Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

131 – Vyliečenie posadnutého hluchonemého.

Ledva títo dvaja odišli z domu, a iní, ktorí len teraz prišli, doviedli jedného, ktorý bol súčasne nemý a posadnutý. (Matúš 9,32) Prišlo ale aj viacero farizejov a zákonníkov, ktorých sme pred dvoma dňami nechali za sebou v dome Matúša, aby sa pozreli, čo budem doma robiť a kam sa potom obrátim. Pred domom stretli oboch slepých, ktorí im hneď povedali, že sa chystá vyliečenie jedného nemého a posadnutého; o sebe však nehovorili nič, lebo mali vo svojich srdciach ešte stále veľa strachu.^131,1

Farizeji sa však po tejto správe ponáhľali, aby náhodou niečo nezmeškali. Keď vstúpili do miestnosti, spoznali toho posadnutého, ktorý bol nemý a povedali: „Och, tohto už dávno poznáme! Keď sa jeho diabol rozdivočí, potom vyvracia stromy a žiadna stena alebo reťaz pre neho nie je dosť silná. V ohni nezhorí a beda rybám, keď vojde do vody. Najlepšie na ňom je to, že je nemý a hluchý; lebo keby dokázal počuť a rozprávať, žiadna bytosť na Zemi by si pred ním nebola istá. Och, to je jeden hrozný človek! Pred ním uteká všetko – aj tie najdravšie zvieratá unikajú z jeho blízkosti. A tohto, že vylieči? Toho môže vyliečiť len vládca všetkých diablov!“^131,2

Hovorím Ja: „A predsa ho vyliečim, aby ste konečne raz mohli vidieť, že Božiu moc musia poslúchať všetky bytosti!“^131,3

Tu som napriamil ruku nad posadnutým a prehovoril: „Vyjdi z tohto človeka, ty nečistý, zlý duch!“ Tu duch vykríkol: „Kam mám ísť?“ Hovorím Ja: „Tam, kde je more najhlbšie, ťa očakáva príšera!“ Zlý duch ešte raz vykríkol, a hneď z človeka vyšiel.^131,4

Ten človek však hneď nadobudol priateľský výzor, plný vďačnosti začal rozprávať, každému odpovedal tými najjemnejšími slovami, a všetci sa tak presvedčili, že úplne stratil aj svoju hluchonemosť.^131,5

No učeníci a všetok ľud, ktorý tam bol, sa začal nadovšetko diviť a hovorili: „Veru, toto už presahuje všetky medze! O takom niečom ešte v Izraeli nikto nepočul! (Matúš 9,33) Skrotenie vetra a búrky tu už boli, aj keď v menšom meradle; zdanlivo mŕtvi už tiež boli oživení, skaly museli vydať vodu a na prosbu Mojžiša prišla manna z nebies, aj keď nič z toho nedosahovalo najvyšší stupeň dokonalosti.^131,6

Keď Šalamún staval chrám a celý jeden mesiac nechcel žiaden denný robotník prepožičať na prácu svoje ruky, prosil Boha o robotníkov, a čoskoro prišlo veľké množstvo mladíkov, ponúkli kráľovi svoje služby a Šalamún ich prijal a mesiac spolu s nimi pracoval, ako hlása naša tradícia.^131,7

Stručne, od Abraháma sa toho udialo veľa zázračného, ale tomuto zázračnému skutku, čo Boh žije a vládne na nebi i na Zemi, niet rovného!“ ^131,8

Tieto prejavy údivu farizejov veľmi nazlostili; už svoj hnev nedokázali v sebe potlačiť, a tak prehovorili k ľuďom: „Ako len môžete byť takí slepí hlupáci! Či sme vám rovno pri našom vstupe do miestnosti nahlas nepovedali, kto dokáže ovládnuť takého posadnutého? Povedali sme vám, že to dokáže jedine vládca všetkých diablov! On síce posadnutého vyliečil, ale ako?! Cez najvyššieho diabla vyhnal diabla z tohto človeka!“^131,9 (Matúš 9,34)

Keď Mi farizeji pred ľuďmi a teraz aj v prítomnosti rímskeho veliteľa Kornélia vystavili takéto vysvedčenie, to len bolo! Veliteľ, úplne zhrozený z takýchto výrokov, zahrmel rozsudok nad farizejmi a zákonníkmi: „Ešte dnes bude vaším údelom kríž! Ja vás naučím rozdielu medzi Bohom a diablom!“ ^131,10

Keď farizeji začuli takéto zahrmenie, začali strašne kvíliť a zúfať si. Ľud sa ale radoval a hovoril: „Ach! Teraz ste našli toho pravého, ktorý z vás vyženie diabla! Tak vám treba! Lebo vy sami sa úplne vyrovnáte vládcovi všetkých diablov; vy stále bojujete tak, ako on kedysi bojoval s archanjelom Michaelom o telo Mojžiša, to jest o mŕtvu hmotu jeho učenia a prenasledujete kliatbou, ohňom a mečom všetko, čo len trochu zaváňa niečím duchovným! Preto ste to vy, kto vždy pôsobí s pomocou diabla a prepožičiavate svoje ruky starého lživému duchovi! Preto je veliteľov rozsudok nad vami, Satanovými sluhami, úplne spravodlivý, a v našich srdciach niet pre vás žiadneho súcitu!“^131,11

