Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

124 – Podobenstvo o novom a starom šate, o novom mušte a starých mechoch.

Hovorím Ja: „Moje učenie je ako nový šat; ten váš je ale starý, plný oslabených a potrhaných miest; preto ste aj mohli dnes, cez šabat – napriek Mojžišovi a Jánovi – pokojne chytať ryby! Moje učenie je teda nové, a nemožno z neho zobrať kus a zaplátať ním váš starý, potrhaný šat. Ak by to človek urobil, spôsobil by si tým ešte väčšie trhliny, ako mal predtým, lebo nová záplata predsa opäť trhá starý oslabený odev a škody ešte zväčšuje.124,1 (Matúš 9,16)

Tak je Moje učenie ako nový mušt, ktorý sa nedáva do starých mechov, aby sa roztrhli a mušt z nich vytiekol; ale sa mušt dá do nových, pevných mechov, a tak sa zachovajú obe – mušt aj mech. Rozumiete tomu?“124,2 (Matúš 9,17)

Hovoria Jánovi učeníci: „Dá sa to síce dobre počúvať, ale nie je ľahké plne porozumieť tomu, čo tým chceš povedať; mohol by si sa preto vyjadriť trochu zrozumiteľnejšie!?“124,3

Hovorím Ja: „Či by som sa mohol vyjadriť trochu zrozumiteľnejšie?! Áno, áno, to by som iste mohol, keby som chcel! Tu ale zrozumiteľnejší nebudem, a preto vám k tomu nepoviem už nič viac, len toľko, že vy ste tie staré, roztrhané šaty a staré, prehnité mechy, ktoré sa pre Moje učenie nehodia! Toto učenie by vás pripravilo o váš sladký pozemský život, čo je vaším najväčším dobrom, a na zlepšenie ktorého vynaložíte všetko – dokonca aj cez šabat sa naťahujete s ťažkými rybárskymi sieťami, len aby ste si pre svoj pozemský život zabezpečili lepšiu a bezstarostnejšiu existenciu a popri tom možno aj trochu slávy! Ale chudobných nevidíte; chorých a postihnutých tiež nie; takisto ani hladných a smädných!124,4

Tak to už chodí, že ten, kto chodí s plným bruchom, vôbec necíti, ako chudobného od hladu bolí a páli v žalúdku! Takisto ani vy, ktorí ste dobre zaodetí, keď nadíde zima, necítite nič z chladu, veď máte dosť prostriedkov nato, aby ste si zimu spríjemnili ešte viac ako horúce leto. A keď za vami príde niekto polonahý, a trasúc sa od chladu, sťažuje sa na svoju núdzu a prosí vás o nejaké teplé oblečenie, nahneváte sa a počastujete ho tvrdými, odmietavými slovami: ,Choď preč, ty lenivec! Keby si bol cez leto pracoval, netrpel by si v zime núdzou! Okrem toho, nie je až taká zima, a ako žobrák nesmie byť človek taký zmäkčilý a precitlivelý!‘124,5

No žobrák povie: ,Pane, pracoval som celé leto a jeseň, ale mzda za moju ťažkú prácu nebola ani tisícina z toho, čo z mojej práce získal môj pán, preto aj môj zamestnávateľ môže v zime chodiť dobre zaodetý, avšak my, jeho zle platení pracovníci, ktorí sme nízku mzdu mohli celkom ľahko minúť už v lete, teraz v zime trpíme – nie, že by sme v lete nepracovali, ale len preto, že sme dostávali prinízku mzdu. Zisk pánov je našou biedou!‘ 124,6

Vidíš, taká je reč žobrákov, odhliadnuc od toho, že sa medzi mnohými žobrákmi iste tu a tam nájdu nejakí hriešnici, ktorí si svoju chudobu zaslúžili!“124,7

Hovorí Jánov učeník: „Ach, to už priveľa rozprávaš! Tak to nie je! Verný a usilovný pracovník ešte nikdy netrpel takou núdzou, aby sa musel sťažovať na svojho chlebodarcu. Kto chce pracovať, nájde v zime, aj v lete prácu, zárobok, jedlo i odev! A že človek ukáže lenivcovi dvere, to sa nám všetkým zdá byť v úplnom poriadku.“124,8

Hovorím Ja: „Vám áno, to viem až príliš dobre! Ale Mne nie, to vám hovorím! A dôvod sa hneď aj dozviete! – Povedzte Mi: kto stvoril more a tých veľa dobrých rýb v ňom?“124,9

Hovoria Jánovi učeníci: „No, to už je zase otázka! Kto iný ako sám Boh to mohol urobiť?!“ – Hovorím Ja: „No dobre, povedzte Mi teda, či máte od Boha potvrdenie, na základe ktorého máte vy jediní právo loviť z mora dobré a drahé ryby, predávať ich za drahé peniaze, celý zisk si potom napchať do vreciek a vašim ťažko pracujúcim pomocníkom ponechať sotva tisícinu z neho, pričom len oni sami vykonali tú ťažkú a často veľmi nebezpečnú prácu!“124,10

Hovoria Jánovi učeníci: „To je zase smiešne hlúpa otázka! Kde sa nájde na Zemi niekto, kto sa môže preukázať povolením od Boha?! K tomu určil Boh hlavu štátu a táto vystavuje povolenia namiesto Boha – na koho štát nahliada ako na držiteľa práva, ten má právo aj od Boha. Navyše, každý právoplatný držiteľ musí za svoje draho zaplatené právo odvádzať štátu ešte aj celoročne všelijaké desiatky a iné dane, a je preto dvojnásobne oprávnený žiadať za svoje právo nutný zisk!“124,11

Hovorím Ja: „Áno, áno, tak je to na Zemi, avšak nie od Boha, ale od sebeckých a panovačných ľudí! Títo si vytvorili také zákony a takýto systém. Ale na začiatku sveta to takto nebolo – vtedy bola celá Zem po dlhý čas spoločným vlastníctvom všetkých ľudí!124,12

Keď však ľudia z Kainových detí prevzali časť Zeme do pevnej a dedičnej držby, a vytvorili k tomu zákony a sebecký, panovačný poriadok, to potom nevydržalo ani tisíc rokov!124,13

Boh dopustil, že prišla potopa a utopila všetkých, až na niekoľkých, ktorí prežili. A tak to bude zase!124,14

Boh je síce veľmi zhovievavý a má veľkú trpezlivosť, no vaše konanie ho čoskoro unaví, a potom sledujte, kto sa stane držiteľom Zeme po vás! 124,15

Že takto rozprávate, to je až príliš jasný dôkaz toho, že vaša viera a vaša náuka o spravodlivosti je starým, roztrhaným šatom, ktorý neznesie žiadne nové miesto, a je tiež ako starý mech, do ktorého už nie je možné dať žiaden mušt! Lebo vy ste všetci do jedného zlí a sebeckí ľudia! Teraz Mi rozumiete?!“124,16 –

Čítať ďalej O titule