Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

135 – Príhovor colníka Matúša k jeho spoluapoštolom. Pánove pokyny ku správaniu sa Jeho misionárov.

Keď som takto zvolil dvanástich učeníkov za Mojich poslov a pripravovateľov, udelil im priložením Mojich rúk všemožnú moc a stručne ich poučil, čo majú robiť, všetkých dvanásť Ma aj tak naliehavo prosilo, aby som im dal podrobný návod, čo majú robiť, čo a ako majú hovoriť a učiť, ako sa majú správať, a čo ich tu a tam čaká. Lebo všetci z nich mali nezanedbateľný strach z mnohých farizejov a zákonníkov.135,1

Jeden z nich, colník Matúš, bol trochu odvážnejší a na rôzne námietky vznesené dvanástimi povedal: „Ále čo, ja som Grék, mne len tak ľahko nemôžu niečo urobiť! K tomu mám zdravý jazyk a dve veľmi mocné ruky, a navyše som podľa rukolapných dokumentov rímskym občanom, na ktorého sa žiaden drzý Žid nesmie odvážiť vztiahnuť ruku, a tak sa s nimi, aspoň navonok, nejako vysporiadam; pred skrytými a zákernými úkladmi ma ale ochráni všemocný duch nášho Pána a Majstra, a tak som dostatočne vyzbrojený aj proti tým najzákernejším nepriateľom, a preto sa nebojím ani celého pekla! Vy ste ale z najväčšej časti Galilejci, teda skoro ako nepriatelia chrámu, a to viac Gréci ako Židia – čoho by ste sa teda za takých okolností mali báť? Celkovo musíme byť naplnený odvahou, keď sa jedná o vykonávanie takých nekonečne veľkých a posvätných vecí! Nech sa aj Zem rozpadne v trosky – pravý muž musí, pohŕdajúc smrťou, zostať stáť aj na troskách a neohýbať sa ako rákosie! – Ja som však tiež za vyčerpávajúce a plné poučenie pred touto veľkou a svätou vecou; lebo musíme poriadne vedieť, čo máme robiť a čo hovoriť!“135,2

Po tomto energickom príhovore colníka Matúša nabrali všetci viac odvahy a začali ich priam svrbieť plecia, akoby odtiaľ radšej odleteli, namiesto toho, aby kráčali.135,3

Nato som sa postavil medzi nich a povedal im: „Teraz sa sústreďte v duchu – všetko vám teraz poviem a neodopriem vám ničoho, čo je vám treba vedieť. 135,4

Pri tomto prvom vyslaní síce nezažijete všetko, čo vám teraz poviem, ale potom ako telesne odídem z tejto Zeme do Mojich nebies, aby som v dome Môjho Otca pre vás pripravil večné príbytky, potom zažijete všetko to, čo vám teraz odhalím pre súčasnosť, ako aj pre celú budúcnosť. Dávajte preto dobrý pozor a pochopte, čo je pre terajšok a čo na neskôr!135,5

Avšak to, čo vám teraz poviem, zažijú viac alebo menej všetci, ktorí budú vo vašich stopách plne kráčať v Mojom mene. Ale ty, pisár Matúš, máš, rovnako ako na Garizim, zapísať všetko, čo teraz vyslovia Moje ústa, lebo pre svet to nesmie byť stratené, ale má to proti nemu poslúžiť ako ostré svedectvo!“135,6

Pisár Matúš sa pripraví na písanie a ja prehovorím k dvanástim: 135,7

„V prvom rade nekráčajte po cestách pohanov! To znamená:135,8

Nevychádzajte, ako pohania, so silou, a tiež sa vyhýbajte ľuďom, o ktorých je známe, že sú spustnutí; lebo Kráľovstvo Božie nemáte zvestovať psom a sviniam. Lebo sviňa zostáva sviňou, a pes sa vždy vracia naspäť k tomu, čo vyvrhol. Toto tým chcem povedať, keď vám radím, aby ste nekráčali cestami pohanov.135,9

Takisto nechoďte do miest Samaritánov! Prečo? Tých už mám na vašej strane a pod dohľadom jedného apoštola; a tiež vás, po prvé, nepotrebujú, a po druhé by ste boli o to horšie prijatí Židmi, keby sa dozvedeli, že niečo máte s ich najnenávidenejšími nepriateľmi. (Matúš 10,5) Ale za stratenými ovcami z domu Izraela choďte všade s odvahou!135,10 (Matúš 10,6)

Keď k nim prídete, kážte im, a povedzte a ukážte im zrozumiteľným spôsobom, ako sa teraz priblížilo Božie Kráľovstvo! (Matúš 10,7) A ak vás budú počúvať a prijmú vašu kázeň, potom vyliečte chorých, očistite posadnutých, prebuďte ich mŕtvych – tam, kde je to nutné, a ako vám to ukáže duch, aj telesne, avšak všade a predovšetkým duchovne! – (Poznámka: Toto Matúš nezapísal, lebo pod pokynom prebúdzania mŕtvych sa má aj tak rozumieť najmä duchovné prebúdzanie.)135,11

