Website Name

Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

111 – Pán na ceste do Jairusovho domu vylieči krvácanie Grékyne.

Keď však Peter začul, že chcem ísť na more, opýtal sa Ma, či má ísť napred a pripraviť veľkú loď. Ja som mu však povedal: O to sa nestaraj! Keď tam dôjdeme, všetko už bude pre nás pripravené!“^111,1

No aj Mária sa spýtala, či má na obed alebo na večeru niečo pripraviť. A jej hovorím: „Ani na obed, ani na večeru, lebo naspäť sa vrátime až neskoro v noci!“^111,2

Potom hovorím učeníkom, aby sa tí, ktorí majú chuť ísť s nami, pripravili na cestu. A všetci sa rýchlo dvíhajú a idú so Mnou k moru, ktoré, ako je známe, nebolo ďaleko od Nazaretu.^111,3

Keď sme prišli k moru, bolo tam zhromaždených veľa ľudí; tiež tam bolo viacero lodí, medzi ktorými nechýbala ani Petrova. My sme hneď vystúpili na Petrovu loď a odrazili sa od brehu.^111,4

Keď však ľudia zbadali, že som sa vybral na more, mnoho ich nasadlo na člny a veslovali za Mnou.^111,5

Jeden z člnov však viezol jedného z tých troch farizejov, ktorý bol predstaveným školy (Jairus); v blízkosti Kafarnaumu mal pekný statok a toho dňa bol u Mňa doma v Nazarete. Keď so svojím člnom dosiahol Moju loď, padol na svojom člne na kolená a prosil Ma, hovoriac: „Pane! Moja dcéra už leží v predsmrtných kŕčoch! Mohol by si prísť a položiť na ňu svoje ruky, aby sa uzdravila?“ Ešte sme neboli ďaleko od brehu, tak som nakázal Petrovi, aby namieril naspäť.^111,6

No keď sme opäť vystúpili na breh, bolo tam také množstvo ľudí, že sme ledva dokázali prejsť; a dostať sa k Jairusovmu domu nám trvalo tri hodiny, čo by inak priemerne dobrý chodec ľahko zvládol za hodinu.^111,7

Ako sme sa, vedení Jairusom, cez veľkú tlačenicu viac predierali vpred ako kráčali, pretlačila sa vtedy ku Mne zozadu aj jedna žena – ktorá dvanásť rokov trpela krvácaním a na lekárov už minula takmer celý svoj majetok – a dotkla sa Môjho rúcha vo viere, že sa tým uzdraví, lebo táto žena o Mne veľa počula.^111,8

Keďže ale bola Grékyňa a nie Židovka, neodvážila sa za Mnou prísť otvorene, pretože v tom čase bolo medzi Židmi a Grékmi veľké napätie ohľadom obchodu a rozkol ohľadom prestíže v Ríme, kde chcel byť každý z tých národov uprednostňovaný.^111,9

Gréci mali, ako vysoko vyspelý národ hrdinov, u Rimanov oveľa lepšiu pozíciu a tiež požívali od Ríma väčšie výhody ako Židia, ktorí boli v Ríme veľmi zle zapísaní. Gréci boli tiež nad Židmi akousi tajnou políciou, a kvôli tomu ich Židia znášali ešte horšie.^111,10

Odtiaľ potom pochádzal aj strach, obzvlášť gréckych žien pred Židmi, pretože medzi Grékmi bola zo strany prefíkaných Židov veľmi rozšírená historka, že Židia zbehlí vo všelijakých čaroch dokážu učiniť Grékyne neplodnými – stačí, že sa jej Žid len uprene a pevne zahľadí do očí. A to bol tiež aj dôvod, prečo sa táto žena ku Mne predrala zozadu. ^111,11

Ale keď sa Ma dotkla, všimla si, že sa jej úplne uľavilo. Studnica jej krvi bola ihneď utesnená, a v súvislosti s jej ochorením na ňu doľahol veľký mier, a v celej svojej bytosti cítila, že jej je oveľa lepšie. ^111,12

Ja som sa ale hneď otočil a opýtal sa vedľa Mňa stojacich učeníkov: „Kto sa Ma dotkol?“^111,13

No učeníci sa kvôli tej otázke skoro nahnevali a povedali: „Veď vidíš, ako sa ľudia tlačia, a ešte sa pýtaš, kto sa Ťa dotkol?!“^111,14

No Ja som učeníkom povedal: „Nie tak! Ten, kto sa Ma dotkol, mal istú vieru a istý zámer, prečo sa Ma dotkol; lebo Ja som zreteľne cítil, ako zo Mňa vyšla sila.“^111,15

Tu sa tá žena preľakla, keďže počas tej otázky som jej hľadel priamo do očí, lebo som veľmi dobre vedel, že práve táto žena sa dotkla Môjho rúcha a aj prečo to urobila! Padla predo Mnou na zem, ku všetkému sa slobodne a otvorene priznala a prosila Ma o odpustenie; lebo jej strach bol taký veľký, že sa triasla a chvela na celom tele, čo sa dá ľahko pochopiť, keď sa zoberú do úvahy dôvody, ktoré boli v krátkosti uvedené. ^111,16

No Ja som sa ňu vľúdne pozrel a povedal jej: „Vstaň, dcéra Moja, tvoja viera ti pomohla! Choď len v pokoji do svojej domoviny a buď zdravá a zbavená svojho trápenia!“^111,17

A žena sa radostne a v dobrej nálade zdvihla a odišla do svojej domoviny, kam to mala na pol dňa cesty; lebo bola dcérou jedného nájomného roľníka za Zebulonom a bola slobodná. Raz, keď mala trinásť rokov, sa spustila s jedným zmyselným mužom, ktorý jej zato dal dve libry zlata – kvôli tomu však musela dvanásť rokov trpieť a minúť celé tie dve libry zlata, čo bolo v tých časoch viac ako dnes 30000 guldenov ⁵⁰ v papierových peniazoch; lebo za jeden strieborný groš dostal človek v tých časoch viac ako v dnešných časoch za desať guldenov vo zvonivých minciach. Týmto darom sa teda stala veľmi bohatou, no kým sa uzdravila, musela celé svoje bohatstvo minúť.^111,18