Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

126 – Zázrak s vínom a jedlom. Vernosť a nemennosť Boha a Jeho požehnania.

Tu prichádza úplne bez dychu kuchynská slúžka a hovorí Matúšovi: „Pane, pane, poď a pozri sa! Práve prišlo množstvo mladých mužov a doniesli všelijaké potraviny v takom množstve, že ich sotva skonzumujeme za rok! A všetko vyzerá byť také čerstvé a dobré! Aj sýpky sú naplnené od vrchu až po spodok a mechy v pivnici sú plné najlepšieho vína! Pane, pane, odkiaľ toto všetko dnes, cez židovský šabat, prišlo?“126,1

Matúš a všetci v miestnosti sú po tejto správe úplne bez seba, a Jánovi učeníci, z ktorých niektorí sa predtým presvedčili, že komory sú prázdne, sa hneď Matúša pýtajú, či tie potraviny niekde objednal.126,2

Hovorí Matúš: „Ja nie, a ja by som mal predovšetkým o tom niečo vedieť. A moja žena tiež nie, lebo tá mi už predtým dala cez túto slúžku odkázať, že naše malé zásoby sú už v podstate na konci. Lebo mimo záhrady a nejakých prenajatých polí nemám žiadnu zem na pestovanie plodín vo veľkom množstve, a tiež na to nemám čas, keďže po prvé mám dosť čo robiť na colnici a po druhé sa v tomto mojom hostinci musím starať o hostí. Zvyčajne som teda tento môj hostinec zásoboval potravinami týždenne a nechával si ich zväčša privážať za peniaze z Kafarnaumu, rybami ste ma väčšinou zásobovali vy, no víno a obilie som kupoval spravidla od mojich doterajších spoluveriacich, Grékov. To je v krátkosti spôsob, akým som doteraz svoj dom zásoboval tým, čo bolo potrebné, ale o tejto objednávke neviem ja, ani môj dom, vôbec nič! 126,3

Muselo to byť tak, že to urobil nejaký, mne neznámy veľký priateľ, inak to je a zostane zjavným zázrakom! Kde alebo kto je však tento priateľ, o tom viem, prirodzene, rovnako málo ako vy. Teraz ale zvolám všetkých mojich ľudí a pred vami sa ich opýtam, či nespoznali niekoho z tých nosičov!“ 126,4

Teraz zavolajú jeho ženu, všetky slúžky a sluhov, a pýtajú sa ich, ale všetci jednohlasne dosvedčujú, že nikoho ani zďaleka nespoznali: „Muži vyzerali ako jemní mladíci, lebo ani pri jednom jedinom nebolo badať ani náznak brady, no všetci mali krásne zvlnené dlhé vlasy a ich odev vyzeral byť skôr rímsky ako židovský. Bolo ich veľa, v komorách, ako aj v sýpke a v pivnici. Rýchlo poukladali to, čo priniesli a povedali: ,Toto je dar pre colníka Matúša, ktorého dnes povolal veľký Majster!‘ Potom náhlivo odišli, ale my sme nevideli, ktorým smerom sa vydali z domu.“126,5

Nato jeden farizej hovorí: „Celá vec vyzerá naozaj veľmi zvláštne, a predsa je to pravda!? Naozaj by sme boli za to, aby sa tejto udalosti prišlo na kĺb!“126,6

Obrátiac sa na Matúša, ten istý farizej ďalej hovorí: „Hostinský, nechaj nám doniesť z vína na ochutnávku a my povieme, odkiaľ je; lebo podľa chuti a farby dokážeme zistiť, kde vyrástlo!“126,7

Hneď pošlú do pivnice a vrátia sa so všetkými nádobami naplnenými. A keď farizeji a zákonníci ochutnajú víno, plní úžasu vyhlasujú: „Tak to veru nie, takéto víno sme ešte nikdy neochutnali! Je neopísateľne dobré a lahodné! My sme už pili všetky vína, ktoré sa pestujú kdekoľvek na známej Zemi, a boli medzi nimi aj vynikajúce a chutné vína, ale v porovnaní s týmto vínom by sa dali sotva nazvať vlažnou vodou! Takže je to záhada a záhadou to aj zostane!126,8

