Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

116 – Vyliečenie chromého.

Kým si farizeji a zákonníci vymieňajú s učeníkmi slová, prinesie osem mužov na posteli jedného chromého, aby som mu pomohol! Dom bol však natoľko obliehaný ľuďmi, že tí ôsmi muži nedokázali dostať chorého do domu a tam predo Mňa. Keďže dom ležal tesne pri mori, báli sa, že rovno vyjdem von malými dverami, ktoré viedli z domu k moru, a odtiaľ niekam odplávam. Jeden z nich však zašiel za majiteľom domu, ktorého poznal a povedal: „Priateľu, pozri, my, ôsmi bratia, sme sem sa aj s posteľou priniesli brata našej matky, ktorý kvôli strašnej dne nemôže už celých osem rokov vyjsť z postele, aby sme ho ukázali preslávenému zázračnému lekárovi Ježišovi, ktorý sa teraz nachádza v tvojom dome a istotne ho vylieči. No kvôli ohromnému množstvu ľudí vôbec nie je možné dostať ho do domu pred Ježiša. Priateľu, poraď mi, čo mám teraz robiť!“116,1

Hovorí majiteľ domu: „To bude naozaj dosť problém, lebo miestnosť, v ktorej sa Ježiš nachádza, je prepchatá ľuďmi! Je tam vyše sto Jeho učeníkov, k tomu veľké množstvo farizejov, kňazov a zákonníkov zo všetkých možných miest a oblastí, a diskutujú tam. Ale že sme starí dobrí priatelia, chcem pre teba pri tejto mimoriadnej príležitosti niečo urobiť!116,2

Pozri sa, môj dom je tak, ako väčšina rybárskych domov, zakrytý rákosím! Pristavíme k streche dva rebríky, odkryjeme ju rýchlo natoľko, aby ste cez dieru, ktorá tým vznikne, mohli dostať chorého aj s posteľou dovnútra! Keď ho takto dostanete do podkrovia, priviažete na štyri rohy postele silné laná, ktorých mám tam hore veľa. Ja potom otvorím padacie dvere, ktoré sú uprostred podkrovia a na lanách spustíme chorého aj s posteľou do miestnosti, kde on sám môže potom Ježiša poprosiť, aby ho uzdravil. Tí, čo v miestnosti stoja pod otvorom, budú musieť urobiť miesto, pokiaľ len nechcú, aby im na hlavy dosadla posteľ!“116,3

To sa tomu jednému z tých ôsmych zapáči, a k pobavenému údivu veľkého davu tento nápad hneď aj zrealizujú; a celé to prebehne podľa plánu a bez akýchkoľvek problémov. Len jeden, poriadne hlúpy ultraortodoxný zákonník, ktorý odmeriaval litery zákona ostrím kružidla, na adresu tých, ktorí odstraňovali strechu, zodpovedne poznamenal, že by mali predsa dbať na to, že je vysoký šabat!116,4

Tí ôsmi mu ale povedali: „Čo to tu trepeš, ty stará chrámová papuľa! Zavri si svoju bezzubú hubu a odplaz sa do Jeruzalema, do toho šalamúnskeho chlieva plného volov, somárov, teliat a oviec, a bliakaj tam s týmito zvyčajnými návštevníkmi domu Božieho svoje jeremiášske žalmy! My sme vašu terajšiu, čisto zvieraciu bohoslužbu už dávno hodili za hlavu a vieme, že Boh viac oceňuje dobré skutky ako bučanie volov a híkanie oslov!“ 116,5

Táto veľmi energická poznámka zo strany jedného z tých ôsmych umlčala toho prísneho šabatistu o to istejšie, že takáto odpoveď bola celým veľkým zástupom ľudí prijatá s búrlivým nadšením. Lebo väčšina Galilejcov si z chrámových machinácií už dávno nič nerobila.116,6

Tento ešte mladý človek však vyjadril niekoľkými slovami plnú pravdu, aj keď trochu humorným spôsobom, no práve preto sa mu dostalo o to väčších ovácií. Lebo počas veľkých slávností zvykli špeciálne priviesť do chrámu veľké množstvo dobytka, aj somáre a ovce, ktoré väčšinou bľačali a bučali; a tieto zvieratá nechali ešte niekoľko dní o hlade, aby počas obety robili ešte väčší rámus a donútili tak ľudí chvieť a triasť sa.116,7

Veru, vysoká bohoslužba v chráme, hlavne počas veľkých sviatkov, to bolo niečo také sprosté, príšerné a nechutné, že s niečím podobným sa človek nemohol stretnúť na celej Zemi, a to ani u najdivokejších národov – a ten mladý muž tak dal tomu prísnemu zákonníkovi veľmi pravdivú odpoveď, ktorá sa veľmi páčila aj Mne samotnému, lebo som dobre vedel, ako sa veci majú. 116,8

Čoskoro po tejto scéne sa otvorili padacie dvere na miestnosti, alebo skôr na podkroví. Jeden farizej, ktorý sa robil veľmi dôležitým, vykríkol: „Čo je to tam hore, čo sa tam deje?“116,9

