Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

114 – Pánove slová Jairusovi ohľadne pravej vďaky. Návrat do Máriinho domu v Nazarete.

Po tomto poučení ku Mne pristúpil Jairus a povedal: „Drahý Majster! Tým, že si mi prinavrátil dcéru, si mi dal viac, ako keby si mne samému daroval stonásobný život, ak by to bolo možné! Akú vďaku Ti mám zato prejaviť, ako sa Ti odmeniť? Čo mám pre Teba urobiť?“^114,1

Hovorím Ja: „Nič, iba to, že sa na Mňa v budúcnosti nebudeš hnevať, keď sa o Mne dopočuješ toto alebo tamto! Doteraz si bol proti Mne, tak odteraz buď za Mňa! Lebo celý svet ti nemôže dať a urobiť pre teba to, čo som ti dal a urobil pre teba Ja! Raz ale uvidíš, ako a prečo som to mohol urobiť! Pamätaj si Ma vo svojom srdci!“^114,2

Jairus plakal od radosti a jeho žena a dcéra vzlykali, keď sme sa s Mojimi učeníkmi vydali na cestu naspäť do Nazaretu. Odprevadili Ma k miestu, kde na Mňa čakali ostatní učeníci a veľa ľudí.^114,3

Keď sme tam došli, objavilo sa veľké množstvo zvedavcov, ktorí nemali na práci nič lepšie, ako sa jeden cez druhého vypytovať, ako to vyzerá so zosnulou dcérou predstaveného školy.^114,4

Avšak Peter si zobral slovo a povedal: „Vy slepí ľudia! Tam sa pozrite – toto je to dievča, ktoré bolo mŕtve a teraz žije! Chceli by ste ešte niečo viac?!“ Tu sa mnohí obrátili na predstaveného a pýtali sa ho, či je to pravda.^114,5

A predstavený poriadne silným hlasom prehovoril: „Áno, vy slepí a neveriaci hlupáci! Pred hodinou som oplakával stratu mojej milovanej jedinej dcéry, a teraz som nadovšetko šťastný, keďže mám svoju dcéru naspäť! Nestačí vám takýto rukolapný dôkaz?“^114,6

Po týchto slovách sa všetci začali prenáramne čudovať. A ako som s Mojimi učeníkmi pokračoval v ceste, nasledoval Ma celý ten veľký dav ľudí, počtom asi tritisíc, a odprevadil Ma až do Nazaretu.^114,7

Keď sme dorazili domov, bola už dosť neskorá noc, avšak Mária, bratia a sestry boli ešte hore. Čakala na nás dobrá večera, čo nám viacerým prišlo veľmi vhod, keďže sme od rána nič nejedli, takže náš značný hlad bol veľmi pochopiteľný a ospravedlniteľný.^114,8

V dome však bol aj Judáš a už spal na slamenom lôžku. Keď sa však kvôli nášmu rozprávaniu, otázkam a odpovediam zobudil, hneď vstal a nepýtal sa na nič iné, len ako dopadol rybolov.^114,9

Nato mu Peter povedal: „Choď von a pozri sa!“ A Judáš vyšiel, ale nevidel nič len veľké množstvo ľudí, ktorí sa rozložili okolo domu. Čoskoro sa vráti naspäť do miestnosti a zase sa Petra pýta, kde sú ryby. Lebo prešiel okolo celého domu a nikde si žiadne ryby nevšimol.^114,10

Nato Peter povie: „A ty si nikdy nepočul, že slepí nič nevidia, hluchí nič nepočujú a hlúpi nerozumejú ničomu okrem potrieb svojho žalúdka?! Pozri sa, ty slepý úžerník, tie tisíce ľudí, ktoré sa tam vonku usadili, sú tie vynikajúce ryby, ktoré mám na mysli!“^114,11

Hovorí Judáš: „Ach tak! Pre istý účel to naozaj nie je zlý úlovok, ale pre náš bežný život mi je stolibrový sumec milší ako všetci tí ľudia vonku! Lebo za takú rybu dostanem všade 4 groše, no za tých vonku mi nikto nedá ani statér!“^114,12

Hovorí Peter: „Ty to svojou ziskuchtivosťou raz dotiahneš tak ďaleko, že budeš úplne Satanov! Si snáď viac ako človek, k akým patríme my?! My všetci žijeme bez toho, aby sme naháňali zisk, a ty žiješ s nami, ješ z našej misy, čo ťa nestojí nič viac ako malé úsilie spojené so samotným jedením. Keď tu teda žiješ bez hlúpych peňazí, načo ti potom tie peniaze sú?!“ ^114,13

