Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

146 – Obrátenie colníka Kisjonu. Hnev farizejov a Židov.

Ako som ukončil túto reč, prišiel ku Mne z množstva ľudí colník, ktorého srdce bolo už dlho pre Mňa zapálené, hoci si bolo vedomé mnohých hriechov. Tento predo Mnou padol na tvár a prehovoril:146,1

„Ó Pane! Tu v prachu leží pred tebou ten, ktorý je síce veľkým hriešnikom, no napriek tomu sa Ťa odvažuje nadovšetko milovať. Hľa, Pane, je už pravé poludnie; preto by som rád Teba a všetkých Tvojich učeníkov pozval k stolu, ak by som bol hoden, aby si vošiel pod strechu môjho domu! Ja a môj dom sme pre Teba príliš nečistí a hriešni, ale v mojej kuchyni sú pripravené čisté jedlá a nápoje. Ó, preukáž mne, úbohému hriešnikovi, tú milosť, aby som Ti čistými rukami smel dať sem priniesť tie jedlá!“146,2

Hovorím Ja: „Kisjona! Postav sa, pôjdem s tebou do tvojho domu a budem u teba obedovať! Tvoj dom postretla veľká spása – nie však kvôli tvojim hriechom, ale kvôli tvojej pravej láske a pokore, vďaka čomu sú ti všetky tvoje hriechy odpustené, akoby si nikdy nebol nezhrešil!“146,3

Nato sa colník Kisjona zdvihol a Ja som išiel s ním, spolu s mnohými učeníkmi, do jeho domu. Počtom viac ako sto ľudí tam našlo dobré pohostenie, a nechýbalo ani najlepšie víno.146,4

Okrem Mojich učeníkov tam však bolo zo všetkých miest Galiley a tiež Judska zhromaždených veľa ľudí, ktorí Ma odprevadili do Kisjonovho domu, a Kisjona im dal – keďže v dome už nemal miesto – doniesť von dostatok chleba a vína, keďže boli so Mnou.146,5

Samozrejme, pri takejto príležitosti nikdy nechýbali farizeji, ktorí Ma od Kafarnaumu všade nasledovali. Keď Ma títo zase videli spokojne a radostne jesť a piť, a ako som aj pri stole kajúcneho colníka – čo bolo Židmi považované za hrubý hriech – k nim priateľsky naťahoval ruku a nazýval ich Mojimi drahými priateľmi, to už bolo na farizejov a iných arci-Židov zase raz priveľa.146,6

Obzvlášť však farizejov a arci-Židov nahnevalo to, že som sa po stolovaní išiel s colníkmi, ruka v ruke, prejsť po peknej veľkej záhrade, ktorá ležala pri jazere, a k piatim, veľmi príjemným Kisjonovým dcéram, som sa správal skutočne zo srdca dobre a priateľsky, pretože boli naozaj naplnené tou najvnútornejšou láskou ku Mne. Dokonca som ich láskyplne nazýval „Mojimi drahými nevestami“, čo farizejom pripadalo byť hrozne hriešne! 146,7

Keď som až k večeru prijal pozvanie zostať tam cez noc, a nakoniec som Kisjonovi dobrovoľne povedal, že u neho pobudnem aspoň tri dni alebo možno aj viac, to bol u farizejov a arci-Židov už úplný koniec. „Takto teda,“ hovorili, „s takouto zberbou, s takýmito arci-hriešnikmi a colníkmi sa zaoberá, priateľsky s nimi je a pije, doslova sa spíja, a potom sa tu pekne premáva s najhriešnejšími dcérami toho arci-hriešnika, pekne sa k nim správa a nakoniec týmto arci-štetkám sladkými a nežnými slovami káže evanjelium Božie, namiesto toho, aby nám prikázal zmocniť sa ich a upáliť tieto beštie! To by bol teda pekný Mesiáš! Teraz, keď sa ho zmocnilo tých päť zmyselných neviestok, tu zostane Boh vie ako dlho!146,8

Poďme preč! Načo s ním budeme ďalej zostávať? Teraz už dobre vieme, ako to s ním je. Už sme s ním dosť dlhý čas a videl ho už niekto z nás modliť sa? Kto ho videl postiť sa? Šabat nedodržiava, najväčší arci-kacíri a pohania, Gréci a Rimania, colníci, arci-hriešnici a zmyselné, povoľné neviestky sú jeho priateľmi a jeho radosťou, a potom dobré jedlo a veľa pohárov toho najlepšieho vína!146,9

