No nasledujúceho rána to pred domom vyzerá veľmi živo, keďže už na úsvite sa tam zo všetkých strán nahrnie obrovské množstvo ľudí, pričom nechýbajú ani predavači chleba a mlieka. To pred domom spôsobí taký veľký ruch, že všetci v dome začnú mať z toho obavy.115,1
Ja však poviem: „Poďme sa teraz naraňajkovať, no potom hneď odídeme do jedného domu, ktorý dobre poznám, niekoľko poľných ciest za Kafarnaumom, aby sme tu v Nazarete nevzbudzovali taký rozruch!“115,2
Kým toto rozprávam učeníkom, dovnútra vojde aj Judáš a hovorí: „Bratia, odteraz už zostávam s vami! S mojím obchodom je koniec – kvôli vám som to namiesto zajtrajška ukončil už dnes. – Teraz ale v krátkosti o niečom inom: Ľudia, ktorých sa tu zhromaždilo niekoľko tisíc, nechcú nič viac a nič menej ako vyhlásiť dobrého Majstra Ježiša za kráľa! A to, myslím si, by za takej početnej prítomnosti rímskych vojakov bolo nanajvýš nerozumné! Ale pri takej príležitosti by sa inak veľmi ľudským Rimanom nemalo vôbec dôverovať – a práve tak ani vysokým kňazom, farizejom a zákonníkom nášho ľudu!“115,3
Hovorím Ja: „No, tak rýchlo prineste raňajky! Dnes je zrovna aj šabat a môže prísť ešte viac ľudí; preto odtiaľto aj rezko odídeme!“ 115,4
Pozdĺž Môjho domu, po oboch jeho stranách, bola dobre oplotená záhrada, kam sa dalo dostať len cez malé zadné dvierka domu. Tieto dvere sme preto použili a unikli tak zvedavým očiam tisícov, z ktorých viac ako tri štvrtiny tam dohnala len otravná zvedavosť – chceli sa tam rozplývať nad nejakým zázračným dianím.115,5
Keď sme však, celkovo tiež okolo sto ľudí, nepozorovane unikli pred veľkým davom ľudí – ktorý stále čakal pred domom na to, kedy so svojimi učeníkmi vyjdem von, a učiním tam nejaký zázrak alebo prednesiem nejakú reč, a oni Ma potom, ako to mali mnohí tam prítomní v pláne, vyhlásia za kráľa Židov – predstúpilo pred dav jedno dievča z Môjho domu a opýtala sa muža, ktorý sa jej obzvlášť pozdával, čo tu chce to veľké množstvo ľudí. A muž povedal: „Sme tu, aby sme z Ježiša, najmocnejšieho z mocných a najmúdrejšieho z múdrych, urobili nášho kráľa! Lebo sme boli svedkami, ako ho poslúchlo more aj vietor a najhorší diabli z ľudí a duchov museli pred Ním utekať! On je bezpochyby ten Pomazaný Boží, ktorý má oslobodiť národ Boží od ťažkého jarma rímskej tyranie! Preto je teraz čas povýšiť ho na všetkými Židmi uznávaného a uctievaného kráľa národa Božieho! Vidíš, tak preto sme tu! – Čo tak dlho robí v dome, že k nám ani raz nevyjde von?!“115,6
Hovorí dievča: „To tu čakáte zbytočne, lebo On už skoro ráno odišiel do oblasti Kafarnaumu, možno za nejakým chorým, a všetci Jeho učeníci s ním. Preto, ako už bolo povedané, tu na Neho čakáte zbytočne.“115,7
Po tejto správe sa jej muž opýta, či nevie, do ktorého domu išiel. Dievča ho však ubezpečí, že to nevie, a rovnako ani nikto v celom dome. Lebo nikomu som sa nezdôveril, do ktorého domu odchádzam.115,8
Po takejto odpovedi vojde muž do domu, aby sa presvedčil o tvrdeniach dievčaťa, a keď tam – okrem niekoľkých ľudí, ktorí pomáhali Márii čistiť riady – nikoho nenájde, ide zase von a všetkým oznámi, že som, nevedno kam presne, odišiel smerom na Kafarnaum, aby som tam vyliečil nejakého chorého.115,9
Keď sa to dozvie dav, všetci sa hneď zdvihnú a kričia: „Ide sa na Kafarnaum! Tam sa na neho popýtame a zistíme, do ktorého domu odišiel!“ 115,10
S tým všetci, okrem niekoľkých Nazareťanov, vyrazia na cestu do Kafarnaumu a Môj dom je tak oslobodený od obliehania davom.115,11
No kvôli tomu robia zanedlho obyvatelia Kafarnaumu veľké oči, keď vidia to množstvo ľudí, ktoré sa valí do ich mesta. Rímsky veliteľ hneď medzi nich vyšle viacerých svojich podriadených vojakov, aby sa povypytovali, čo chcú v takom počte v Kafarnaume, keďže je šabat, a v meste sa nekoná trh, ani nič podobné, a už vôbec nie cez šabat, na svätenie ktorého musí veliteľ dohliadať.115,12
Na to dopytovaní odpovedia: „Hľadáme Ježiša Nazaretského, lebo sme sa dopočuli, že je tu.“115,13
A veliteľ im dal odkázať, že Ježiš sa nenachádza v Kafarnaume, ale v blízkosti Bethabary, kam pred pár hodinami odišiel.115,14
Keď sa to dav dopočuje, rýchlo sa presúva smerom na Bethabaru. Avšak na ceste medzi tými dvomi miestami na Galilejskom mori natrafí vodca davu na jeden dom, okolo ktorého je rovnako veľa ľudí, a tak tam ide, a pýta sa, čo sa tam deje. A povedia mu, že v tom dome som Ja.115,15
Po tejto novinke je dom okamžite zo všetkých strán obklopený ľuďmi, ktorí sa pripravujú a radia, ako zo Mňa urobiť kráľa. Tu Mi ale dobre poslúži veliteľ a z Kafarnumu; vyšle celú légiu vojakov, ktorí však majú na veľké zhromaždenie len dozerať. A tak dav od svojho zámeru upustí. 115,16
Tento rozruch však pritiahne viacerých farizejov a zákonníkov, sčasti z Jeruzalema, no toho času prítomných v Kafarnaume, spolu s kňazmi a zákonníkmi z Kafarnaumu a čiastočne aj tých z Nazaretu a okolia. Prichádzajú do tohto domu kvôli Mne, lebo od Jairusa počuli, ako som jeho dcérku prebudil z úplnej smrti. Ľudia im urobia miesto, aby mohli za Mnou vojsť do domu.115,17
A keď Ma nájdu v dome, hneď Ma zasypú množstvom otázok. No Ja ich odkážem na Mojich učeníkov a poviem: „Toto sú Moji svedkovia! Oni vedia o všetkom – pýtajte sa ich!“115,18
Tak sa teraz farizeji a zákonníci vrhnú na učeníkov, a učeníci im dávajú dobre uvážené odpovede.115,19