Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

121 – Rozhovor farizejov o Jozefovi, Márii a Ježišovi.

Iste netreba rozvádzať, že takéto poučenia – aj keď neboli všetkými pochopené – boli spoločnosťou prijaté veľmi dobre a s vďakou. Samotní farizeji a zákonníci sa Mojej múdrosti veľmi čudovali, a pýtali sa medzi sebou, ako som k nej prišiel. Lebo poznali Mňa, Jozefa a Máriu a všetky Jozefove deti, a aj učeníkom povedali: „Je to vpravde nepochopiteľné! Aj keď jeho otec bol ako remeselník vo svojej oblasti veľmi schopný človek – nadovšetko verný, férový a čestný muž, pritom ale prísny Žid, ktorému skutočne záležalo na Mojžišovi a prorokoch (do takej miery, do akej ich poznal) – po nejakej zvláštnej múdrosti nebolo u neho ani stopy, a jeho ostatní štyria vlastní synovia, ktorí u nás častejšie pracovali, sú akejkoľvek známke múdrosti takí vzdialení ako Slnko, Mesiac a hviezdy od Zeme.121,1

Samotná dobrá matka Mária, stále ešte veľmi pekná, usilovná a veľmi cnostná žienka, ktorú istotne žiaden človek nemôže obviniť z niečoho necnostného, bola síce ako dievča, pokiaľ sme dobre informovaní, vychovávaná v chráme; túto výchovu však poznáme až príliš dobre, aj to, k akej múdrosti je pri nej možné prísť, obzvlášť u dievčat. Takže od svojej matky mohol takisto nabrať len veľmi málo múdrosti! A v nejakej inej škole, podľa toho, čo vieme, tiež nebol!“121,2

„Práve naopak,“ povedal jeden zákonník, ktorý sa dobre poznal s Jozefom, „Jozef sa mi viac ako raz sťažoval na problémy so svojím chlapcom Ježišom a hovoril: ,Ja neviem, čo mám s týmto chlapcom robiť! Jeho zdanlivo veľmi zvláštne vyzerajúce narodenie, ktoré sa javilo byť prinajmenšom spojené s tými podivne vyzerajúcimi úkazmi, na základe čoho by človek mal očakávať, že cez toto dieťa by sa mala na Zem inkarnovať božská bytosť – pre čo zreteľne hovorili aj viaceré, skutočne mimoriadne úkazy z jeho raného detstva, rovnako ako jeho výroky hraničiace s vysokou múdrosťou, ktoré ma o to viac naplnili najvyššími očakávaniami, keďže pochádzam z najpriamejšej Dávidovej línie. Ale práve keď nadišiel čas, kedy by sa chlapec mal začať učiť, nedá sa s ním nič podniknúť a o nejakom učení nemôže byť ani reči. Aj keď ho dám k nejakému učiteľovi, ten s ním nepohne – chlapec vie a rozumie všetkému lepšie, a keby s ním chcel učiteľ prísne zaobchádzať, to už je úplný koniec!121,3

Čo mu ešte zostalo z najranejšej mladosti je nepochopiteľná neochvejná sila vôle, s ktorou koná zjavné zázraky, pokiaľ sa mu to zdá potrebné; ale práve kvôli tejto jeho vlastnosti sa s ním, čo sa učenia týka, nedá nič robiť. Inak je zbožný, ochotný, poslušný a veľmi mravný, vychovaný, mierny a skromný ako jeho matka – len sa za ním nesmie chodiť s učením!‘ 121,4

Vidíte, takto sa mi starý Jozef nie raz, ale častejšie sťažoval, a je preto o to viac isté, že sa mimo tesárčiny vo svojom živote neučil nič iné – či sa už jedná o čítanie alebo ešte menej o písanie – a preto sa otázka, odkiaľ prišiel k takej múdrosti, dá ľahko ospravedlniť.“121,5 (viď kniha „Mladý Ježiš“)

Hovorí Ján, evanjelista: „Priateľu, ja to dobre viem a som v tom úplne doma, no teraz ešte zďaleka nenadišiel čas, aby ste sa o tom mohli dozvedieť. Nadíde však, keď sa to dozviete z Jeho vlastných úst! Dovtedy nech vám stačia Jeho skutky a Jeho múdrosť.“ – Farizeji a zákonníci síce tlačia na Jána, aby im aspoň niečo naznačil, ale ten sa k tomu nenechá primäť. Teraz sa ale viacerí colníci a dozorcovia, ktorí sa už naobedovali, pobrali za svojou prácou a pri veľkom stole sa tak uvoľnilo miesto. 121,6

Čítať ďalej O titule