A ten predošlý, prešibaný rečník, hovorí: „Len trochu trpezlivosti, hneď to uvidíte! Viete, dnes je šabat a v tento deň zvyčajne prichádza spása zhora – tak sa to učí v synagógach a školách! Tentokrát je však spása ľudí dole, a tak prichádza jeden, ktorému sa ešte spásy nedostalo, zhora ku vám a bude tam dole hľadať svoju spásu. Nedeje sa tu teda nič, čo by odporovalo šabatu; lebo je úplne jedno, či cez šabat prichádza spása zhora alebo či ju niekto hľadá dole, keď už zostúpila dole z nebies k slepým ľuďom, ktorí ju nedokážu vidieť, ani keď do nej takmer narazia nosom!“116,10

Takáto reč vyvolá zase veľké ovácie medzi učeníkmi, ale zato hnev u farizejov, kňazov a zákonníkov; avšak učeníci nahlas povedia: „Nadol teda s tým nespaseným zhora, ktorý tu dole hľadá spásu!“ A chorý je hneď spustený dole.116,11

Keď teraz ležal na posteli predo Mnou, plačúc Ma prosil, aby som mu pomohol. Keďže som však videl, že chorý, rovnako ako tí, čo ho priniesli, majú v sebe pravú a pravdivú vieru, povedal som chorému: „Buď pokojný, syn Môj, tvoje hriechy sú ti odpustené!“ No toto som najprv povedal len preto, aby som, pre ich vlastné dobro, otestoval zákonníkov, ktorí Mi boli už veľmi naklonení – lebo prebudenie Jairusovej dcéry, ktorý bol ich nadriadeným, Mi z nich urobilo priateľov.116,12

No ako som chorému povedal: „Tvoje hriechy sú ti odpustené!“ (Matúš 9,2), hneď sa u niektorých ostrých zákonníkov prebudil hnev a vo svojich srdciach si hovorili: „Čo je toto, čo to počujeme? Toto má byť pravý lekár? Veď sa rúha Bohu!“ (Matúš 9,3) Lebo Mňa považovali len za mimoriadneho lekára; ale žeby vo Mne mohla prebývať božská sila, to pre nich bolo crimen sacri laesi (bohorúhačstvo)! Lebo božská sila bola iba v kňazoch, levitoch, farizejoch a zákonníkoch – a to naviac iba v chráme v Jeruzaleme!116,13

Keďže som, samozrejme, až prirýchlo postrehol ich najvnútornejšie myšlienky, hneď som sa na nich obrátil a povedal im: „Prečo tak zle zmýšľate vo svojich srdciach?! (Matúš 9,4) Čo je ľahšie povedať: ,Tvoje hriechy sú ti odpustené!‘ (čo vy predsa vždy hovoríte ľudom, ktorí za vami prichádzajú s bohatými obetami – a hlavne im! – ale v podstate sa tým aj tak nikomu nepomôže) alebo účinne povedať: ,Vstaň a choď!‘?“ (Matúš 9,5) 116,14

Hovorí jeden zákonník: „Myslím si, že tomuto okrem odpustenia hriechov už viac nebudeš môcť pomôcť! Lebo tomu, koho dna doriadila tak ako tohto, pomôže už len smrť!“116,15

Hovorím Ja: „Tak si to myslíte?! Ja vám však hovorím: Aby ste videli a vedeli, že Syn človeka na Zemi má aj moc odpúšťať hriechy, pôsobiaco teraz hovorím pred vami tomuto chorému, ktorý je pre vás – ktorí jediní sa domnievate mať od Boha moc odpúšťať hriechy – vyliečiteľný len smrťou: ,Vstaň, vezmi si svoju posteľ a choď plný zdravia a dôvery domov!‘“ 116,16 (Matúš 9,6)

Po týchto slovách si chorý povystieral svoje náhle uzdravené údy, ktoré boli predtým biedne pokrútené a sčasti už aj zosušené, a súčasne dostal v okamihu naspäť aj všetky svaly a v preveľkej radosti Mi plačúc ďakoval. Hneď aj vstal zo svojej postele a bol už v tej chvíli taký silný, že rýchlo uvoľnil laná z postele, vzal posteľ pod svoje ľavé rameno a s touto poriadne ťažkou a veľkou posteľou si s ľahkosťou prekliesnil cestu pomedzi veľkú tlačenicu a posteľ si sám odniesol až domov do Kafarnaumu! 116,17 (Matúš 9,7)

Avšak všetci ľudia, ktorí sem prišli a videli tento skutok, začali Boha nahlas chváliť a velebiť za to, že dal nejakému človeku silu, akú má len samotný Boh, a ktorou sú mu všetky veci možné!116,18 (Matúš 9,8)

Tento čin znovu posilnil prítomných farizejov a zákonníkov natoľko, že sa zbavili svojich zlých myšlienok a vraveli: „Toto je veru neslýchané! Ako dokážeš niečo takéto, to môže vedieť len samotný Boh, ale inak nikto na svete!“116,19

Čítať ďalej O titule