(Ján 2:18) Židia mu na to povedali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš činiť niečo také?“
Ako som takto prehováral k vystrašeným učeníkom, už ku Mne pristúpilo viacero Židov a hovorili Mi: „Teraz si učinil mocnú vec – ľudia aj dobytok sa pred tvojou rukou rozpŕchli ako plevy v búrke a nikto sa nevrátil, aby si pozbieral svoje rozhádzané peniaze! Kto si a aké znamenie (tým mysleli potvrdenie od cisára) nám môžeš ukázať, že také niečo môžeš robiť?! – Či nepoznáš oceľovú prísnosť zákonov, ktoré ťa môžu zničiť?!“14,1
(Ján 2:19) Ježiš im odpovedal: „Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.“
Ja hovorím: „Keby som ich nepoznal a obával sa ich, neurobil by som to. – Vy ale odo Mňa žiadate úradné potvrdenie, a Ja vám hovorím, že nič také nemám. Zborte ale tento chrám a na tretí deň tu bude zase stáť!“ 14,2
(Ján 2:20) Nato Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov bolo treba na postavenie tohto chrámu a Ty to chceš sám urobiť za tri dni?!“
(Ján 2:21) Nevedeli ale, že hovoril o chráme Svojho tela.
Po tomto Mojom rozhodnom vyhlásení začali Židia vytriešťať oči a nejaký čas nevedeli, ako zareagovať. Až po chvíli došlo jednému z nich, že stavba chrámu si vyžiadala plných 46 rokov a poskytla nepretržitú prácu mnohým tisícom rúk; preto podišiel tento historicky podkutý Žid ku Mne a hovorí: „Mladý muž! Uvedomuješ si, akú sprostosť si teraz povedal? Pozri, celých 46 rokov bolo treba na stavbu tohto chrámu a mnoho tisíc rúk sa pri nej muselo poriadne činiť, a ty to chceš sám, bez pomoci, zvládnuť za tri dni?! Ach, ach, ach, pekné vysvedčenie si si vystavil; a to ešte v chráme, kde by človek mal rozprávať obzvlášť rozumne!14,3
Tvoj predošlí skutok nás veľmi prekvapil, a tak sme sa začali, ako najstarší z Jeruzalema, radiť, z akej moci si vykonal tento veľmi chvályhodný čin, či svetskej alebo prorockej. A preto sme sa na to pýtali aj teba. A keby si nám múdrou rečou, ktorej dobre rozumieme, povedal, že si Bohom prebudený prorok a činíš tak z moci Božej, boli by sme ti to uverili. Ty si nám ale namiesto múdrej reči dal, napriek všetkým očakávaniam, jednu ťažko popísateľnú, bezbožnú, vystatovačnú a tupú odpoveď, v ktorej nie je ani za mak pravdy, a teraz v tebe vidíme len človeka, ktorý sa prinajlepšom v nejakej pohanskej škole naučil trochu mágie a chce sa tu v meste Dávidovom predvádzať, pričom si platený Rímom alebo potajomky farizejmi, kňazmi a levitmi tu stojacimi – lebo tí mali dnes vďaka tvojmu magickému aktu vynikajúcu chrámovú žatvu! Je nám všetkým veľmi ľúto, že sme sa v tebe tak zmýlili.“14,4