Jedným slovom, on nie je nič iné ako: po prvé, mazaný mág z Pytagorovej školy, ktorý vie, ako zapôsobiť! K tomu je dobrým rečníkom, čo mág aj musí byť, aby mohol svoje umenie ľahšie sprístupniť človeku. Neberie síce za to žiadne peniaze, ale je to niečo chvályhodné? Ó, to robia prvý rok všetci mágovia, aby tým dosiahli väčšiu slávu; keď ju už ale dosiahnu, potom už ani králi nemajú dosť pokladov, aby dokázali uspokojiť takýchto umelcov! 146,10

K čomu by ale tento potreboval peniaze? Jedla a pitia dostane zadarmo, koľko len chce – a iné nepotrebuje! K tomu je, po druhé, žráč, pijan a kamarát hriešnikov, a tak žije život podľa svojho gusta. A po tretie, nepotrebuje žiadneho Boha alebo Jeho zákony, lebo sa mu zdá, že je samotný Boh alebo prinajmenšom jeho syn, ktorého, s nám známou Máriou z Nazaretu, mal splodiť náš Boh Abraháma, Izáka a Jakoba. Kto z nás by bol taký hlúpy, aby na prvý pohľad neprekukol takýto novopečený, čisto pohanský kúzelnícky kúsok?!146,11

Stručne, teraz už vieme dosť a je najvyšší čas, aby sme sa od neho vzdialili, lebo nám ešte niečo vyvedie, a potom prepadneme diablovi, bez možnosti k záchrane! – Veď sa len pozrite, ako sa len pekne točí okolo tých piatich dcér toho odporného colníka, a ako ho tieto doslova zbožňujú! Stavím tisíc libier proti jednému statéru, že tento prorok a spasiteľ sa – ak zajtra príde do Jeruzalema – dôverne zoznámi a uzavrie sladké priateľstvo s kráľovnou všetkých neviestok, svetoznámou Máriou z Magdaly – a možno aj s Máriou a Martou z Betánie, ktoré vraj po Márii z Magdaly dostávajú od veľkých z Jeruzalema najviac návštev!“146,12

Iný, ktorý má trochu lepšie oči, hovorí prvému rečníkovi, ktorý je farizej: „Nemáš síce úplne nepravdu, keď však pomyslíš na takmer podobnú scénu v dome colníka Matúša, tam sme tiež takto súdili, no potom sme boli jeho múdrosťou natoľko porazení, že z tisíc bodov sme mu nevedeli oponovať ani v jednom! Čo ak sa do nás zase pustí?! Preberieš za nás všetkých zodpovednosť?“146,13

Hovorí prvý: „Čo vieš ty, to viem aj ja, lebo som to zažil rovnako ako ty. Určite si nájde kopec spôsobov, ako sa z toho vykrútiť – preto je rečník a hlavný mág. Tu nám však musí poradiť náš rozum, a ten nám teraz dobre radí a hovorí: ,Choďte odtiaľto, inak úplne prepadnete diablovi!‘ A túto radu rozumu hádam aj využijeme!? Alebo naozaj chceme prepadnúť diablovi? Nie, pre Boha! To nech je nám naveky cudzie, lebo náš otec je Abrahám, jeho otec je Boh, a tak sa nenechajme obalamutiť týmto mágom tak ako pohania!“ 146,14

Druhý opäť hovorí: „Ale jeho učenie je čisté a úplne vyhovuje prirodzenosti ľudí, a nikde nevidno nič diabolské! Nesúhlasím úplne s tvojím názorom, keďže sám Mojžiš učil v podstate to isté, čo tento Nazareťan. 146,15

Milovať Boha nadovšetko a blížneho brata ako seba samého, zlo neoplácať zlom, ale činiť nepriateľom dobro a žehnať tým, ktorí nás preklínajú, byť pritom pokorní a plní miernosti – z toho veru nevykúka nič diabolské!“ 146,16

Hovorí prvý: „Tebe určite nie, lebo ty už si diablov! Či nevieš, že diabol je práve vtedy najnebezpečnejší, keď sa objavuje vo svetelnom rúchu anjela?!“146,17

Hovorí druhý: „Ak takéto povedačky starých žien považuješ za vodítko svojho života, potom je s tebou škoda strácať slová! Kde je ten vôl a somár, ktorý by niekedy videl Satana v rúchu Božieho anjela a rozprával sa s ním? Veru, v tomto tomu mužovi krivdíš, aj so všetkými svojimi pritakávačmi!146,18

Nevieme o ňom nič zlého, zato však veľa dobrého a neslýchane zázračného. Prečo by sme ho teda mali hneď odsúdiť, keď vidíme, že aj s hriešnikmi vychádza tak ako so spravodlivými, má s nimi veľkú trpezlivosť a berie na nich veľké, láskyplné ohľady?“146,19

Čítať ďalej O titule