Veľké Evanjelium podľa Jána - Zväzok I

112 – Prebudenie Jairusovej dcéry.

No kým som ešte učeníkom rozprával o tejto žene, pribehli nám naproti takmer bez dychu sluhovia predstaveného a priniesli mu smutnú správu, že jeho dcéra už zomrela.112,1

Predstavený bol veľmi smutný a povedal Mi: „Drahý Majster, keďže pre mňa je, nanešťastie, už príliš neskoro pomáhať mojej dcére, ktorá mi bola všetkým, už sa ďalej nemusíš obťažovať ísť!“112,2

Po týchto slovách sa nahlas rozplakal, lebo veľmi miloval svoju dvanásťročnú dcéru, ktorá bola veľmi pohľadná a dobre vychovaná, postavu mala ako dvadsaťročné dievča a zároveň bola jediným dieťaťom predstaveného.112,3

Keď som to začul od jeho sluhov, ako potom aj od neho samotného a prišlo Mi nesmierne zarmúteného predstaveného z celého srdca ľúto, povedal som mu: „Priateľu, neboj sa, ale dôveruj! Tvoja dcéra neumrela, ale len zaspala – a Ja ju prebudím!“112,4

Keď predstavený počul tieto Moje slová, začalo sa mu ľahšie dýchať. 112,5

No kým sme boli ešte na tisíc krokov od domu predstaveného, povedal som ľuďom, ako aj niektorým učeníkom, ktorí mali slabšiu vieru, aby všetci zostali tu, a s nami mali ísť len Peter, Jakob a jeho brat a Ján, lebo na ich viere sa už dali stavať domy.112,6

Ako sme s predstaveným školy došli do domu, bol tam veľký hluk a podľa židovského zvyku sa tam plakalo, bedákalo a spievali sa náreky. 112,7

Keď som vošiel do izby, kde na vyzdobenej posteli ležala zosnulá, prehovoril som k tým mnohým hlučným prítomným a povedal som: „Prečo tu toľko nariekate a robíte taký hluk?! Dcérenka neumrela, len spí!“ 112,8

To Ma vysmiali a povedali: „Áno, presne takto vyzerajú spiaci! Keď už pol tretej hodiny nevidno žiaden dych, necítiť žiaden pulz, a celé telo je studené a bez farby, oči vyhasnuté, vtedy človek podľa tvojich vedomostí spí?! Áno, áno, aj to je spánok, akurát sa z neho už žiaden človek neprebudí, iba ak na súdny deň!“112,9

Ja však hovorím predstavenému: „Ber ich všetkých von, lebo ich nevieru tu nepotrebujem!“ Predstavený to chce urobiť, ale hučiaci ľudia ho neposlúchajú, a preto Ma prosí, aby som pomohol. Ja ich potom všetkých vyženiem von násilím, a oni utekajú a rozpŕchnu sa.112,10

Potom som sa s predstaveným, smutnou matkou a štyrmi učeníkmi vrátil naspäť do miestnosti, kde ležala zosnulá dcérka, hneď som prikročil k jej posteli, chytil ju za ľavú ruku a prehovoril k nej: ,Talitha kumi!‘, čo v preklade znamená: „Dievča! Hovorím ti, vstaň!“112,11

A dievča hneď vstalo, veselo a čulo zoskočilo z vyzdobenej postele a prechádzala sa po izbe vo svojej predošlej živosti a hladkala svoju uplakanú matku a otca! No zároveň tá veselá dievčina pocítila, že má prázdny žalúdok, je teda hladná a chcela by niečo jesť!112,12

Tu sa nadovšetko šťastní rodičia obrátili na Mňa a pomedzi mnohé slzy radosti a vďaky sa Ma pýtali, či niečo a ak áno, tak čo by ich dcéra mala jesť. Ja som však povedal: „Dajte jej jesť čokoľvek, na čo má chuť a čo je rýchlo po ruke!“112,13

Na jednej mise tam boli figy a datle a dcérka sa spýtala, či toto ovocie môže jesť. A Ja som povedal: „Len jedz, čo ti chutí, lebo teraz si úplne zdravá a už neochorieš!“112,14

Nato dievčina rýchlo priskočila k mise a takmer celú ju vyprázdnila. No rodičia sa obávali, že jej to uškodí.112,15

Ja som ich však upokojil a povedal im: „Netrápte sa – keď vám hovorím, že jej to nemôže uškodiť, tak jej to ani neuškodí!“ A rodičia pevne uverili. 112,16

Keď sa dievčina zasýtila a poďakovala, išla k rodičom a potichu sa ich pýtala, kto som. Lebo kým spala v posteli, videla otvorené nebo a veľa svetlých anjelov. „A medzi tými anjelmi stál jeden veľmi priateľský muž a pozeral sa na mňa, potom ku mne pristúpil, chytil ma za ruku a povedal: ,Talitha kumi!‘ a ja som sa po tomto zavolaní hneď prebudila! A viete čo? Tamten muž vyzerá presne ako ten, ktorého som predtým videla vo sne s tými mnohými anjelmi! Ach, to musí byť veľmi milý muž!“112,17

Predstavený dcérinej otázke rozumel až príliš dobre, ale potom, ako som mu niečo naznačil, hneď dcére povedal, že mala pekný a pravdivý sen, ktorý jej zakrátko vysvetlí. A dcérka sa s tým uspokojila.112,18

No Ja som predstavenému povedal, že by teraz s dcérou, matkou a so Mnou mali ísť von, aby sa tí, čo čakali vonku, mohli hanbiť za svoju nevieru! A išli sme von. A keď tí neveriaci uvideli dcéru, ako dobre vyzerá, a keď k nim veselo prišla a začala sa ich vypytovať, prečo tam stoja takí zarazení a vydesení, preľakli sa ešte viac a povedali: „To je zázrak nad zázraky! Lebo táto dievčina bola naozaj mŕtva, a teraz žije!“ A hneď to chceli rozhlásiť po celej oblasti.112,19

Ja som im však všetkým pohrozil a prikázal im, aby si – pre svoju telesnú a duchovnú spásu – nechali túto vec pre seba! A oni zmĺkli a vzdialili sa. 112,20

Čítať ďalej O titule