Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

117 – Rozhovor medzi mladým Rimanom a jedným zákonníkom

A ten mladý muž, ktorý predtým tak dobre hovoril, cez otvor na strope povedal: „Ktovie či by to dokázal aj jeruzalemský veľkňaz s tisícimi volmi, desaťtisíc oslami a stotisíc ovcami?!“^117,1

Táto žartovná otázka vyvolala veľký smiech dokonca aj u samotných farizejov. Napriek tomu sa ozval jeden zákonník a humornému rečníkovi hore cez otvor do podkrovia povedal: „Len veľmi nevyskakuj, môj milý! Lebo ruka veľkňaza dosiahne cez celú Zem, a kto sa raz veľkňazovi dostane pod ruku, ten bude rozpučený! A k tomu veľkňaz nepotrebuje prebúdzať mŕtvych, ani liečiť chromých; lebo to všetko sa týka tela, a nie ducha človeka, a je preto vecou lekárov, nie kňazov. Rozumieš tomu?“^117,2

Hovorí rečník: „Priateľu, bolo by to aj vecou kňazov, keby také niečo dokázali, ale keďže toho nie sú schopní ani za všetky poklady sveta, nezostáva im nakoniec nič iné, len to s pyšným výrazom na tvári priznať a povedať: ,To nie je vec kňazov, ktorí sa starajú len o ducha človeka!‘ Ja si však myslím toto: Ak nejaký lekár dokáže úplne mŕtvemu dievčaťu, ktoré pred našimi očami umrelo na ťažkú horúčku – teda chorobu, na ktorú ešte nikto neumrel len spolovice! – prinavrátiť ducha a dušu, jedná sa potom iste aj o veľmi silnú duchovnú starostlivosť!?^117,3

Keď Boh stvoril Adama len z hliny, stvorenie bolo čisto hmotné a okrem samotného Boha tam nebolo ničoho duchovného.^117,4

Keď však potom Boh do mŕtvej formy vdýchol živú dušu a do nej mysliaceho ducha, to potom iste nebolo žiadne hmotné, ale vysoko duchovné pôsobenie Boha v podobe prvého človeka na Zemi! A keď tu pred našimi očami dokázal to isté na dcérke predstaveného tento zázračný lekár, Ježiš z Nazaretu, to bude predsa tiež veľmi duchovná práca a starostlivosť?!“^117,5

Hovorí zákonník: „To je vec, ktorej nerozumieš, a preto by si mal mlčať!“ ^117,6

Hovorí mladý muž: „Keby som bol Žid, tak by som iste mlčal; keďže ale nie som žiaden Žid, ale poctivý Grék a vyznavač úžasného Sokratovho učenia, potom nevidím dôvod, prečo by som mal mlčať pred židovskými kňazmi, ktorých súčasné, nadmieru tupé učenie poznám žiaľ až príliš dobre.“^117,7

Hovorí zákonník: „A čo sa tebe, pohanovi, javí na čisto božskom učení Židov tupé? Zdajú sa ti Mojžiš a proroci primálo vznešení a ich učenie tupé?“ ^117,8

Hovorí mladý muž: „Nie, Mojžiša a všetkých prorokov, ktorí o vás povedali to, čo o vás teraz hovorím ja, považujem za najvyšších a čisto božských mudrcov! Ale vaše ustanovenia, o akých sa Mojžišovi ani žiadnemu inému prorokovi ani nesnívalo, považujem za nesmierne tupé!^117,9

Ako vy slúžite Bohu? Na oltári zasvätenom Bohu pálite hnoj, sračky a špinu, a tučné voly, teľce a barany zožeriete vy sami a obetujete ich svojim večne nenažratým bachorom. To božsky čisté z vášho učenia ste odvrhli, a tomu, kto sa pri vás odváži učiť čisté, urobíte to, čo ste vždy robili všetkým vašim prorokom!^117,10

Ako dlho je to odvtedy, čo ste v chráme zavraždili Zachariáša? ^117,11

V Bethabare kázal jeho syn Ján pravdu a napomínal vás, bezcharakterných bezbožníkov vo svätyni Božej, k pokániu a návratu k Mojžišovi a jeho čistému učeniu – a čo ste s ním urobili?! Kam sa podel? Zmizol – pokiaľ viem, v noci sa ho zmocnili zlí drábi!^117,12

Teraz je v Nazarete Ježiš, ako Bohom prebudený prorok, a koná skutky, aké sú možné len všemocnému Bohu, a vy ho teraz sledujete očami Argusa ⁵²! Beda mu, ak by sa, tak ako ja, odvážil čo len slovkom namietať proti vám a vášmu, nie Mojžišom, ale vami samými vytvorenému najodpornejšiemu učeniu! Ihneď by ste ho obvinili z najvyššieho zločinu bohorúhačstva a z vďaky za to, že vzkriesil vašich mŕtvych a narovnal vašich chromých, by ste ho ukameňovali alebo zavesili na kríž!^117,13

Lebo vládnuť a popri tom si v najvyššom pohodlí mastiť bruchá, to je vaše! Kto vás ale chce o to pripraviť a prinavrátiť vás naspäť k Mojžišovi, ten je váš nepriateľ, a vy už máte potom dosť prostriedkov, ako ho odpratať z cesty!^117,14

Vami všetkými preto pohŕdam ako zhnitou smradľavou zdochlinou, keďže ste vskutku najväčšími nepriateľmi Boha a všetkých Jeho ľudí, a vždy nimi aj zostanete! Ja som pohan – a predsa tu v tomto mužovi, Ježišovi, poznávam čistú Božiu silu, a to v takej plnosti, akú doteraz Zem nikdy nezažila! ^117,15

Nie jeho telo koná tieto neslýchané činy, ale jeho všemocný najčistejší duch Boží, ktorý v ňom musí prebývať vo všetkej plnosti!^117,16

Vidíte, toto poznávam ja ako niekto, koho vyhlasujete za slepého pohana! Čo teda vy poznávate na Ježišovi, ktorý samotným slovom, bez akýchkoľvek liekov, prebúdza vašich mŕtvych a spôsobí, že vaši mrzáci skáču ako mladé jelene?^117,17

Pýtam sa vás, vy slepí: Kto to musí byť, komu stačí len slovo naplnené vôľou, a búrka a vietor stíchnu, mŕtvi vstávajú a chromí začínajú skákať akoby boli vo svojej podstate premenení na jelene?!“^117,18

Touto skutočne veľmi pravdivou a odvážnou rečou farizejov a zákonníkov natoľko rozzúril, že by ho od hnevu a zlosti roztrhali, keby sa ho mohli ľahko zmocniť. Ale pred takým veľkým množstvom ľudí to nebolo možné a bolo by to aj neradno; lebo všetok ľud oslavoval tohto mladého muža, ktorý mal konečne odvahu nafúkaným farizejom a zákonníkom šplechnúť do tváre celú drsnú pravdu!^117,19