Bola to ale veľká bieda, vidieť pod všemožným tlakom trpiacich ľudí, obzvlášť na trhoch a v dedinkách. Fyzicky a psychicky boli sklesnutí a zbedačení ako ovce bez pastiera medzi vlkmi. (Matúš 9,36) Keďže sa Ma veľmi dotýkal tento zlomený stav chudobných ľudí, prehovoril som tak, ako v Sychar pri studni: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo! (Matúš 9,37) Proste preto Pána, aby na svoju žatvu poslal robotníkov! Lebo títo chudobní sú zrelí pre Kráľovstvo Božie a pole, na ktorom stoja, je veľké. Túžia a dychtia po svetle, pravde a vykúpení! Ale robotníci, tí robotníci! Kde sú?!“132,1 (Matúš 9,38)
Hovoria učeníci: „Pane, ak nás považuješ za schopných, nemohli by sme sa rozdeliť a zobrať si každý jedno mesto a jeden trh?“ Hovorím Ja: „Práve sme na ceste do tej najchudobnejšej dediny. Keď dorazíme do dediny, vyberiem z vás tých najschopnejších a najsilnejších, vyšlem vás do mnohých oblastí a mestečiek, a vy budete robiť to všetko, čo som pred vami robil a robím Ja. Teraz sa ale ponáhľajme do dediny!“132,2
O necelú polhodinu sme došli do dedinky, a našli sme tam skutočne neopísateľnú biedu. Rodičia a deti tam chodili doslova nahí a svoje prirodzenie si z núdze zakrývali lístím. Keď nás ľudia videli prichádzať, ponáhľali sa všetci, veľkí aj malí, mladí aj starí, nám naproti a prosili nás o almužnu, lebo bola medzi nimi veľká núdza. Deti plakali a ruky si držali na bruškách. Boli totiž veľmi hladné, keďže nič nejedli už celé dva dni a rodičia si zúfali – sčasti kvôli vlastnému súženiu hladom a ešte viac kvôli detičkám prosiacich o chlieb a mlieko.132,3
Peter, ktorého tento pohľad veľmi zasiahol, sa jedného počestne vyzerajúceho starého muža opýtal: „Priateľu, kto z vás urobil takýchto bedárov? Ako ste sa dostali do tohto stavu? Bol tu nepriateľ a o všetko vás okradol a tiež, ako vidím, hanebne poničil vaše domy? Lebo vidím len steny, nad ktorými nie sú žiadne strechy a podkrovia a vaše, mne známe sýpky, ležia v troskách. Ako? Ako k tomu došlo?“132,4
Muž, ktorého sa pýtal, odpovedal plačlivým hlasom: „Ó, vy milí a istotne dobrí ľudia! To spôsobila nezmerná tvrdosť a chamtivosť vazalského kráľa Herodesa! Jeho otec bol Satanovou ľavou rukou – a on je jeho pravicou. Nedokázali sme vyzbierať požadované dane, ktoré od nás žiadal pred desiatimi dňami; jeho výbercovia nám dali termín šesť dní. Čo je ale šesť dní? Za ten čas skonzumovali výbercovia takmer všetky naše lepšie zásoby a na siedmy deň – keďže sme nedokázali zaplatiť požadovanú neúnosnú daň – zobrali všetko, čo sme mali, a v tejto najväčšej biede nám ledva nechali tento úbohý život! Ó, priateľu, to je tvrdé, nekonečne tvrdé. Ak nám nepomôže Boh, ešte dnes umrieme od hladu, aj s našimi deťmi! Pomôžte nám, ako viete! Keby nás zlí Herodesovi služobníci neošklbali až na kožu, mohli by sme aspoň žobrať; ale kam môžeme ísť v takomto stave? Pre naše deti je to každým smerom ďaleko a my sme, ako vidíte, takí nahí ako v matkinom lone. Bože, ó Bože, prečo sme práve my museli dopadnúť tak biedne? Ktoré všetky naše hriechy nám potom pred Tebou, ó Jehova, privodili takýto trest?“132,5
Tu Ja pristúpim k starému mužovi a hovorím: „Priateľu! To neprivodili vaše hriechy, ktoré sú pred Bohom tie najmenšie v Izraeli, ale spôsobila to Božia láska!132,6
Boli ste síce najčistejší v celom Izraeli, no k vašim dušiam sa predsa ešte prichytávali mnohé svetské túžby. Avšak Boh, ktorý vás miloval, to videl a chcel vás naraz oslobodiť od všetkého sveta, aby ste sa stali plne schopnými prijať milosť vášho Otca na nebesiach. To sa teraz stalo a vy ste teraz na všetky časy pred Herodesom v bezpečí. Od tých, kde jeho chamtivosť dopustí úplné ožobračenie, od tých dane nikdy nevymáha, lebo poddaní, z ktorých sa stali žobráci, sú vymazaní z daňovej knihy.132,7
A vidíte, teraz ste sa jednou ranou oslobodili od všetkého sveta! To je pre vás to najväčšie Božie dobrodenie a teraz sa môžete s plnou vážnosťou začať starať čisto o svoje duše.132,8
Ale hovorím vám: V budúcnosti nestavajte žiadne bohato vyzerajúce domy – zriaďte si len skromné chatrče a nikto už od vás nikdy nebude žiadať dane, okrem jediného oprávneného – rímskeho kráľa, a ten žiada len dve až tri percentá. Ak niečo máte, môžete prispieť; ak nie, nemusíte dať nič. K tomu si ešte viac povieme neskôr.132,9
Teraz ale choďte do svojich domov bez striech – nájdete tam jedlo a oblečenie! Posilnite sa, zaodejte sa, príďte naspäť a potom s vami prejdem ďalšie veci!“132,10