Pristúpia ku Mne Matúš evanjelista a Ján, a povedia Mi: „Pane, tento skutok by predsa mal byť zaznamenaný, veď je až príliš nezvyčajný a božsky čistý!“ 134,1
Hovorím Ja: „Či som v Sychar nevykonal to isté; či som sa len pred pár dňami nepostaral o Môj dom rovnako, ako aj o dom Môjho učeníka Matúša? Aj to všetko ste chceli zapísať, ale Ja som to nedovolil, lebo mám k tomu tie najlepšie dôvody. Prečo by sa zrazu mala zapisovať vec, ktorá je rovnaká ako predošlé? Nechajte to na pokoji! Čo je nutné vykonať pre svet, viem najlepšie Ja sám, a preto vám aj poviem, čo a kedy sa má z nových skutkov zase zapísať! A na teba, Môj brat Ján, ešte dlho nepríde rad. 134,2
Teraz ale z vás, Moji drahí učeníci, vyberiem niekoľkých, ktorých sčasti už teraz vyšlem do miest Izraela, aby tam kázali o Kráľovstve Božom. (Matúš 10,1) Šimon Peter, ty si prvý; ty Andrej, Šimonov brat, si druhý; ty Jakob, syn Zebedejov, si tretí a ty, Ján, jeho brat, štvrtý (Matúš 10,2); Filip, ty si piaty; ty, Bartolomej, šiesty; ty, Tomáš, siedmy; a ty, colník Matúš, si ôsmy; ty Jakob, syn Alfejov, si deviaty a ty, Lebáš, ktorý sa tiež nazývaš Tadeáš (Matúš 10,3), si desiaty; ty, Šimon z Kány, si jedenásty a ty, Judáš Iškariotský, si dvanásty.134,3 (Matúš 10,4)
Vám dvanástim dávam moc vyháňať z ľudí nečistých duchov a liečiť rôzne neduhy a iné choroby. Všade máte ohlasovať Kráľovstvo Božie, ale o určitých mimoriadnych skutkoch máte mlčať!“134,4
Po tomto rozhodnutí sa Ma dvanásť vyvolených učeníkov pýta, kam sa teraz majú obrátiť, na ktorú cestu sa vydať a o čom by predovšetkým a hlavne mali rozprávať.134,5
Na túto otázku som im dal nasledujúcu rozsiahlu odpoveď, ktorá sa tým dvanástim síce príliš nepozdávala, a Moje poučenie plne využili až po Mojom odchode.134,6
To poučenie však bolo podané takým spôsobom, že sa vzťahovalo hlavne na čas po Mojom odchode, keď tí dvanásti, a ešte viac všetci šíritelia Môjho učenia v tom čase, prvýkrát zažili to, čo som ohlásil tým dvanástim. 134,7
Kým však prejdem k rozsiahlemu poučeniu tých dvanástich, musím pre presnejšie porozumenie celku spomenúť, že evanjeliá – ako Matúšovo, tak aj Jánovo – ako sú publikované v dnešných časoch v rôznych jazykoch, sú len výňatkami z pôvodných evanjelií, a preto ani zďaleka neobsahujú všetko to, čo Matúš a Ján zapísali. Tu a tam sa objavuje malý dodatok neskorších zberateľov a prepisovateľov, ktorý zjavne mohol byť doplnený len neskôr, ako napríklad tu, v Matúšovi, kapitola 10, verš 4, stojí pri dvanástom apoštolovi, Judášovi Iškariotskom, dodatok, ktorý uvádza: „ktorý ho potom zradil.“ O tom ale v čase tejto voľby Matúš, ktorý svoje evanjelium písal v Mojej prítomnosti, nevedel vôbec nič, a preto tam taký dodatok nemohol vložiť; to urobil až neskôr jeden prepisovateľ.134,8
Hebrejské, ako aj grécke biblie preto vždy predchádza poznámka: „Evanjelium podľa Matúša“, „podľa Jána“ atď.134,9
Nech sa preto nikto nepohoršuje, keď pri čítaní Matúša a Jána narazí tu a tam na podobné miesta, ktoré samotný evanjelista v čase, keď zapisoval evanjelium, nemohol zaznamenať, keďže uvedená skutočnosť sa odohrala až neskôr. Tu bude ale znovu všetko podané v najprísnejšom poriadku, a aby ohľadom času nemali rozumári scestné poznámky, uviedol som tu, na najvhodnejšom mieste, tieto okolnosti.134,10