Keď už máš teraz takú veľkú zásobu tohto úžasne skvelého vína, nechcel by si nám za peniaze a dobré slovo prenechať jeden mech? To by bolo iste hodné námahy, poslať veľkňazovi do Jeruzalema jednu zásielku!“126,9

Hovorí Matúš: „Zadarmo som ho dostal a rovnako ho posuniem aj ďalej; ale veľkňazovi do Jeruzalema ani kvapku! Iba ak by sem prišiel ako hosť, bol by obslúžený ako každý iný – ale pozor! – len ako človek rovný ostatným, nie ako židovský najvyšší kňaz, ktorý je pre mňa tou najväčšou nechutnosťou a vrahom ducha ľudí, ktorí sú jeho viery!“126,10

Povie jeden zákonník: „Priateľu, tu posudzuješ najvyššieho kňaza v Jeruzaleme úplne nesprávne, a nemáš žiadnu vedomosť o jeho osobnosti a úrade.“126,11

Hovorí Matúš: „Nechajme to tak, kým sa nedostanem do varu od spravodlivého hnevu! Vy ste jeho očami a vidíte preto najmenej z toho, čo vám stojí najbližšie, konkrétne z nosa, čela a celej tváre; avšak my, ktorí mu stojíme oproti, vidíme všetko až príliš dobre a presne! Teraz to už ale nechajme tak, aby som sa nedostal do varu – aby som vás, ako mojich rovnako ctených hostí, neurazil!“126,12

Hovorí jeden uvoľnenejší farizej: „No, no, nechajme to už plávať a radšej sa v tomto obráťme na Majstra Ježiša, ktorý nám azda bude schopný dať o tejto udalosti najlepšie informácie, lebo on nás vo vedení a v múdrosti vysoko prekonáva!“ Obrátiac sa ku Mne: „Čo hovoríš na túto historku? Zdá sa, že ty o tom niečo vieš, keďže tvoj predošlý rozhovor s Jánovými učeníkmi na to priam poukazoval. Lebo skoro presne v tej istej chvíli, keď si Jánovým učeníkom hovoril, že Boh sa stará o tých, ktorí ho milujú pravou láskou a úplne živo v neho veria, a tak správne si poukázal na odpornosť a odsúdeniahodnosť sebectva, sa to stalo, a príde mi to tak, akoby si sa o tom odniekiaľ dozvedel alebo si to potajomky sám spôsobil!“126,13

Hovorím Ja: „Dobre! Ak toto o Mne predpokladáte, obráťte potom svoj predpoklad aj k tomu, čo som povedal Jánovým učeníkom a vo svojich srdciach uznajte, že som vyslovil úplnú pravdu!126,14

Kto z vás bude z hĺbky srdca takto jednať, ten bude od Boha vždy zažívať to, čo teraz zažil náš priateľ a brat Matúš!126,15

Verte Mi: Boh zostáva vo Svojom srdci stále rovnaký! Aký bol, keď na nebi ešte nežiarilo žiadne Slnko, Mesiac, ani hviezdy, taký je aj v tomto okamihu a navždy taký aj zostane!126,16

Kto ho hľadá na pravej ceste, ten ho aj nájde a bude požehnaný na všetky veky vekov!“126,17

Tieto slová vojdú všetkým hlboko do srdca a Jánovi učeníci začnú veľmi vstupovať do seba a hovoriť: „On musí byť oveľa väčší prorok, ako bol náš Ján! Veď pri ňom sme boli celých desať rokov, no niečo takéto sme po jeho boku nezažili! – Ten farizej má pravdu, keď tvrdí, že Nazareťan o tom vedel! – Ja chcem však ešte presnejšie tvrdiť, že to všetko bolo spôsobené ním a cez neho, spôsobom nám neznámym, a celé je to rukolapným dôkazom našej zjavnej slepoty, ktorú zdieľame spolu s naším veľkým majstrom Jánom!“ 126,18

Čítať ďalej O titule