Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

122 – O dvoch Matúšoch, colníkovi a úradnom pisárovi. Učeníci Jána Krstiteľa a učeníci Ježišovi.

A mladý domáci pán Matúš, colník (ktorého si netreba zamieňať s Matúšom, ktorý bol len úradným pisárom – preto sa aj v Písme uvádza s dodatkom „colník“, keď je reč o ňom), zavolal Mojich učeníkov, farizejov a zákonníkov dovnútra, a oni išli, posadali si a zvesela sa pustili do jedenia a pitia. Akurát Judáš sa tentokrát veľmi miernil, keďže sa obával vysokého účtu a, ako je už známe, on nebol žiadnym veľkým priateľom platenia.122,1

Keď sme takto boli spolu v dobrej nálade a aj farizeji a zákonníci si s colníkmi a takzvanými hriešnikmi čoraz viac rozumeli, príde za domácim pánom dievča z kuchyne a hovorí: „Čo máme teraz robiť? Až teraz prišli rybári, doniesli ryby a chcú niečo na jedenie a na pitie, keďže ale dnes máme náhodou toľko cudzích hostí, ktorí skonzumovali skoro všetko z našich dnešných zásob, my teraz v kuchyni nevieme, čo máme robiť.“ Colník Matúš sa pýta: „A koľko ich je?“ Dievča povie: „Je ich okolo dvadsať.“ Colník Matúš povie: „Tak nech idú sem dovnútra, tu je toho ešte dosť!“122,2

Dievča odíde a povie to rybárom, a tí sa poberú do veľkej hosťovskej miestnosti a hneď sa usadia k malému stolu, od ktorého už obedujúci odišli. 122,3

Keď ale rybári spoznajú Petra a viacerých svojich bývalých kolegov, navzájom sa pozdravia a rybári, trochu bez nálady – keďže na ich stole to v porovnaní s naším vyzerá poskromnejšie – Petrovi hneď povedia: „Nám to stačí, lebo my sme stále verní Jánovi učeníci a naším zákonom je pôst. No vy, ako noví učeníci Ježišovi, môžete jesť do chuti, ako vidíme, lebo sa zdá, že o nejakom pôste nemôže byť u vás ani reči!“122,4 (Matúš 9,14)

Hovorí Peter: „Ján sa postil kvôli tomu, čo my máme, a my sme sa postili s ním – podľa jeho učenia a prísneho kázania. Ján ohlasoval Toho, pri ktorom my sme, a svedčil o Ňom. A keď Tento prišiel a dokonca prijal od Jána krst vodou, vtedy Ján plne nedôveroval svojmu vnímaniu, rovnako ako ani vy. Lebo kým bol Ján donútený duchom svedčiť o Ježišovi, ako sa On k nemu blížil, povedal nám: ,Hľa, tam prichádza, to je On, o ktorom som vám hovoril, že príde po mne, a ktorému nie som hoden rozviazať remienky na topánkach!‘, no napriek tomu sám v sebe skryte pochyboval, rovnako ako vy, a pochybuje až do tejto hodiny. Preto sa on ďalej postí a vy sa postíte tiež – pre nás veriacich sa ale pôst skončil! Že sa stále postíte, to je len vaša vina! Tak je to ale aj správne, lebo rovnako ako slepý nemôže nasýtiť svoj zrak svetlom a jeho farbami, tak aj slepý v srdci nedokáže nasýtiť svoje srdce, ani svoj žalúdok. Chápete to?122,5

Keby bol Ján veril, bol by nasledoval Baránka, ktorý podľa svedectva jeho ducha sníma hriechy sveta. Ale keďže jeho duša sama pochybovala o Tom, o kom jeho duch v nej a cez ňu svedčil, zostal v púšti, až kým ho nezatkol Herodes, ako sme počuli.122,6

Prečo ho potom nenasledoval, veď nám predsa cez svojho ducha povedal: ,Tohto počúvajte!‘? Prečo ho teda nechcel počúvať?! Prečo ho hneď nenasledoval, keď predtým celý svoj život žil tak striktne kvôli Tomu, ktorý prišiel?! My nevieme nič o tom, že by mu Ten, ktorého nasledujeme, zakázal nasledovať ho. Povedzte mi preto jeden pochopiteľný dôvod, prečo Ján Ježiša hneď nenasledoval!“122,7

Tu sú Jánovi učeníci zarazení, a nevedia, čo by Petrovi mohli namietať. Akurát jeden z nich povedal, že tá správa, že Herodes dal Jána zatknúť, je falošná; Herodes ho dal len zavolať do svojho sídla v Jeruzaleme, aby sa tam od neho dozvedel všetko o pricházajúcom Pomazanom Jehovu. Herodes si Jána príliš vážil, aby ho dal posadiť do väzenia.122,8

Peter však, tak trochu humorne, dodal: „Ak sa to ešte úplne nestalo, tak sa to určite stane čoskoro! Herodes je prefíkaná líška a dá sa mu veriť práve tak málo ako hadovi!“122,9

Čítať ďalej O titule