Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

125 – Pán sa s Jánovými učeníkmi rozpráva o esejcoch. Dom colníka Matúša ako príklad altruizmu. Pánove svedectvo o Jánovi Krstiteľovi.

Hovoria Jánovi učeníci: „Činíme teda nesprávne, keď žijeme podľa Jánovho učenia? Ján bol určite prísny kazateľ, ale takéto učenie nám veru nedal! 125,1

Pozri, rád esejcov, ktorý my poznáme, je tiež prísny a pravdovravnosť je medzi nimi prvým zákonom; k čomu im je ale všetka ich pravdovravnosť a načo iné prísne zásady?! Kto si ich všíma?! Gréci, ani my Židia, ich neuznávame, len medzi Rimanmi majú niekoľko málo prívržencov. Nech je ich učenie, podľa ktorého žijú, samo o sebe akékoľvek dobré a čisté, a úplne vyhovujúce pre tých nemnohých ľudí, ktorí sa úplne odvrátili od sveta – pre ľudstvo ako celok je úplne nevhodné!125,2

K čomu sú nám všetky tie slová o všeobsiahlom bratstve, nech už sú akékoľvek pekné a mocné?125,3

Pozri sa, toto je veľký dom, je to dom pohostinný a tiež dom, ktorý by vo veci bratstva len ťažko hľadal rovného. Môžeš ale rozumne očakávať, že by mal byť vždy pripravený prijať a postarať sa o všetkých ľudí – ktorí sú predsa našimi bratmi?! Aj keby mal tie najlepšie úmysly a najlepšiu vôľu, určite by mu k tomu chýbali potrebné prostriedky ako priestor, potraviny a veľa podobných vecí.125,4

Ďalej, keď si pár chudobných ľudí postaví núdzovo nejakú chatrč a na zimu si zhromaždia veľmi skromnú zásobu potravín, s ktorou si len s najväčšou biedou vystačia do doby, kým zem zase zarodí, a teraz k nim príde desať ľudí – to jest k tým dvom, ktorí sami nemajú vo svojej chatrči dostatok miesta a týchto desať žiada o prijatie, ubytovanie a jedlo, povedz: môže niekde nejaké učenie týmto dvom prikazovať alebo hoci len radiť a tvrdiť, že je to dobré a požehnané vyhovieť žiadosti desiatich príchodzích a samých seba tým znivočiť do poslednej kvapky života?!“125,5

Hovorím Ja: „Každý vták spieva a švitorí podľa toho, aký zobák mu bol daný, a vy rozprávate podľa svojho chápania sveta a nijako inak hovoriť nemôžete, keďže ničomu inému nerozumiete! A to je asi tak aj všetko, čo vám k tomu môžem povedať. Lebo keby som vám povedal niečo vyššie a plné Pravdy z nebies, aj tak by ste Mi nerozumeli, lebo vašim tvrdým srdciam k tomu chýba schopnosť!125,6

Vy hlupáci! Kto necháva na Zemi rásť a dozrievať plody? Kto udržiava vás samotných a dáva vám k tomu silu?! Veríte azda, že Boh nechce alebo nemôže odmeniť toho, kto sa nesebecky obetuje pre svojich bratov v núdzi? Alebo si myslíte, že Boh je nespravodlivý a od ľudí požaduje nemožné?!125,7

No myslím si, že skutočne poctivá dobrá vôľa a túžobné želanie činiť svojim bratom dobro, kde je to len možné, je určite dosiahnuteľné každému! 125,8

Keby bol každý týmto úplne predchnutý, tak by na Zemi už viac neboli žiadne také chudobné chatrče, ktoré by mohli obývať len dvaja ľudia.125,9

Pozrite, tento dom Môjho priateľa Matúša dnes nasýtil veľa ľudí a poskytol svoje celé zásoby z pravého, dobrého srdca, a ak tomu neveríte, choďte sa pozrieť do komory a do sýpky, a nenájdete tam žiadne zásoby! Tu ale stojí pán domu – jeho sa spýtajte, či hovorím nepravdu!“125,10

Matúš plne potvrdí Moje vyhlásenie a povie: „Pane, dnes je to žiaľ tak, a ja neviem, ako sa zajtra postarám o hostí. Ale stalo sa mi to takto už častejšie, a ja som dôveroval v Boha – a hľa, zase sa hojne obnovili, takže som sa o hostí mohol veľmi dobre postarať!“125,11

„Pozrite sa“, hovorím nato Ja, „takto zmýšľa a jedná pravý človek na tejto Zemi a nesťažuje sa, že Boh ho opustil! A takto to vždy bolo a bude naveky! 125,12

