duch je plne schopný slabú dušu silno priťahovať, avšak telo a duša Jána sú slabé. Preto vždy namiesto seba posielal poslov, ale posol a list nikdy nedosiahnu to, čo samotná osoba, v ktorej prebýva duša a duch. 145,3

Lebo Ja nesmiem a nemôžem nikoho z Mojej vôle spojiť s Mojou silou a mocou, iba ak sám príde a vezme si ju; lebo Ja nikomu nebránim zobrať si pre seba život alebo súd, ako chce, a takisto ani Moju silu a moc k dobrému účelu. 145,4

Ale kto nepríde sám, ten nedostane nič – okrem milosti zo Svetla, pomocou ktorej nájde tu alebo na onom svete cestu ku Mne, a na tej ceste uvidí, že Ja Sám som cestou k životu a život sám.145,5

Ján sa snažil ako nikto, aby sa stal pánom nad svojím telom. Videl pred sebou spásu, ale nedokázal sa jej zmocniť. Prečo nie? Muselo to azda tak byť?145,6

Tu pred vami stojí Ten, ktorý vysloví ,musíš‘, keď to tak musí byť! Ale On vám tiež hovorí, že nad Jánom žiadne ,musíš‘ nevyriekol.145,7

Že bol povolaný, aby Mi kvôli ľuďom vydláždil cestu, to bolo určité ,musíš‘, za ktorým bola však tiež skrytá večná sloboda, ktorú však vo vašich telách nedokážete pochopiť, ale že by Ma nesmel nasledovať, keď Ma uvidel a spoznal, to nebolo žiadne ,mal by si‘ a ešte menej ,musíš‘. Tam jeho duch uposlúchol námietku duše, dostal sa tým ohľadom Mojej osoby do pochybností, a preto už druhýkrát za Mnou poslal poslov. Kto sa takto pýta, ten nemá vo veci jasno; lebo každá otázka predpokladá buď úplnú nevedomosť alebo pochybnosť o tom, čo človek vie – teda, či je to, čo vie, pravdivé. Keby v tom mal Ján úplne jasno, neposielal by za Mnou žiadnych poslov. 145,8

Je pravda, že pred ním žiaden človek neviedol taký prísny život – lebo po celé dni, keď vo svojom tele pociťoval nejakú žiadosť, nič nejedol a nepil a bol tak najväčším kajúcnikom tejto Zeme bez toho, aby zhrešil – no aj tak vám všetkým hovorím: Hriešnik, ktorý sa polepší a prichádza ku Mne so srdcom plným lásky, stojí vyššie ako Ján!145,9

Lebo ten, kto Mi povie: ,Pane, som hriešnik a nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu!‘, je Mi milší ako deväťdesiatdeväť spravodlivých, ktorí nepotrebujú pokánie a vo svojich srdciach velebia Boha za to, že nie sú hriešnikmi a sú preto lepší ako aj ten najmenší hriešnik. Hovorím vám: ich odmena nebude raz v Mojom Kráľovstve nijaká zvláštna!“145,10

Čítať ďalej O titule