Hovorí Judáš: „A či nemám ženu a deti? Kto ich bude živiť, ak sa o nich nepostarám ja?! Alebo si myslíš, že budú žiť zo vzduchu?!“^114,14

Hovorí Peter: „Pozri, ja dokážem zniesť skoro všetko, ale nehanebnú lož neznesiem! V Jeruzaleme, kde ťa zďaleka nepoznajú, lebo si Galilejec, sa môžeš hrať na starostlivého otca rodiny, ale tu predo mnou sa ti to v žiadnom prípade nepodarí. Lebo ja a my všetci, ktorí sme boli a stále sme tvojimi susedmi, až pridobre poznáme teba, aj tvoje domáce pomery, aby sme ti z toho mohli uveriť čo len jediné slovo. Tvoja žena a tvoje deti vždy treli biedu a na svoj skromný každodenný chlieb si stále museli zarábať ťažkou námezdnou prácou. Z rýb, ktoré si ty nachytal, si veľa neužili, oblečenie majú odo mňa, a koľko je to odvtedy, čo sme zo súcitu takmer nanovo opravili už skoro rozpadnutý dom tvojej rodiny, zatiaľ čo ty si chodil po trhoch?! Koľko si nám za to dal?! A to nazývaš starostlivosťou o svoju ženu a deti?! Choď a hanbi sa desať rokov za to, že sa nám odvážiš takto drzo klamať, pričom my ťa až pridobre poznáme!“^114,15

Judáš má na tvári omráčený výraz a už k tomu nič nepovie, lebo Petrove slová mu zaťali do živého. Išiel von a premýšľal nad tým; po nejakom čase prišiel naspäť a prosil nás všetkých o odpustenie! Tiež sľúbil, že odteraz sa úplne zmení, a že sa teraz úplne vážne chce stať Mojím učeníkom; len aby sme ho nevyhodili! Nato Natanael, ktorý zvyčajne hovoril málo a zriedka, povedal: „V tebe prebýva duch Kaina, rozumieš mi? A tento duch sa na tejto Zemi nepolepší, lebo duch Kaina je tento svet, a od neho sa nedá očakávať žiadne polepšenie!“^114,16

Hovorí Judáš: „Áno, áno, áno, čo máš ty stále rozrobené s tým starým duchom Kaina!? Kde je Kain, a kde sme my?! Kainova línia bola zničená, zostal len samotný Noe, a v jeho potomkoch už niet ani kvapky Kainovej krvi – v našich žilách prúdi len čistá krv Detí Božích. Kde je ale krv čistá, tam je čistý aj duch; lebo duch človeka pochádza vždy z jeho krvi, a preto je duch vždy rovnako čistý ako krv.“^114,17

Hovorí Natanael: „To je tvoj starý nezmysel, ktorý už dobre poznám a s tým u mňa nepochodíš! Choď za saducejmi a tam môžeš s takýmito nezmyslami robiť rozruch! No pre nás je krv smradľavá hmota a duch je a večne zostane duchom! K čomu ti je ale dobrá krv Dieťaťa Božieho, keď v nej prebýva nečistý duch, ako je to v tvojom prípade?! Rozumieš mi?“^114,18

Hovorí Judáš: „Áno, áno, možno máš pravdu, a ja sa budem zo všetkých síl snažiť, aby som prenikol do podstaty vášho učenia. Ak je ale vaše učenie už od základu postavené na ľudskosti a pristupovaní ku každému so všetkou trpezlivosťou a miernosťou, potom si myslím, že nie je zrovna nutné, aby ste sa ma v jednom kuse snažili zbaviť tým, že má stále napádate! Lebo čo je každé učenie bez učeníkov? Prázdny zvuk, ktorý si nikto nevšíma! Každé učenie preto potrebuje učeníkov tak, ako učeníci potrebujú dobré učenie, a preto si tiež myslím, že každý jeden učeník má voči učeniu rovnako určitú hodnotu ako to najčistejšie a najlepšie učenie samo o sebe! A som teda toho názoru, že práve z vašej strany by nemalo chýbať, mať so mnou, ako vaším spolubratom v učeníctve, trochu viac trpezlivosti!^114,19

Že som zatiaľ namočený vo svojich starých zásadách, to snáď vidíte aj sami; no práve preto chcem spoznať vaše učenie, aby som sa mohol zbaviť môjho starého, v ktoré už nemám žiadnu veľkú vieru. A keď budem občas niečo málo namietať voči vášmu novému učeniu, do ktorého ešte nie som zasvätený, dúfam, že vám to bude pripadať prirodzené?!^114,20