Kto dôveruje Bohu, tomu Boh tiež dôveruje a neopúšťa ho a nenechá ho zahanbiť! Ale všetci, ktorí ako vy, síce veria v Boha, že On je jediný, ale nedôverujú Mu úplne, keďže im ich vlastné srdce hovorí, že sú nehodní Božej pomoci, tým Boh ani nepomáha; lebo nemajú žiadnu dôveru v Boha, ale iba vo vlastné sily a prostriedky, ktoré považujú v podstate za posvätné a nedotknuteľné, a hovoria: ,Človeče, keď si chceš pomôcť, pomôž si sám; lebo každý človek je sám sebe svojím blížnym a stará sa predovšetkým o seba!‘ A kým sa o seba postará, ten, ktorý potrebuje pomoc, zahynie!125,13

Ja vám však hovorím: Ak sa staráte predovšetkým o seba, ste Bohom opustení a oddelení od Jeho požehnania a Jeho inak nadovšetko istej pomoci! Lebo Boh nestvoril ľudí zo sebectva, ale z čistej Lásky, a tak by ľudia mali lásku, ktorá im dala bytie, vyjadrovať v celej jej plnosti!125,14

Ak však žijete a jednáte bez lásky a dôvery v Boha, potom to nebeské vo vás sa obráti na pekelné, odvráti vás to od Boha a stanete sa služobníkmi pekla, ktoré vás nakoniec ani nepripraví o zaslúženú mzdu, ktorá sa nazýva smrť v Božom hneve!125,15

Tiež ste povedali, že esejci, ktorí žijú podľa Pytagorovej školy, nie sú napriek svojej čistej filantropii uznávaní nikým, okrem niekoľkých Rimanov. 125,16

Ja si ich tiež nevšímam, lebo neuznávajú nesmrteľnosť duše, ale napriek tomu je ten najhorší medzi nimi lepší ako ten najlepší spomedzi vás! 125,17

Teraz vám otvorene hovorím: Spomedzi tých, ktorí sa od začiatku sveta narodili zo ženy, nevzišiel nikto väčší ako Ján; ale kto bude odteraz najmenší spomedzi Mojich učeníkov v pravom Kráľovstve Božom, ten bude oveľa väčší ako Ján, ktorého nazývate svojím majstrom, ktorému ste však nikdy neporozumeli! Lebo on vám ukázal cestu ku Mne a urovnal cestu predo Mnou a ku Mne, ale svet vo vás zaslepil vaše srdcia; preto Ma tiež nechcete spoznať, hoci sa už nachádzate pri Mne!125,18

Preto choďte a starajte sa o svoj svet, o svoje ženy a deti, aby nikdy nemuseli chodiť nahé a ich bruchá nesúžil žiaden hlad ani smäd – no zakrátko sa aj tak ukáže, čo dobrého ste si tým vytvorili! Hovorím vám, že Boh sa o nich nebude starať! A môžem vám s plným právom a v najhlbšej Pravde povedať:125,19

Ktokoľvek má možnosti, majetok a obchod, ktorý mu môže prinášať veľký zisk, no ušetrí si zisk pre seba a svoje deti a so zatrpknutými očami a srdcom hľadí na chudobných bratov a odvracia sa od chudobných detí, ktoré kvôli nedostatku všetkých pozemských prostriedkov trpia hladom, smädom a chladom, a odháňa ich od seba, keď za ním chodia a prosia ho o almužnu; a kto svojmu bratovi povie: ,Príď za mnou o niekoľko dní alebo týždňov a urobím pre teba toto alebo tamto!‘, keď ale potom ten brat, ktorý sa nádejal a počítal s tým, príde a pripomenie sľubujúcemu, že je už tu, ako mu bolo nakázané, a sľubujúci sa ospravedlní, že momentálne tiež nie je schopný nejako pomôcť, v tajnosti k tomu ale má možnosti, veru, veru, hovorím vám: je to nepriateľ Boha! Lebo ako bude milovať Boha, ktorého nevidí, keď ani nemiluje svojho brata, ktorého vidí a ktorého núdzu pozná!? 125,20

Veru, veru, hovorím vám: Kto opustí svojho brata v núdzi, ten súčasne opúšťa aj Boha a nebesá! A Boh ho opustí skôr, ako sa nazdá!125,21

Kto však svojich chudobných bratov neopustí – ani vtedy nie, keď ho Boh skúša – ten aj bude, skôr ako sa nazdá, požehnaný dočasne a večne ešte viac ako sú teraz požehnané komory a sýpky nášho priateľa-hostiteľa!“ 125,22

Hovoria Jánovi učeníci: „Tak tomu naozaj ľahko uveríme, lebo tieto sú úplne prázdne!“125,23

Čítať ďalej O titule