Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

128 – Uzdravenie inej krvácajúcej ženy. Evanjelisti Marek a Lukáš. Pán v dome veliteľa Kornélia. Prebudenie Kornéliovej dcéry.

A teraz ďalej v príbehu evanjelia!128,1

Keď sme odišli z Matúšovho domu, už dosť neskoro poobede, a nachádzali sme sa na polceste do Kafarnaumu, prišla tam, taktiež odzadu, za Mnou sa náhliaca žena, ktorá, ako už predtým iná grécka žena, trpela dvanásť rokov krvavým výtokom, a nikto jej nevedel pomôcť. Táto žena, ktorá sa to dozvedela od tej Grékyne, sa len dotkla lemu Môjho rúcha (Matúš 9,20) a v okamihu bola zdravá. Lebo po naliehaní jej najvnútornejšieho citu si povedala: „Keď sa len dotknem lemu Jeho rúcha, uzdravím sa!“ (Matúš 9,21) A tak sa to aj v okamihu odohralo, podľa toho, ako uverila. A hneď aj pocítila, že dôveryplným dotykom Môjho rúcha sa prameň jej dvanásťročného utrpenia zapečatil.128,2

Ja som sa však otočil a prehovoril k žene: „Buď pokojná, dcéra Moja, tvoja viera ti pomohla! Choď v pokoji!“ A žena odišla domov, s mnohými slzami vďaky a radosti, a odvtedy zostala zdravá.128,3 (Matúš 9,22)

Táto žena nebola Grékyňa, ale Židovka; no jej príbytok bol neďaleko od gréckeho osídlenia; často za Grékmi chodila a veľa sa od nich dozvedela, tiež o uzdravení predošlej Grékyne, ktorú neskôr spomenuli Marek, a maliar a básnik Lukáš, kvôli čomu boli tie dve veľmi podobné udalosti považované za jednu a tú istú, a to aj tými najučenejšími teozofmi, čo však vôbec nie je v súlade s úplnou pravdou, a pochybovačom to len nahnalo vodu na mlyn.128,4

A pisár Matúš sa Ma hneď opýtal, či má zaznamenať aj tento skutok, a ktoré z tohto dňa zapísať.128,5

A Ja som mu povedal: „Mal by si zapísať všetko, čo sa dnes udialo, okrem zaopatrenia domu tvojho menovca, a tiež nie tie mnohé reči, ktoré pri tom odzneli. Zakrátko, ešte dnes, pôjdeme naspäť domov a zajtra budeme mať dosť času rozhodnúť, čo z dnešného dňa by malo byť zapísané.128,6

S tým bol pisár Matúš plne spokojný a čoskoro sme aj dorazili do domu veliteľa a tam sme sa hneď odobrali do sály, kde na posteli, ozdobenej podľa rímskych zvyklostí, ležala zosnulá dcéra.128,7

No bolo tam veľa vypiskovačov a iných rámusičov, lebo bolo zvykom robiť okolo zosnulého veľký hluk, aby sa buď opäť prebudil, alebo, ak to už nebolo možné – podľa bežného slepého názoru väčšiny pohanov, ktorí tu prevažne boli – aby vyplašili vyslancov kniežaťa pekla, Pluta.128,8

Ale keď som s učeníkmi vstúpil do veľkej miestnosti a videl a počul ten nezmyselný hluk (Matúš 9,23), prikázal som, aby prestali so všetkým rámusom, a odišli z miestnosti a nakoniec aj z domu, lebo dcéra neumrela, ale len spí.128,9

Tu sa najatí krikľúni (prirodzene, za peniaze, lebo zadarmo by nikto hluk nerobil!) začali na Mne smiať a jeden z nich Mi dôverne povedal: „Tu len ťažko uspeješ tak ako pri Jairusovi! Len sa bližšie prizri a ako lekár musíš hneď zistiť, že podľa učenia slávneho starého gréckeho lekára Hippokrata jej na nose sedí dokonalá smrť – a ty si myslíš, že spí!?“ 128,10

Veliteľ ale videl, že rámusníci nechcú odísť, preto im pod prísnym trestom prikázal, aby odišli a strážiacim vojakom prikázal, aby ich vyhnali. A tak sa miestnosť čoskoro vyprázdnila od všetkých krikľúňov.128,11

A ako sa miestnosť, ako aj celý veľký dom, vyprázdnili od otravných hostí, vošiel som úplne do miestnosti spolu s Mojimi učeníkmi a osadenstvom veliteľovho domu, hneď som pristúpil k posmrtnému lôžku, chytil som dcéru bez akýchkoľvek slov za ruku a dcéra bola v okamihu taká posilnená a zdravá, akoby jej nikdy nič nebolo.128,12 (Matúš 9,25)

Keď si však dcéra všimla, že leží na dobre známej posteli, kam ukladajú len mŕtvych, hneď sa pýtala, čo to znamená, a prečo sa ocitla na smrteľnej posteli.128,13

No pristúpil k nej veliteľ a plný najvyššej radosti jej povedal: „Moja premilovaná Kornélia! Bola si veľmi chorá, a nakoniec si na tú hroznú chorobu umrela; bola si mŕtva, a mŕtvou by si aj určite zostala, keby ťa svojou božskou silou neprebudil tento vskutku všemocný liečiteľ všetkých liečiteľov, rovnako ako pred niekoľkými dňami prebudil aj známu dcérku predstaveného školy Jairusa. Preto sa teraz opäť raduj z najkrajšieho života, a buď odteraz prevďačná tomuto priateľovi priateľov, ktorý jediný ti prinavrátil to stratené najvyššie dobro, najdrahší život!“128,14

Čítať ďalej O titule