Avšak rovnako ako v prechádzajúcich častiach tohto zjavenia, tu a tam budú uvádzané vysvetľujúce vsuvky, čo je o to potrebnejšie, že pri prepisovaní mnoho dôležitých vecí nebolo zaznamenaných úplne správne a veľa z toho, čo sa prepisovateľovi javilo ako málo autentické, bolo úplne vypustené. Lebo v tých časoch existovalo množstvo záznamov, sčasti od očitých svedkov, sčasti len z počutia, a pre poctivých prepisovateľov to preto bolo veľmi ťažké, pridržiavať sa vždy verne len plnej pravdy.134,11
A tak sú tie dve evanjeliá, podľa Matúša a podľa Jána, až na niektoré drobnosti väčšinou čisté.134,12
Zo strany kritického rozumu by iste bolo možné sa opýtať: „Kam sa podel samotný originál? Nie je už dostupný nikde na Zemi? Bolo by bývalo pre Boha nemožné – s ohľadom na vtedajšie množstvo ľudí oživených a preniknutých Duchom Svätým – opätovne priniesť na denné svetlo presnú kópiu pôvodného evanjelia?“134,13
K tomu ako odpoveď poslúži nasledujúce: Originály boli odstránené z toho veľmi jednoduchého dôvodu, aby sa v krátkom čase takéto relikvie nestali predmetom modlárstva. To sa síce teraz deje aj s nepravými a falšovanými relikviami, hoci všetko také je Mojím pravdivým a čistým učením prísne zakázané, s vážnym varovaním pred kvasom farizejov. Zoberte si ale potom takú historicky overenú pravú relikviu! Hovorím vám, že s takým by sa páchalo oveľa viac modlárstva ako s takzvaným svätým hrobom v Jeruzaleme, na ktorom, okrem lokality, nie je pravé ani jedno zrnko piesku. 134,14
Čo sa ale týka druhej otázky; duch, ktorý bol obsiahnutý v origináloch, je plne zachovaný aj v prepisoch; a na písmenách aj tak nezáleží – iba na jednom a tom istom duchu. Alebo snáď existuje v Duchu Božom nejaký rozdiel (t.j. nutne len v Ňom samotnom, keďže je iba jeden Duch Boží), keď ako jeden a ten istý Boh už na samotnej tejto Zemi pôsobí v rôznorodých, navzájom si nepodobných formách, a ešte v omnoho rozmanitejších na Slnku? Vidíte, a predsa je to jeden a ten istý Duch Svätý!134,15
Tak je to aj v prípade prepisov Môjho Slova. Aj keď navonok vyzerajú nepodobne, vo vnútri sú aj tak naplnené jedným a tým istým duchom a nič viac nie je potrebné!134,16
Vezmime si k tomu ako extrémny príklad náboženstvá cudzích národov, ako napríklad Turkov, Pársov, Geberov, Hindov, Číňanov a Japoncov! Ako veľmi sa odlišujú od náboženstva, ktoré som dal deťom z nebies všetkých nebies, a predsa aj v nich vládne – aj keď omnoho hlbšie ukrytý – rovnaký Duch Boží! 134,17
Že sa v tejto, často veľmi hrubej a zvetralej kôre – ktorá je, žiaľ, mnohými považovaná za samotný strom – nachádza všelijaká háveď, rôzne červy a hmyz, ktoré berú svoju zlú výživu len z kôry, to ľahko pochopí každý, kto sa čo len trochu rozumie podstate veci. Keďže však kôra vyrastá zo živého stromu a nie živý strom z kôry, má v sebe kôra tiež niečo zo života stromu, a je preto pochopiteľné, že v nej a z nej tak veľa červov a hmyzu berie svoje živobytie, aj keď len vonkajšie a pominuteľné. 134,18
Vojny, prenasledovanie a ničenie sa odohrávajú len na úbohej a na život chudobnej kôre, zatiaľ čo drevo živého stromu zostáva čerstvé a zdravé. Žiadne živé drevo sa preto nezaoberá tým, čo sa deje v kôre, ktoré je vlastne mŕtva; lebo keď sa vezme drevo, kôra sa zahodí.134,19
Táto vsuvka bola potrebná, aby sa nasledujúce dalo ľahšie a dôkladnejšie pochopiť. A keďže pre túto chvíľu už nevyvstávajú žiadne pochybnosti, môžeme sa teraz spokojne vrátiť k hlavnej veci.134,20