Keď raz budem zasvätený do učenia vášho Majstra rovnako ako vy a jeho princípy budem považovať za nespochybniteľne dobré a pravdivé, budem tiež pre toto nové učenie desaťkrát väčším zástancom ako vy všetci dohromady, lebo mám odvahu, dokážem sa postaviť každému, a nebojím sa žiadneho človeka. Lebo keby som mal nejaký strach, už dávno by som medzi vás nechodil, keďže ste mi už viackrát dali aj so svojím Majstrom až príliš jasne najavo, že vo vašej spoločnosti nie som vítaný! No ja, raz a navždy, strach nemám, a preto sa vždy vrátim. Vás to síce vždy poriadne hnevá, ale z toho si ja nič nerobím, a stále zostávam, tak ako vy, učeníkom tohto nového učenia. Čo proti tomu môžete namietať?!“^114,21

Hovorí Natanael: „Veľa a nič, môžeš si vybrať! Že v sebe nemáš strach, to nie je práve chvályhodná cnosť. Lebo aj Satan musí byť neohrozený, inak by voči Pánu Bohu nezostával neposlušný jednu večnosť za druhou. Na tejto Zemi to vidíme už na zvieratách, z ktorých niektoré majú zjavne viac odvahy ako iné. Pozri sa na leva, tigra, pantera, vlka, hyenu alebo medveďa, a postav ich oproti jahňaťu, koze, jeleňovi, zajacovi a iným podobne bojazlivým zvieratám! Povedz mi, ku ktorej z týchto dvoch zvieracích skupín by si sa zaradil?“^114,22

Hovorí Judáš: „To je predsa jasné, že by som sa, rovnako ako každý, obrátil ku krotkým zvieratám, a nikdy ku krvilačným divokým beštiám; lebo odvaha leva je každého smrť!“^114,23

Hovorí Natanel: „A predsa sa chváliš odvahou a myslíš si, že práve vďaka tomu budeš užitočným učeníkom?! Hovorím ti, že odvaha je vo vlastnom zmysle slova veľkou neresťou; lebo je plodom pýchy, ktorá je pohŕdaním všetkým tým, čo v človeku nie je súčasťou jeho vlastného Ja. Preto v našom učení nebude neohrozená odvaha nikdy vyzdvihovaná ako cnosť, keďže je v priamom protiklade voči tomu, čo naše učenie požaduje od ľudí!^114,24

Kto vedie vojnu? Pozri sa: práve tí takzvaní hrdinovia, ktorí sa neboja ani smrti! Naplňme celú Zem hrdinami a večná vojna bude bez prestania zúriť na šírych pláňach Zeme, lebo každý hrdina nechce byť len spoluhrdinom ostatných hrdinov, ale najmä hrdinom sám za seba a nebude mať oddychu, kým si nepodrobí všetkých ostatných hrdinov alebo ich podľa možnosti jedného po druhom neodprevadí zo sveta.^114,25

Predstav si ale naproti tomu ľudí jemných a miernych ako jahňatá a Zem sa premení na raj!^114,26

Keď má hrdina pred sebou niekoho bojazlivého, nebude ho prenasledovať, lebo bojazlivý nekonfrontuje jeho slávu. Keď ale hrdina stojí oproti inému hrdinovi, tí dvaja hrdinovia sa ihneď vyzvú vzájomne na boj, a žiaden z nich si neoddýchne, pokiaľ jeden alebo druhý nezrazí svojho protivníka k zemi! A vidíš, tu je jasne a zreteľne vidieť to požehnanie odvahy! ^114,27

Ak chceš teda byť naším spolubratom v učeníctve, odlož nabok svoju veľmi nadbytočnú odvahu a buď namiesto toho plný lásky, trpezlivosti a miernosti – potom budeš taký, ako sa patrí na pravého učeníka Pána!“^114,28

Hovorí Judáš: „No dobre, nie žeby si nemal pravdu... celú túto záležitosť si musím lepšie premyslieť a zajtra vám dám všetkým vedieť, ako som sa rozhodol – či zostanem s vami alebo od vás odídem!“^114,29

S týmito slovami ide Judáš von, vyhľadá vo veľkom dave ľudí viacerých svojich známych a skoro celú noc s nimi preberá to, čo si vypočul od Natanaela – no všetci súhlasia s Natanaelom a hovoria: „Natanael je skutočný mudrc!“, keďže dobre vedeli, že v jeho duši nedrieme žiadna faloš! – My v dome sa však poberieme spať.^114,30