Vyháňajte diabla a chráňte sa pred jeho možným návratom! Ale predovšetkým si zapamätajte, že si za to nenecháte od nikoho platiť! Lebo odo Mňa ste to dostali zadarmo a rovnako to máte v Mojom mene dávať ďalej!“ (Matúš 10,8) – Tento dodatok bol určený hlavne Judášovi Iškariotskému, ktorý si už potichu pre seba začal počítať, koľko si za každú poskytnutú pomoc nechá zaplatiť. Obzvlášť za vzkriesenie mŕtveho človeka, na ktorom nejakému veľmi bohatému človeku nesmierne záležalo, chcel žiadať tisíc libier! Keďže som až príliš rýchlo postrehol takéto počty v zradcovom srdci, hneď som aj pridal uvedený dodatok, na čo dotknutý zareagoval dosť kyslým výrazom tváre, čo neušlo oproti stojacemu Tomášovi, ktorý si neodpustil komentár: „No, no, ty teraz robíš grimasy ako niekto, kto chcel žiadať úžernícke úroky, ale súd mu urobil škrt cez rozpočet hrubý ako ruka!“135,12

Hovorí Judáš: „To sa ťa len málo týka, aké grimasy robím! Nakoniec ti budem musieť skladať účty ešte aj za moje grimasy?! Ja som teraz rovnako dobre povolaný a vyvolený ako ty, prečo ma teda v jednom kuse koriguješ?“ 135,13

Hovorí Tomáš: „Ja ťa nekorigujem; ale občasná otázka pri určitej príležitosti je, dúfam, povolená? Prečo si sa netváril tak kyslo predtým, keď nám Pán udelil všemožné zázračné sily a ukázal nám, ako ich môžeme a máme používať? Keď ale Pán povedal, že to máme robiť zadarmo, hneď si sa začal tváriť kyslo – tak prečo potom? Dostal si azda kŕč, že sa tvoje líca a čelo tak kyslo zmraštili? Hovor otvorene, ak sa odvážiš!“ 135,14

Hovorí Mi Judáš: „Pane, nemôžeš ho aspoň raz pokarhať – ja som stále vystavený napospas jeho poznámkam, ktoré ma časom vážne musia uraziť!“ 135,15

Hovorím Ja: „Priateľu! Ak niekto obviní nevinného z hriechu, ten sa na tom vo svojom srdci zasmeje, lebo to ho hneď aj zbavuje všetkej viny. Keď niekto nejakého človeka, hoci aj náhodne, obviní z niečoho, z čoho je ten človek skutočne vinný – povedz mi, bude sa na tom ten človek vo svojom srdci tiež smiať? Ó, nie! Hovorím ti: Ten človek sa vo svojom srdci bude zlostiť na toho, kto ho náhodne obvinil a nikdy nebude jeho priateľom! Preto si z toho nič nerob, inak sa nakoniec sám prezradíš!“ 135,16

Keď Judáš začuje tieto slová, hneď vystrúha ten najpriateľskejší výraz tváre, len aby sa v niečom neukázal ako vinný! No Tomáš mu povie: „Och, ty líška, ja ťa poznám, mňa neprekabátiš!“135,17

Šimon z Kány sa však pýta: „Pane, čo máme robiť, keď nám niekto za vyliečenie bude núkať zlato, striebro alebo razený bronz? Ani to nemáme prijať? Je veľa chudobných, ktorým by sme s takými peniazmi mohli dobre pomôcť!“ K tomu sa Judáš hneď vyjadrí pochvalne, bez toho, že by sa ho niekto pýtal: „Áno, áno, presne to som mal na mysli! Ak by nám niekto chcel za poskytnutú pomoc takpovediac nanútiť zlato, striebro alebo aj bronz, potom by sme ho na účel, ktorý spomenul Šimon z Kány, snáď mali prijať!?“ 135,18

Hovorím Ja: „Ani vtedy nie, bratia Moji! Hovorím vám: Nemáte vo svojich opaskoch nosiť ani zlato, ani striebro, ani bronz, veď pravý robotník je aj bez toho hoden svojho jedla! (Matúš 10,9) Kto ale nechce pracovať, hoci má k tomu silu, ten ani nemá byť nakŕmený! Lebo stojí napísané: ,V pote tváre budeš pracovať na svoj chlieb!‘ Ale žeby si mal lenivec obstarať svoju stravu tým, že bude žobrať zlato, striebro a bronz, to nestojí napísané nikde! Slabých, starých a postihnutých však podľa zákona aj tak musí vydržiavať celá obec a plne sa o nich postarať.135,19

No čoskoro aj tak prídu časy, kedy zlato, striebro a bronz budú vládnuť ľuďom a určovať ich hodnotu pred svetom. Budú to ale zlé časy, keď svetlo viery vyhasne a láska k blížnemu bude tvrdá a chladná ako kov! 135,20

Preto si na cestu nemáte brať cestovnú tašku, ani dva plášte, ani pútnickú palicu! Lebo, ako som už povedal, pravý robotník je aj bez toho hoden svojho jedla!“135,21 (Matúš 10,10)

Čítať ďalej O titule