Tu pristúpi k farizejom colník Matúš a hovorí: „Je to asi štvrtý deň, odkedy Majster Ježiš, práve na predošlý šabat, oslobodil starého brata mojej matky od dny; a čo všetko vám vtedy bolo povedané z najhlbších hlbín najdokonalejšej Pravdy?! Deti to takmer dokázali uchopiť do rúk a ukazovali na vás prstami – Majster sám k vám prehovoril tak pravdivo a múdro, že ste sa tomu sami museli diviť a donútilo vás to pýtať sa, odkiaľ prišiel k takej múdrosti. Ale ani Jeho nanajvýš duchaplné a poučné odpovede, ani Jeho neslýchané skutky, neboli schopné otvoriť vaše oči.^131,12

Keď takéto skutky a takéto učenie nie sú schopné otvoriť vám oči a popri tom len narastá zúrivosť a pomstychtivosť vo vašich zlých srdciach, povedzte, čo vám ešte chýba k dokonalému diablovi? Áno, hovorím vám, ako som vám už hovoril, že ste takí zlí ako všetci diabli dohromady, a preto je pred Bohom a všetkými lepšími ľuďmi správne a spravodlivé, že vás vyhubia ako krvilačné beštie!^131,13

Ja som určite hlboko cítiaci a nadovšetko dobrosrdečný človek a kvôli tejto citlivosti nedokážem zabiť ani muchu alebo rozmliaždiť červa, ale vám by som sám dokázal zoťať hlavy bez toho, aby som mal z toho zlý pocit. Chválim preto veliteľa Kornélia, že vás odsúdil na popravu.“^131,14

Keď farizeji vo svojej veľkej úzkosti videli, že nikto s nimi nemá zľutovanie a nechce sa za nich prihovoriť u veliteľa, ktorý bol držiteľom rímskeho, zvyčajne neúprosného Jus gladii ⁵³ nad celou Galileou, padlo ich všetkých tridsať pred veliteľom na zem, tvrdiac, že to predtým voči Ježišovi nemysleli tak zle, ako to bolo pochopené; vraj tým mysleli a chceli len ostrejším spôsobom zdôrazniť, ako zjavná Božia sila v Ježišovi, Majstrovi majstrov, dokáže a musí donútiť k službe aj najvyššieho zo všetkých diablov, ak je to nutné; lebo pre ľudstvo by bolo veľmi smutné, keby Boh nemal nad diablom žiadnu moc. Avšak v Ježišovi – o čom teraz vôbec nie je možné pochybovať – pôsobí taká zjavná najvyššia Božia moc a sila, že musí vládnuť ako nad všetkými diablami, tak aj nad všetkými anjelmi, a vie ich neúprosne donútiť k najprísnejšej poslušnosti! „Týmto vyhlásením, že vyháňa diabla cez ich vládcu, sme len chceli naznačiť, že Jeho Božia sila siaha nado všetko, čo je na nebi, na Zemi a pod Zemou. Keďže sme tým vyhlásením mysleli len toto a nič iné – za čo si nás odsúdil na smrť – ako je možné, že ty, vysoký rímsky vládca, si nad nami mohol vysloviť takýto rozsudok? Prosíme ťa preto, v mene božského Majstra Ježiša, aby si svoj vyslovený rozsudok čo najmilostivejšie odvolal!“^131,15

Hovorí veliteľ: „Ak sa Ježiš, Majster, za vás prihovorí, zoberiem svoje slovo naspäť, ale ak bude mlčať, umriete bez ďalších rečí ešte dnes! Lebo vo vaše slová nemám žiadnu vieru, keďže zmysel vo vašich srdciach je iný ako ten, čo vyslovujú vaše ústa!“^131,16

Po týchto slovách veliteľa sa všetci nahrnú ku Mne a vykrikujú: „Ó Ježiš, ty dobrý Majster, prosíme ťa, zachráň a osloboď nás! Žiadaj od nás rukojemníkov, ak nám nechceš uveriť, že ti odteraz nebudeme klásť do cesty žiadne prekážky! Lebo teraz sme všetci viac ako presvedčení, že si ten najčistejší posol Boha pre nás, Jeho, žiaľ, mnohostranne skazené deti! Ó Ježiš, nenechaj našu prosbu nevypočutú!“^131,17

Hovorím Ja: „Choďte teda v pokoji domov! Dávajte si však pozor, aby ste nepodnikli niečo horšie, lebo potom by som vám už nikdy nepovedal: ,Choďte v pokoji domov!‘“^131,18

Všetko Mi odprisahali a veliteľ povedal: „Keď vám dal pokoj On, dávam vám ho aj ja a odvolávam nateraz rozsudok; ale beda vám, ak sa o vás dozviem hoci aj nejakú maličkosť!“^131,19

Farizeji preveľmi ďakovali Mne a veliteľovi, náhlivo odišli z domu a starostlivo mlčali, lebo všetci sa Kornélia nesmierne báli. No vo svojich srdciach o to bezuzdnejšie snovali, ako Ma zničia a ako by sa mohli pomstiť veliteľovi, no aj tak sa museli, keďže sa im k tomu nenaskytla žiadna príležitosť, pekne tváriť, lebo na tom záviselo ich bytie a nebytie. Pre Moju vec to však bolo dobré, lebo teraz som mohol značný čas, skoro až do neskorej jesene, v mestách a na trhoch po celej Galilei nerušene zvestovať evanjelium Kráľovstva Božieho a popri tom liečiť rôzne neduhy a choroby ľudu.^131,20 (Matúš 9,35)