Nato Ja poviem: „Mne je tiež z celého srdca ľúto, že som musel zistiť, akí ste strašne slepí a hluchí! Lebo ten, kto je slepý, nič nevidí, a ten, kto je hluchý a nemý, nič nepočuje! Urobil som pred vašimi očami znamenie, aké predo Mnou nik neurobil, hovorím tú najúplnejšiu pravdu, a vy aj tak tvrdíte, že som buď hlúpy, v pohanskej mágii vyučený táraj, ktorý sa chce predvádzať, alebo som platený čarodej Rimanov, či bezcharakterný žoldnier chrámových kňazov. Och, aká urážlivá predstava! – Pozrite sa, tam stojí celkom početný dav, ktorý Ma nasleduje z Galiley! Spoznali Ma, hoci vy hovoríte, že Galilejčania sú tí najhorší a najbezbožnejší z celého židovského národa. Títo Ma ale napriek tomu spoznali a nasledujú Ma; ako je teda možné, že vy Ma nepoznávate?“14,5
Židia povedia: „Tiež sme ťa chceli spoznať, a preto sme sa ťa vypytovali, lebo nie sme slepí, ani hluchí, ako sa domnievaš. Ty si nám ale dal takú odpoveď, na základe ktorej prirodzený rozum nemôže vyvodiť iný záver ako ten, ktorý sme ti povedali priamo do očí! My máme dobrú vôľu – prečo to, ak si skutočne prorok, nevidíš? Sme muži cti z Jeruzalema a sme zámožní. Ak by si bol skutočný prorok, mal by si sa pri nás dobre. Ty ale nie si žiaden prorok, ale len obyčajný čarodej, ktorý znesväcuje chrám viac ako tí, ktorých si odtiaľ vyhnal!“14,6
Ja im poviem: „Choďte sa teda porozprávať s tými, ktorí prišli so Mnou; oni vám povedia, kto som!“14,7
Židia teda idú za učeníkmi a vypytujú sa ich; tí ale hovoria to, čo o Mne počuli pri Jordáne – Jánovo svedectvo – a čo po Mojom boku videli a zažili. Priznali ale tiež, že nechápu to, čo som povedal Židom.14,8
(Ján 2:22) Keď potom vstal z mŕtvych, rozpomenuli sa Jeho učeníci, že toto povedal, a uverili Písmu i Slovu, ktoré povedal Ježiš.
Lebo oni sami to pochopili až po troch rokoch, ako následok Môjho zázračného zmŕtvychvstania, a vtedy porozumeli aj Písmu, ktoré toto o Mne predpovedalo.14,9
Keď sa Židia toto všetko dozvedia od učeníkov, prídu zase naspäť ku Mne a hovoria: „Z toho, čo sme sa teraz dozvedeli od týchto Tvojich veľmi úprimných ľudí, sa zdá, že si zjavne ten zasľúbený! – Svedectvo Jána, ktorého poznáme, veľmi hovorí pre Teba a nemenej Tvoje skutky; ale Tvoja reč je k tomu v priamom protiklade. – Ako môže byť Mesiáš Bohom v skutkoch a hlupákom v rečiach?! – Vysvetli nám to a my všetci Ťa prijmeme a budeme Ťa vo všetkom podporovať!“14,10
Ja hovorím: „Čo Mi chcete dať, čo ste predtým nedostali od Môjho Otca, ktorý je na nebesiach? Ak ste to ale dostali, prečo teraz rozprávate, akoby ste to nedostali?! Čo Mi chcete dať, čo by už nebolo Moje?! Lebo čo je Otcove, to je aj Moje; lebo Ja a Otec nie sme dvaja, ale iba Jeden! Hovorím vám: Okrem samotnej vôle nie je vaše nič; všetko ostatné je Moje. Dajte Mi vašu vôľu v úprimnej láske vašich sŕdc a verte, že Ja a Otec sme Jedno, a dali ste Mi všetko, čo od vás môžem žiadať!“14,11
Židia povedia: „Urob teda pred nami znamenie a my uveríme, že si tým Zasľúbeným!“14,12
Ja hovorím: „Načo chcete znamenie? Och, vy skazené plemeno! Či neviete, že znamenie nikoho neprebúdza, ale len súdi?! Ja som vás ale neprišiel súdiť, ale aby ste získali večný život, ak vo Mňa vo svojich srdciach veríte! Je pravda, že bude ešte veľa znamení a mnohé z nich uvidíte – no tieto vás nielenže neoživia, ale vás na dlhý čas usmrtia.“14,13